Najvyšší súd  

5 Obdo 26/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., s. r. o., Ú.B., IČO: X., zast. T.K., s. r. o., Ú.B., IČO: X. proti žalovanej: I.N., nar. X., naposledy bytom P.K., zast. opatrovníkom Mgr. Š.J., V., o zaplatenie 1 247,28 eur s prísl.,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 38Cb 86/2009, o dovolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 19. decembra 2011, č. k. 4Cob 123/2011-111, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 19. decembra 2011, č. k. 4Cob 123/2011-111 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Košice II rozsudkom z 19. septembra 2011, č. k. 38Cb 86/2009-91

žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá na ich náhradu právo a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca G., a. s., B.B., IČO: X. sa domáhal, aby

súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1 247,28 eur (37 575,56 Sk) s prísl. z titulu

nevrátenia poskytnutého úverového rámca, nezaplatenia sankčných úrokov a zmluvnej

pokuty, poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. X. z 9. decembra 2003,

uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu spol. G., k. s., B.B., IČO: X., v zast. splnomocneného obchodného zástupcu a žalovanou, na základe jej žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru z 8. novembra 2003. Uznesením z 2. augusta 2010, č. k. 38Cb 86/2009-

72 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca G., a. s. a na jeho na miesto

aby do konania vstúpil ako žalobca E., s. r. o. na základe postúpenia pohľadávky žalovanej

v tomto konaní rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok

z 22. septembra 2009. Súd zistil, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. X. z 9.

decembra 2003, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu spol. G., k. s., B.B., IČO: X.

a žalovanou poskytol žalobca žalovanej úverový rámec vo výške 30 000 Sk. Neoddeliteľnou

súčasťou tejto zmluvy o úvere sú Obchodné podmienky o revolvingovom úvere spol. G., k. s.,

a Sadzobník poplatkov, ktoré v ostatnom určujú obsah zmluvy. Zmluvné strany si dohodli:

výška úverového rámca 30 000 Sk, výška pravidelnej mesačnej splátky 1 500 Sk, dátum prvej

platby do 8. decembra 2003, dátum každej ďalej platby vždy k 8. v mesiaci a ročná

percentuálna miera nákladov vo výške 12,2%. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa

§ 467, § 503, 504, 506, 344, 349 a 506 Obch. zák. S poukazom na ust. zmluvy, Obchodné

podmienky a charakter revolvingového úveru dospel k záveru, že tento typ úveru nemôže

veriteľ urobiť splatným automaticky pri nezaplatení určitého počtu splátok dlžníkom.

Revolvingový úverový vzťah je nutné ukončiť odstúpením od zmluvy, v opačnom prípade

zmluvný úverový vzťah medzi účastníkmi naďalej trvá a dlžník môže kedykoľvek úverový

rámec doplniť a opäť z neho čerpať peňažné prostriedky.

Súd vyzval žalobcu na predloženie písomného oznámenia o ukončení platnosti

zmluvy, doručeného dlžníkovi v zmysle ust. bodu 9.1 obchodných podmienok.

Podľa vyjadrenia žalobcu došlo k splatnosti celého dlhu tým, že žalovaná sa dostala

do omeškania s platením viac ako troch splátok, a preto došlo k zosplatneniu celého úveru,

pričom k ukončeniu zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo.

Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal

ukončenie zmluvného vzťahu so žalovanou a tým svoj nárok na uplatnenú sumu voči

žalovanej. Nebol naplnený predpoklad ukončenia zmluvného úverového vzťahu, s ktorým

ráta ust. § 504a, resp. § 506 Obch. zák. Preto súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania

súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 19. decembra 2011, č. k. 4Cob 123/2011-111

odmietol odvolanie žalobcu ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že podľa § 204 ods. 1 veta prvá O. s. p. odvolanie

sa podáva do 15-tich dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého

smeruje. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa právny zástupca žalobcu

prevzal dňa 25. októbra 2011. Lehota na podanie odvolania začala plynúť dňom 26. októbra

2011, pretože do plynutia lehoty sa nezapočíta deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej

začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 O. s. p.), teda k doručeniu rozsudku žalobcovi, resp. jeho

právnemu zástupcovi. Koniec lehoty pripadol na 9. novembra 2011 - stredu, pracovný deň.

Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Žalobca odvolanie podal na pošte, podľa podacej pečiatky dňa 10. novembra 2011,

teda deň po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Podľa názoru odvolacieho súdu

bolo odvolanie žalobcu podané oneskorene.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca podaním

z 11. apríla 2012. Navrhol zrušiť uznesenie Krajského súdu v Košiciach a vec vrátiť

Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho

konania. Žalobca dovolanie odôvodnil v súlade s ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. tak,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, v zmysle ktorého podľa písm. f/ sa účastníkovi

konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobca poukázal na ust. § 42 ods. 1, 57 ods. 3 a 204 ods. 1 O. s. p. Je toho názoru,

že Krajský súd v Košiciach odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, keď neprihliadal

na telefaxové podanie urobené žalobcom. Žalobca podal dovolanie na telefaxovú prepravu

dňa 9. novembra 2011, teda v posledný deň lehoty na podanie odvolania v danej veci.

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu nie je zrejmé, ako sa krajský súd vysporiadal

s telefaxovým podaním žalobcu, resp. či sa ním vôbec zaoberal. Z uvedeného dôvodu je teda

aj samotné rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca je však toho názoru, že lehota na podanie

odvolania má povahu procesnej lehoty a na jej dodržanie stačí, ak je odvolanie ako procesný

úkon účastníka konania podané na poštovú prepravu alebo inú prepravu, resp. na súde v posledný deň jej plynutia. Vzhľadom na to, že odvolanie je procesný úkon účastníka konania, platia pre jeho podanie všeobecné náležitosti podania podľa § 42 O. s. p. a tak aj

osobitné náležitosti podľa § 205 O. s. p., ktoré boli v danom prípade splnené. Telefaxové

podanie vyžaduje doplnenie, pokiaľ obsahuje návrh vo veci samej, pričom tento treba

do troch dní doplniť predložením originálu listiny, resp. písomným podaním rovnakého

znenia. Žalobca postupoval v súlade s občianskym súdnym poriadkom, keď podal odvolanie

prostredníctvom telefaxu na príslušný súd, pričom toto podanie doplnil nasledujúci deň

zaslaním originálu prostredníctvom poštovej prepravy. Na podporu svojich tvrdení zaslal

súdu v prílohe výstup z telefaxového prístroja k predmetnému konaniu s názvom „Hlásení

o prenosu“. Z predmetnej listiny vyplýva, že podanie bolo uskutočnené dňa 9. novembra 2011

o 16,09 hod. s počtom strán 3, ďalej že výsledok prenosu je OK a najmä, že podanie bolo

odoslané na telefaxové číslo uvedené na oficiálnej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci, a to pod sp. zn.

2 Cdo 106/2004. Preto ak odvolací súd odmietol odvolanie účastníka konania ako oneskorene

podané, ide o prípad postupu súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať

pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), keď odvolanie bolo podané včas. Preto je tu dôvod

na zrušenie napadnutého uznesenia.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), skúmal najskôr,

či jeho opravný prostriedok smeruje smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1

písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak: a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území SR.

Podľa § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečeniu predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Žalobcom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa, a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je.

S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd SR len na skúmanie prípustnosti

dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku) alebo uzneseniu,

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd zameral na posúdenie, či konanie

nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom /§ 237 písm. f/ O. s. p./ sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnení realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. v prípade, že podmienky pre takéto

rozhodnutie neboli splnené.

Z ustanovenia § 204 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15tich dní

od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa,

ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty

a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57

ods. 2 O. s. p.).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O. s. p.).

Podľa ust. § 42 ods. 1 O. s. p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo

návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,

treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní: podanie, ktoré bolo

podpísané zaručeným elektronickým podpisom doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom

treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli

v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že na podanie obsahujúce návrh vo veci samej

(akým odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepochybne je), ktoré bolo urobené

telefaxom, sa prihliadne a má rovnaké právne účinky ako riadne podanie, a to už od času jeho

urobenia: predpokladom vzniku týchto účinkov je doplnenie takého podania predložením jeho

originálu najneskôr do troch dní.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Košice II

z 19. septembra 2011, č. k. 38Cb 86/09-91 bol žalobcovi doručený dňa 25. októbra 2011,

lehota na podanie odvolania mu začala plynúť dňa 26. októbra 2011 a uplynula v stredu

9. novembra 2011. Žalobca podal odvolanie telefaxom dňa 9. novembra 2011, žalobca teda

podal odvolanie telefaxom v posledný deň odvolacej lehoty podľa § 204 ods. 1 O. s. p. Svoje

telefaxové podanie doplnil a odovzdal na poštu dňa 10. novembra 2011, dôkazom čoho je

obálka založená v spise na č. l. 103b. Keďže žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu

prvého stupňa telefaxom v posledný deň odvolania a toto podanie do troch dní doplnil

predložením jeho originálu, má toto telefaxové odvolanie účinky riadne a včas podaného odvolania.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II bolo podané včas, v zákonnej

stanovenej 15-dňovej lehote na podanie odvolania (§ 204 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ odvolací súd

odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané, odňal mu možnosť konať pred súdom

v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne.

Dovolací súd preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O. s. p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová