Najvyšší súd  

5 Obdo 29/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., a. s., M.K., IČO: X. proti žalovanému: V.Z., H.Č., o zaplatenie 35 438,50 Sk, vedenej na Okresnom súde v Rožňave pod sp. zn. 11Cb 72/2006, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 2010, č. k. 1Cob 25/2008-176, takto

r o z h o d o l:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Rožňava rozsudkom z 18. decembra 2007, č. k. 11Cb 72/2006-153 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 35 438,50 Sk spolu s 0,05% úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 9. apríla 2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 1 771 Sk.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 35 438,50 Sk s príslušenstvom z titulu neuhradenej faktúry za spotrebovanú elektrickú energiu. Za obdobie od 6. septembra 2003 do 13. februára 2004 spotreboval 19.771 kWh elektrickej energie na odbernom mieste č. 368656 S.. Spotreba mu bola vyúčtovaná faktúrou č. 5210757776 z 19. marca 2004 vo výške žalovanej sumy.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená. Je nesporné, že žalobca dodával žalovanému elektrickú energiu na odbernom mieste S., a to na základe Zmluvy o dodávke elektriny, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným z 12. januára 1995. Za spotrebu elektrickej energie bola žalovanému vystavená faktúra v zmysle aktuálnych cien platných v čase dodávky elektrickej energie. Bolo preukázané, že žalovaný si doposiaľ svoj dlh voči žalobcovi nesplnil a spornú faktúru neuhradil. Vzhľadom na to, že žalovaný istinu neuhradil riadne a včas, dostal sa do omeškania, a preto súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy od 9. apríla 2004 do zaplatenia. Čo sa týka obrany žalovaného, že predmetnú faktúru neuhradil z dôvodu, že mu zo strany S., a. s. neboli vyplatené provízie, tak táto okolnosť je irelevantná, nakoľko zmluvu so žalobcom o dodávke elektriny uzavrel žalovaný, ktorý sa zároveň zaviazal uhrádzať platby za spotrebovanú elektrickú energiu. Zo zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice, ktorú uzavrel žalovaný so spoločnosťou S., a. s., mu vyplývala povinnosť uhrádzať náklady na dodávku elektrickej energie voči žalobcovi v plnom rozsahu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca požiadal o ukončenie odberu žiadosťou z 31. decembra 2003 dôkaznými listinami nebolo preukázané, naopak žiadosť o ukončenie odberu bola žalobcovi doručená 13. februára 2004, z ktorej vyplýva aj zmena odberateľa na S., a. s., čo nový odberateľ potvrdil svojim podpisom a pečiatkou na žiadosti, kým zo žiadosti z 31. decembra 2003 táto skutočnosť nevyplýva a nie je potvrdená ani zmenou odberateľa. Zo strany žalovaného neboli preukázané ani platby spornej faktúry. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, ktorý si odvolací súd v celom rozsahu osvojil. Uviedol, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe uvedenej zmluvy o dodávke elektriny z 12. januára 1995. Na tomto právnom vzťahu nič nemení ani uzavretie zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice, uzavretej medzi S. B., a. s. a žalovaným z 31. marca 2000. Pritom z tejto zmluvy vyplýva, že žalovaný ako prevádzkovateľ prevzal povinnosť uhrádzať náklady aj za energie, ako aj povinnosť zabezpečiť s dodávateľom palív a energie samostatný zmluvný vzťah. Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek porušenie povinností zo zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice nájomcom ako prevádzkovateľom nemá právny význam na zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, upravený zmluvou o dodávke elektrickej energie. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že tvrdené porušenia povinností nájomcom na úkor prevádzkovateľa čerpacej stanice, týkajúce sa nevyplatenia provízií, neoprávňuje žalovaného nesplniť si povinnosti vyplývajúce z platnej zmluvy o dodávke elektrickej energie pre maloodberateľa. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Ako dovolací dôvod uviedol, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f) O. s. p. a že   konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie spočíva nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný podal dovolanie bez toho, aby bol zastúpený advokátom.

Okresný súd Rožňava výzvou z 27. októbra 2011 (č. l. 197) vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní doplnil dovolanie o náležitosti uvedené v § 241 ods. 1 O. s. p., a to o zastúpenie dovolateľa advokátom.

Dovolateľ na výzvu súdu reagoval podaním, doručeným súdu prvého stupňa 29. decembra 2011, kde uviedol, že žiada o predĺženie termínu na doplnenie dovolania o náležitosti uvedené v § 241 ods. 1 O. s. p. - zastúpenie dovolateľa advokátom, vzhľadom na pretrvávajúcu práceneschopnosť. Dovolateľ si advokáta na zastúpenie v dovolacom konaní do dnešného nezvolil.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 2 O. s. p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 241 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/ dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Povinné zastúpenie účastníka v dovolacom konaní advokátom, pokiaľ nemá účastník právnické vzdelanie sám alebo jeho zamestnanec, je jednou z podmienok konania, za splnenia ktorej môže dovolací súd vo veci konať. Ide o odstrániteľnú podmienku konania, ktorá môže byť odstránená tým, že účastník dovolacieho konania si zvolí kvalifikovaného zástupcu

- advokáta a k dovolaniu pripojí jeho plnomocenstvo. Pokiaľ tak účastník neurobí ani na výzvu súdu, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

V danom prípade žalovaný podal dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Z dovolania je zrejmé, že žalovaný nie je zastúpený v dovolacom konaní advokátom, tak ako to ukladá ust. § 241 ods. 1 O. s. p. Súd prvého stupňa žalovaného vyzval, aby si v stanovej lehote dovolanie o tieto náležitosti doplnil, resp. zvolil si v dovolacom konaní advokáta. Žalovaný požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie náležitostí v zmysle výzvy súdu z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti. Advokáta na zastúpenie v dovolacom konaní si žalovaný nezvolil do dnešného dňa, kedy súd rozhodol o dovolaní, čo je viac ako pol roka od výzvy súdu prvého stupňa na zvolenie si advokáta. Zo spisu nie je zrejmé, že žalovaný má sám právnické vzdelanie.

Keďže žalovaný ani na výzvu súdu nedoplnil svoje dovolanie o náležitosti uvedené v § 241 ods. 1 O. s. p. tým, že si nezvolil advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní, nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu dovolania, dovolací súd preto dovolacie konanie v zmysle § 243c a § 104 ods. 2 O. s. p. zastavil.

Vzhľadom na dôvod, pre ktorý dovolací súd zastavil dovolacie konanie, nezaoberal sa otázkou procesnej prípustnosti a ani dôvodnosti dovolania.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5, § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko dovolacie konanie bolo zastavené.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júla 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová