Najvyšší súd

5 Obdo 27/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky   v právnej veci   navrhovateľa: A.,   s. r. o., S., IČO: X., zastúpeného A., s. r. o., D., IČO: X., proti odporcovi: A.,   a. s., B., IČO: X., zastúpenému advokátom JUDr. V., H., o nariadenie predbežného opatrenia,   vedenej na

Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23 Cb 8/2013, na dovolanie odporcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 15. apríla 2013, č. k. 1 Cob 108/2013-98, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu   o d m i e t a.

  Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V uznesením z   28. januára 2013, č. k. 23 Cb 8/2013-42

vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a odporcovi uložil povinnosť zdržať sa

dispozície so stavebnými úpravami navrhovateľa, a zasahovania do práva navrhovateľa

vykonávať obchodné aktivity na základe dohody o zmene subjektu a úprave vzájomných práv

a povinností,   uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom 01. novembra 2009. Súčasne súd

uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal žalobu.

Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľ je nájomcom nebytových priestorov

označených ako X. vo vlastníctve odporcu, o výmere X. m2 v obchodnom centre A.,

vybudovaného na pozemkoch zapísaných v k. ú. P., na LV č. X. a X.. V prenajatých

priestoroch prevádzkuje predajňu obuvi   „D.“. Nájomný vzťah medzi účastníkmi konania

vznikol na základe dohody o zmene subjektu a úprave vzájomných práv a povinností z 01.

novembra 2009, ktorou navrhovateľ vstúpil do práv a povinností predchádzajúceho nájomcu

C., spol. s   r. o., vzniknutých na základe nájomnej zmluvy z 22. decembra 2005, ktorá nadväzuje na nájomnú zmluvu ešte z roku 2001. Dňa 14. januára 2013 odporca informoval

navrhovateľa, že   od 15. januára 2013 uzavrie prevádzku s polepom priečelia tak,

že navrhovateľ nebude mať možnosť ďalej vykonávať svoje aktivity. V uvedený deň odporca

skutočne prevádzku týmto spôsobom uzavrel bez akéhokoľvek titulu na výkon domnelých

práv. Odporca tvrdí, že   na toto konanie má právo z titulu doručenia výpovede,

ktorú považuje za platný spôsob ukončenia nájomného vzťahu. Navrhovateľ s výpoveďou

nesúhlasí a mieni sa domáhať určenia, že nájomný vzťah naďalej trvá.

Navrhovateľ uskutočnil v roku 2011 na požiadanie odporcu rozsiahlu rekonštrukciu priestorov v hodnote cca 38 000,- eur, ktorú odporca navrhovateľovi nenahradil ani nijako

nekompenzoval na jeho záväzkoch, hoci na tom boli dohodnutí. V zmysle bodu 8.6.2. zmluvy

by malo platiť, že ak nájomca tieto stavebné úpravy do dňa skončenia nájmu neodstráni,

nadobudne ich do vlastníctva prenajímateľ za cca 33 eur.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že je potreba upraviť pomery

účastníkov navrhovaným spôsobom, preto návrhu vyhovel.

Na odvolanie odporcu vec prejednal ako odvolací súd Krajský súd v Bratislave

a o odvolaní rozhodol uznesením z   15. apríla 2013, č. k. 1 Cob 108/2013-98 tak, že

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podal 27. februára 2013 na súd žalobu

o určenie, že nájomný vzťah trvá. V žalobe uviedol, že je nájomcom nebytových priestorov,

označených ako X., vo vlastníctve odporcu, pričom na predmetných nebytových priestoroch

vykonal rozsiahlu rekonštrukciu predmetu nájmu v hodnote približne 40 000,- eur, ktorú

odporca navrhovateľovi neuhradil ani nijako nekompenzoval na jeho záväzkoch, hoci na tom,

ako vyplýva z tvrdenia navrhovateľa boli dohodnutí. K rekonštrukcii predmetu nájmu došlo

po dohode s odporcom, pričom uviedol, že dohoda o kompenzácii nákladov na prestavbu

priestorov medzi navrhovateľom a odporcom existovala a okrem navrhovateľa bola uzavretá

aj v prípadoch iných nájomcov. V konaní vo veci samej namieta platnosť výpovede zmluvy

o nájme nebytových priestorov. Podľa jeho názoru je neurčitá, keďže odporca nekonkretizuje

žiadny zmluvný ani zákonný dôvod výpovede. Taktiež uvádza, že žiadna príloha k listine

nebola navrhovateľovi doručená spolu s výpoveďou. Ďalej trvá na skutočnosti, že navrhovateľ voči odporcovi nemá žiadne dlhy, pretože podľa jeho názoru v čase spornej

výpovede bola výška jeho záväzkov podľa nájomnej zmluvy iba vo výške nákladov  

na rekonštrukciu, vykonanú v roku 2011, ktorú mu podľa ústnej dohody mal prenajímateľ

kompenzovať.  

Z uvedených skutočností odvolací súd uzavrel, že spornou otázkou medzi účastníkmi

konania je samotná výpoveď z nájmu nebytových priestorov a spornou je aj otázka vzniku

dlhu na nájomnom a jeho existencia, kedy odporca v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa

popiera zánik pohľadávky vyplývajúcej z nájmu kompenzáciou s nákladmi, ktoré vznikli

navrhovateľovi v súvislosti s prestavbou nebytových priestorov, na úhrade ktorých

navrhovateľ trvá. Ďalej je nepochybné, že odporca jednoznačne trvá na vyprataní priestorov,

ktoré sú predmetom nájmu a taktiež ako vyplýva z jeho odvolania, trvá i na odstránení

rekonštrukcie, ktorá bola vykonaná navrhovateľom a v ktorých vykonáva svoju podnikateľskú

činnosť – predaj spotrebného tovaru, preto dospel k záveru, že medzi účastníkmi je potrebné

upraviť pomery. Bez nariadenia predbežného opatrenia by nastal taký stav, ktorý by v prípade

úspechu navrhovateľa vo veci samej nebolo možné vrátiť do pôvodného stavu. Ďalej uviedol,

že zásah do výkonu vlastníckeho práva nariadením predbežného opatrenia nie je neprimeraný

ochrane, ktorú poskytol súd navrhovateľovi.

Proti tomuto rozhodnutiu podal   odporca dovolanie. Žiadal napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu v spojení s uznesením okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Dovolateľ je toho názoru, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v spojení

s uznesením súdu prvého stupňa   sú nesprávne z dôvodu iných vád konania, ktoré mali  

za následok nesprávne rozhodnutie   súdu v predmetnej veci a postupom odvolacieho súdu

bola   odporcovi /dovolateľ zrejme omylom uviedol navrhovateľovi/ odňatá možnosť konať

pred súdom.

Podľa dovolateľa, v odvolaní dostatočne preukázal, že neexistovali a neexistujú

zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu neodôvodnenosti

nároku navrhovateľa a neexistencie bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa. Napadnuté rozhodnutie o predbežnom opatrení spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci, čím je daný dôvod dovolania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

Namieta, že Krajský súd v Bratislave nerešpektoval zásadu rovnosti účastníkov

konania a objektívne rovnocenného prístupu, keď ignoroval skutočnosti, ktoré v konaní boli

preukázané, a svedčia v prospech navrhovateľa a skutočnosti, ktoré v konaní neboli

preukázané, a ktoré boli odporcom vyvrátené, považoval súd za preukázané. Z konštantnej

judikatúry vyplýva, že splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť

osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe

tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,   a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa dovolateľa súd prvého

stupňa a súd odvolací rozhodli o predbežnom opatrení len na základe ničím nepodložených,

nepreukázaných a neosvedčených tvrdení navrhovateľa a to napriek tomu, že odporca

jednoznačne vyvrátil pravdivosť tvrdení navrhovateľa o existencii jeho nároku. Odvolací súd

však rozpory v tvrdeniach účastníkov a predložené dôkazy vôbec neskúmal a žiadnym

spôsobom sa k ním nevyjadril. Odporca v odvolaní preukázal písomnými dôkazmi dlhodobú

zlú platobnú disciplínu navrhovateľa. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o neplatnosti

výpovede, odporca je toho názoru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil svoje

tvrdenie o neplatnosti výpovede z dôvodu existencie dlhu.

Tvrdí, že navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu nepreukázal ani neosvedčil, že

existovala akákoľvek dohoda medzi navrhovateľom a odporcom o kompenzácii nákladov  

na stavebné úpravy nebytových priestorov v roku 2011. Naproti tomu odporca v odvolaní

preukázal, že v zmysle písomnej dohody účastníkov mali byť všetky úpravy nebytových

priestorov realizované výlučne na náklady navrhovateľa. Ďalej uviedol, že jedinou hrozbou,

ktorá by potenciálne existovala, by bola hrozba ušlého zisku na strane navrhovateľa, pričom

neexistuje žiadna pochybnosť o bonite odporcu, ktorý je výlučným vlastníkom nákupného

centra A.. Neexistovala ani bezprostredná hrozba dispozície so stavebnými úpravami

navrhovateľa, ktorá by odôvodňovala naliehavosť zásahu v podobe predbežného opatrenia. Z predloženej písomnej komunikácie s navrhovateľom jednoznačne vyplýva, že

odporca opakovane vyzýval navrhovateľa na odstránenie stavebných úprav a uvedenie

nebytového priestoru do pôvodného stavu. S uvedenými argumentami sa odvolací súd   vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Odporca v odvolaní opakovane poukazoval na to, že

predbežné opatrenie spôsobuje závažný zásah do jeho vlastníckych práv. Ide o neprimeraný

zásah s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom

nepreukázal, a ani neosvedčil čo i len pravdepodobnosť svojich nárokov. Ide o zjavné

porušenie zásady proporcionality. Zároveň ide o nebezpečný precedens, na základe ktorého sa

nájomcovi – neplatičovi umožňuje pokračovať v užívaní prenajatého priestoru bez povinnosti

čokoľvek priebežne platiť, bez akéhokoľvek zabezpečenia a bez možnosti prenajímateľa

vykonávať predmet jeho podnikania, t. j. prenajať priestor novému záujemcovi. Ani s týmto

argumentom odporcu sa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Napadnuté

rozhodnutie nespĺňa požiadavky kladené ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., podľa dovolateľa je   arbitrárne, nepresvedčivé, nespravodlivé a nepreskúmateľné a obdobné vady zaťažujú aj

predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Bratislava V. Navyše rozhodnutia oboch

stupňov súdov považuje za nesprávne s prihliadnutím na nesprávne právne posúdenie veci, či

je daný dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odporcu pre neprípustnosť

odmietnuť. Podľa navrhovateľa súdy oboch stupňov o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia postupovali v súlade so zákonom a súdnou praxou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení,

že dovolanie podal účastník konania /§ 240 ods. 1 O. s. p./, preskúmal vec v zmysle

ustanovenia § 242 O. s. p. a dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa.

Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým

bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú stanovené  

v § 239 a v § 237 O. s. p. Z ustanovenia § 239 O. s. p., ktoré upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu vyplýva, že dovolanie proti uzneseniu o predbežnom

opatrení nie je prípustné /§ 239 ods. 3 O. s. p./.

V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať vždy  

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba  

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239  

O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237  

písm. a/ až písm. g/ O. s. p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu /rozsudku alebo uzneseniu/ odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných procesných vád /ide o nedostatok právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatie možnosti účastníkovi konať pred

súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným/. Dovolací súd

nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté niektorou z uvedených

vád.

Dovolateľ predovšetkým namieta nesprávne skutkové a právne posúdenie veci.

Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o prejednanie návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia   pre včasné zabezpečenie predbežnej úpravy, nie je nevyhnutné

vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník

osvedčí nárok na potrebu nevyhnutnej predbežnej ochrany jeho práv, a tiež je splnená

zákonná podmienka nariadenia predbežného opatrenia v prípade, ak sa osvedčí alebo

preukáže aspoň jeden dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, za splnenia zákonných

podmienok na jeho nariadenie. V takom prípade nie je potrebné osvedčovať alebo

preukazovať ďalšie dôvody na jeho nariadenie.   Odvolací súd pri prejednaní odvolania

odporcu postupoval v zmysle príslušných ustanovení O. s. p. Z neúspechu odporcu v konaní

o odvolaní proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia nemožno vyvodiť, že

odporcovi bola odvolacím súdom odňatá možnosť konať pred súdom.

Dovolací súd vzhľadom na uvedené   konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu

netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. Rovnako nezistil, že by rozhodnutie bolo

postihnuté inou vadou taxatívne vymenovanou v § 237 O. s. p.

Na záver považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že správnosť skutkových

a právnych záverov, ktoré odporca v dovolaní namieta sú založené na dokazovaní

a v dovolacom konaní by ich bolo možné posúdiť až v prípade, ak by dovolanie bolo

prípustné /ide o dôvody, ktoré síce môžu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho

prípustnosť/. Z textu dovolania vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, posúdenie

tejto skutočnosti však prichádza do úvahy iba vtedy, kedy je dovolanie procesne prípustné.  

To platí aj vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odporcu odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný.  

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo navrhovateľovi v zmysle  

ust. § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a to podľa úspechu

účastníkov v konaní. Navrhovateľovi dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. augusta 2013

  JUDr. Anna Marková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková