Najvyšší súd
5 Obdo 27/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: A., s. r. o., S., IČO: X., zastúpeného A., s. r. o., D., IČO: X., proti odporcovi: A., a. s., B., IČO: X., zastúpenému advokátom JUDr. V., H., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23 Cb 8/2013, na dovolanie odporcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 15. apríla 2013, č. k. 1 Cob 108/2013-98, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V uznesením z 28. januára 2013, č. k. 23 Cb 8/2013-42
vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a odporcovi uložil povinnosť zdržať sa
dispozície so stavebnými úpravami navrhovateľa, a zasahovania do práva navrhovateľa
vykonávať obchodné aktivity na základe dohody o zmene subjektu a úprave vzájomných práv
a povinností, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom 01. novembra 2009. Súčasne súd
uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal žalobu.
Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľ je nájomcom nebytových priestorov
označených ako X. vo vlastníctve odporcu, o výmere X. m2 v obchodnom centre A.,
vybudovaného na pozemkoch zapísaných v k. ú. P., na LV č. X. a X.. V prenajatých
priestoroch prevádzkuje predajňu obuvi „D.“. Nájomný vzťah medzi účastníkmi konania
vznikol na základe dohody o zmene subjektu a úprave vzájomných práv a povinností z 01.
novembra 2009, ktorou navrhovateľ vstúpil do práv a povinností predchádzajúceho nájomcu
C., spol. s r. o., vzniknutých na základe nájomnej zmluvy z 22. decembra 2005, ktorá nadväzuje na nájomnú zmluvu ešte z roku 2001. Dňa 14. januára 2013 odporca informoval
navrhovateľa, že od 15. januára 2013 uzavrie prevádzku s polepom priečelia tak,
že navrhovateľ nebude mať možnosť ďalej vykonávať svoje aktivity. V uvedený deň odporca
skutočne prevádzku týmto spôsobom uzavrel bez akéhokoľvek titulu na výkon domnelých
práv. Odporca tvrdí, že na toto konanie má právo z titulu doručenia výpovede,
ktorú považuje za platný spôsob ukončenia nájomného vzťahu. Navrhovateľ s výpoveďou
nesúhlasí a mieni sa domáhať určenia, že nájomný vzťah naďalej trvá.
Navrhovateľ uskutočnil v roku 2011 na požiadanie odporcu rozsiahlu rekonštrukciu priestorov v hodnote cca 38 000,- eur, ktorú odporca navrhovateľovi nenahradil ani nijako
nekompenzoval na jeho záväzkoch, hoci na tom boli dohodnutí. V zmysle bodu 8.6.2. zmluvy
by malo platiť, že ak nájomca tieto stavebné úpravy do dňa skončenia nájmu neodstráni,
nadobudne ich do vlastníctva prenajímateľ za cca 33 eur.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že je potreba upraviť pomery
účastníkov navrhovaným spôsobom, preto návrhu vyhovel.
Na odvolanie odporcu vec prejednal ako odvolací súd Krajský súd v Bratislave
a o odvolaní rozhodol uznesením z 15. apríla 2013, č. k. 1 Cob 108/2013-98 tak, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podal 27. februára 2013 na súd žalobu
o určenie, že nájomný vzťah trvá. V žalobe uviedol, že je nájomcom nebytových priestorov,
označených ako X., vo vlastníctve odporcu, pričom na predmetných nebytových priestoroch
vykonal rozsiahlu rekonštrukciu predmetu nájmu v hodnote približne 40 000,- eur, ktorú
odporca navrhovateľovi neuhradil ani nijako nekompenzoval na jeho záväzkoch, hoci na tom,
ako vyplýva z tvrdenia navrhovateľa boli dohodnutí. K rekonštrukcii predmetu nájmu došlo
po dohode s odporcom, pričom uviedol, že dohoda o kompenzácii nákladov na prestavbu
priestorov medzi navrhovateľom a odporcom existovala a okrem navrhovateľa bola uzavretá
aj v prípadoch iných nájomcov. V konaní vo veci samej namieta platnosť výpovede zmluvy
o nájme nebytových priestorov. Podľa jeho názoru je neurčitá, keďže odporca nekonkretizuje
žiadny zmluvný ani zákonný dôvod výpovede. Taktiež uvádza, že žiadna príloha k listine
nebola navrhovateľovi doručená spolu s výpoveďou. Ďalej trvá na skutočnosti, že navrhovateľ voči odporcovi nemá žiadne dlhy, pretože podľa jeho názoru v čase spornej
výpovede bola výška jeho záväzkov podľa nájomnej zmluvy iba vo výške nákladov
na rekonštrukciu, vykonanú v roku 2011, ktorú mu podľa ústnej dohody mal prenajímateľ
kompenzovať.
