UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r. o., Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: F. O., nar. XX. F. XXXX, D., o zaplatenie 1 102,13 Eur s prísl. a odmeny zo zmenky, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.: 3 CbZm/112/2013, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2013, č. k.: 4 CoZm/95/2013-48,takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2013, č. k.: 4 CoZm/95/2013-48 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 5. septembra 2013 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1 102,13 Eur s úrokom 6% ročne od 6. septembra 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 3,67 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca do výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy poukazujúc na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p., pričom vo svojom odvolaní žalobca konkretizoval dôvody odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu trovy odvolacieho konania.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol žalobcovi doručený dňa 11. septembra 2013. Posledným dňom lehoty na podanie odvolania zákonom stanovenej päťnásťdňovej lehoty (§ 204 ods. 1 O. s. p.) bol deň 26. septembra 2013, ktorý pripadol na pracovný deň - štvrtok (§ 57 ods. 1, 2 a 3 O. s. p.). Žalobca podal osobne odvolanie 27. septembra 2013, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty.
Odvolací súd preto podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odvolanie žalobcu odmietol, keďže bolo podané oneskorene a vzhľadom na oneskorene podané odvolanie neskúmal odvolací súd vecnú stránkurozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca dovolanie a navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Žalobca prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., že odvolací súd svojim postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pre súdom (ust.§ 231 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 237 písm. f/ O. s. p.).
Žalobca nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, že odvolanie podal osobne dňa 27. septembra 2013, pričom lehota na podanie odvolania mu uplynula 26. septembra 2013. Žalobca nepodával odvolanie na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale odvolanie podal prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r. o., IČO: 35 825 450, so sídlom Cikkerova 2, 841 05 Bratislava. Predmetom podnikania tejto spoločnosti je „poskytovanie poštových služieb“, žalobca odvolanie odovzdal doručovateľskej spoločnosti 26. septembra 2013, teda v lehote na podanie odvolania. S poukazom na ust. § 57 ods. 3 O. s. p. bola zachovaná lehota na podanie odvolania, keďže v posledný deň lehoty bolo podanie - odvolanie odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Vyššie uvedená doručovateľská spoločnosť má povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.), pričom dovolateľ je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) a má náležitosti v súlade s ust. § 241 ods. 1 O. s. p. a § 241 ods. 2 O. s. p., preskúmal, či v danej veci je dovolanie prípustné.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou uvedenou v ust. § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ a g/. Zistenie niektorej z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p. má za následok, že dovolací súd toto rozhodnutie zruší.
Výpočet vád uvedených v ust. § 237 O. s. p. je taxatívny, pričom dovolací súd zisťuje ich existenciu z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ich dovolateľ tvrdil alebo netvrdil.
Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, konštatoval, že v predmetnej veci nedošlo ku vadám uvedeným v ust. § 237 uvedenými pod písm. a/ súd mal právomoc vo veci konať, písm. b/ tomu, kto v konaní vystupoval ako účastník, nechýbala spôsobilosť byť účastníkom konania, písm. c/ účastník konania mal procesnú spôsobilosť a bol riadne zastúpený, písm. d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne nerozhodlo a ani v tej istej veci sa už prv nezačalo konanie, písm. e/ bol podaný návrh na začatie konania, písm. g/ nerozhodoval vylúčený sudca a súd bol správne obsadený.
Dovolateľ ani vyššie uvedené vady nenamietal, namietal, že došlo k vade podľa ust.§ 237 písm. f/ O. s. p., t. j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledkunesprávneho postupu súdu vylúčený. Za odňatie možnosti konať pred súdom treba považovať nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník konania nemôže uplatniť svoje práva. Za odňatie možnosti konať pred súdom preto nepochybne treba považovať aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ak jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté. Nesprávne odmietnuté odvolanie účastníka konania znemožňuje účastníkovi konania realizáciu jeho práva, t. j. prerokovania jeho odvolania na odvolacom súde, čím v konečnom dôsledku dochádza k porušeniu žalobcovho základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny.
Dovolací súd dospel k záveru, že žalobcovi bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom, keďže odvolací súd odmietol jeho odvolanie z dôvodu oneskoreného podania (po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania) bez toho, aby skúmal všetky okolnosti vo vzťahu k podanému odvolaniu.
Podľa ust. § 57 ods. 3 O. s. p., ktorý sa vzťahuje na počítanie lehôt - lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Odvolací súd správne stanovil posledný deň lehoty na podanie odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa na deň 26. septembra 2013. Nesprávne však vyhodnotil deň skutočného podania odvolania žalobcu na deň 27. septembra 2013. Žalobca v zmysle ust. § 57 ods. 3 O. s. p. odovzdal podanie (odvolanie) orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť a to spoločnosti ReMax Courier Service, s. r. o., Bratislava, ktorá je doručovateľskou spoločnosťou, dňa 26. septembra 2013, teda v posledný deň lehoty, a preto lehota na podanie odvolania bola zo strany žalobcu zachovaná (č. l. 52). Žalobca adresoval svoje podanie -odvolanie v súlade s ust. § 203 ods. 1 O. s. p. na súd, proti rozhodnutiu ktorého podal odvolanie. Odvolací súd vychádzal pri počítaní päťnásťdňovej lehoty na podanie odvolania z prezentačnej pečiatky súdu prvého stupňa na odvolaní žalobcu (č. l. 41), z ktorej vyplýva, že podanie žalobcu došlo na súd prvého stupňa 27. septembra 2013 o 13 hod. dvojmo. Z tejto pečiatky však nie je jasné, či toto podanie bolo podané 27. septembra 2013 osobne, pretože slovo „nie“ nasvedčuje, že sa týkalo informácii o zaplatení poplatku v kolkoch a nie k forme podania. Túto nepresnosť si mal odvolací súd preveriť cestou dopytu na podateľňu súdu prvého stupňa, tak aj u žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konštatoval, že odmietnutie odvolania žalobcu odvolacím súdom bolo nesprávne, vadné napĺňajúce znaky podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., a preto dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Bude preto úlohou odvolacieho súdu, aby prejednal odvolanie žalobcu a vo veci rozhodol, a to aj o trovách dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O. s. p.).
Toto uznesenie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.