Z uvedených skutočností odvolací súd uzavrel, že spornou otázkou medzi účastníkmi
konania je samotná výpoveď z nájmu nebytových priestorov a spornou je aj otázka vzniku
dlhu na nájomnom a jeho existencia, kedy odporca v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa
popiera zánik pohľadávky vyplývajúcej z nájmu kompenzáciou s nákladmi, ktoré vznikli
navrhovateľovi v súvislosti s prestavbou nebytových priestorov, na úhrade ktorých
navrhovateľ trvá. Ďalej je nepochybné, že odporca jednoznačne trvá na vyprataní priestorov,
ktoré sú predmetom nájmu a taktiež ako vyplýva z jeho odvolania, trvá i na odstránení
rekonštrukcie, ktorá bola vykonaná navrhovateľom a v ktorých vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť – predaj spotrebného tovaru, preto dospel k záveru, že medzi účastníkmi je potrebné
upraviť pomery. Bez nariadenia predbežného opatrenia by nastal taký stav, ktorý by v prípade
úspechu navrhovateľa vo veci samej nebolo možné vrátiť do pôvodného stavu. Ďalej uviedol,
že zásah do výkonu vlastníckeho práva nariadením predbežného opatrenia nie je neprimeraný
ochrane, ktorú poskytol súd navrhovateľovi.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca dovolanie. Žiadal napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu v spojení s uznesením okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Dovolateľ je toho názoru, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v spojení
s uznesením súdu prvého stupňa sú nesprávne z dôvodu iných vád konania, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie súdu v predmetnej veci a postupom odvolacieho súdu
bola odporcovi /dovolateľ zrejme omylom uviedol navrhovateľovi/ odňatá možnosť konať
pred súdom.
Podľa dovolateľa, v odvolaní dostatočne preukázal, že neexistovali a neexistujú
zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu neodôvodnenosti
nároku navrhovateľa a neexistencie bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa. Napadnuté rozhodnutie o predbežnom opatrení spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci, čím je daný dôvod dovolania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Namieta, že Krajský súd v Bratislave nerešpektoval zásadu rovnosti účastníkov
konania a objektívne rovnocenného prístupu, keď ignoroval skutočnosti, ktoré v konaní boli
preukázané, a svedčia v prospech navrhovateľa a skutočnosti, ktoré v konaní neboli
preukázané, a ktoré boli odporcom vyvrátené, považoval súd za preukázané. Z konštantnej
judikatúry vyplýva, že splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť
osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe
tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa dovolateľa súd prvého
stupňa a súd odvolací rozhodli o predbežnom opatrení len na základe ničím nepodložených,
nepreukázaných a neosvedčených tvrdení navrhovateľa a to napriek tomu, že odporca
jednoznačne vyvrátil pravdivosť tvrdení navrhovateľa o existencii jeho nároku. Odvolací súd
však rozpory v tvrdeniach účastníkov a predložené dôkazy vôbec neskúmal a žiadnym
spôsobom sa k ním nevyjadril. Odporca v odvolaní preukázal písomnými dôkazmi dlhodobú
zlú platobnú disciplínu navrhovateľa. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o neplatnosti
výpovede, odporca je toho názoru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil svoje
tvrdenie o neplatnosti výpovede z dôvodu existencie dlhu.
Tvrdí, že navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu nepreukázal ani neosvedčil, že
existovala akákoľvek dohoda medzi navrhovateľom a odporcom o kompenzácii nákladov
na stavebné úpravy nebytových priestorov v roku 2011. Naproti tomu odporca v odvolaní
preukázal, že v zmysle písomnej dohody účastníkov mali byť všetky úpravy nebytových
priestorov realizované výlučne na náklady navrhovateľa. Ďalej uviedol, že jedinou hrozbou,
ktorá by potenciálne existovala, by bola hrozba ušlého zisku na strane navrhovateľa, pričom
neexistuje žiadna pochybnosť o bonite odporcu, ktorý je výlučným vlastníkom nákupného
centra A.. Neexistovala ani bezprostredná hrozba dispozície so stavebnými úpravami
navrhovateľa, ktorá by odôvodňovala naliehavosť zásahu v podobe predbežného opatrenia. Z predloženej písomnej komunikácie s navrhovateľom jednoznačne vyplýva, že
odporca opakovane vyzýval navrhovateľa na odstránenie stavebných úprav a uvedenie
nebytového priestoru do pôvodného stavu. S uvedenými argumentami sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Odporca v odvolaní opakovane poukazoval na to, že
predbežné opatrenie spôsobuje závažný zásah do jeho vlastníckych práv. Ide o neprimeraný
zásah s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal, a ani neosvedčil čo i len pravdepodobnosť svojich nárokov. Ide o zjavné
porušenie zásady proporcionality. Zároveň ide o nebezpečný precedens, na základe ktorého sa
nájomcovi – neplatičovi umožňuje pokračovať v užívaní prenajatého priestoru bez povinnosti
čokoľvek priebežne platiť, bez akéhokoľvek zabezpečenia a bez možnosti prenajímateľa
vykonávať predmet jeho podnikania, t. j. prenajať priestor novému záujemcovi. Ani s týmto
argumentom odporcu sa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Napadnuté
rozhodnutie nespĺňa požiadavky kladené ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., podľa dovolateľa je arbitrárne, nepresvedčivé, nespravodlivé a nepreskúmateľné a obdobné vady zaťažujú aj
predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Bratislava V. Navyše rozhodnutia oboch
stupňov súdov považuje za nesprávne s prihliadnutím na nesprávne právne posúdenie veci, či
je daný dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odporcu pre neprípustnosť
odmietnuť. Podľa navrhovateľa súdy oboch stupňov o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia postupovali v súlade so zákonom a súdnou praxou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení,
že dovolanie podal účastník konania /§ 240 ods. 1 O. s. p./, preskúmal vec v zmysle
ustanovenia § 242 O. s. p. a dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa.
Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým
bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú stanovené
v § 239 a v § 237 O. s. p. Z ustanovenia § 239 O. s. p., ktoré upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu vyplýva, že dovolanie proti uzneseniu o predbežnom
opatrení nie je prípustné /§ 239 ods. 3 O. s. p./.
V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať vždy
na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba
na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237
písm. a/ až písm. g/ O. s. p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu /rozsudku alebo uzneseniu/ odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných procesných vád /ide o nedostatok právomoci
súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatie možnosti účastníkovi konať pred
súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným/. Dovolací súd
nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté niektorou z uvedených
vád.
Dovolateľ predovšetkým namieta nesprávne skutkové a právne posúdenie veci.
Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o prejednanie návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia pre včasné zabezpečenie predbežnej úpravy, nie je nevyhnutné
vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník
osvedčí nárok na potrebu nevyhnutnej predbežnej ochrany jeho práv, a tiež je splnená
zákonná podmienka nariadenia predbežného opatrenia v prípade, ak sa osvedčí alebo
preukáže aspoň jeden dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, za splnenia zákonných
podmienok na jeho nariadenie. V takom prípade nie je potrebné osvedčovať alebo
preukazovať ďalšie dôvody na jeho nariadenie. Odvolací súd pri prejednaní odvolania
odporcu postupoval v zmysle príslušných ustanovení O. s. p. Z neúspechu odporcu v konaní
o odvolaní proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia nemožno vyvodiť, že
odporcovi bola odvolacím súdom odňatá možnosť konať pred súdom.
Dovolací súd vzhľadom na uvedené konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu
netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. Rovnako nezistil, že by rozhodnutie bolo
postihnuté inou vadou taxatívne vymenovanou v § 237 O. s. p.
Na záver považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že správnosť skutkových
a právnych záverov, ktoré odporca v dovolaní namieta sú založené na dokazovaní
a v dovolacom konaní by ich bolo možné posúdiť až v prípade, ak by dovolanie bolo
prípustné /ide o dôvody, ktoré síce môžu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho
prípustnosť/. Z textu dovolania vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, posúdenie
tejto skutočnosti však prichádza do úvahy iba vtedy, kedy je dovolanie procesne prípustné.
To platí aj vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odporcu odmietol podľa § 243b
ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo navrhovateľovi v zmysle
ust. § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a to podľa úspechu
účastníkov v konaní. Navrhovateľovi dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. augusta 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková