Najvyšší súd
5 Obdo 18/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., nar. X., bytom S., zastúpeného advokátkou JUDr. A., A., proti žalovanej: I., nar. X., bytom O., zastúpenej
advokátom JUDr. B., N., IČO: X., adresa doručenia: F., o zaplatenie zmenkovej istiny
50 000,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
11 CbZm 6/2011, na dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, zo 07.
februára 2013, č. k. 13 CoZm 5/2012- 444, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie sa z a s t a v u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Žiline rozsudkom z 25. januára 2012, č. k. 11 CbZm 6/2011-210
ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz vydaný 10. marca 2011, č. k. 19 Zm 39/2010-
17 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet zástupcu 2 561,26 eur náhrady
trov konania.
V odôvodnení súd prvého stupňa poukázal na rozsiahle svedecké dokazovanie,
z ktorých predovšetkým pri svojom rozhodovaní vychádzal, a z ktorého ustálil, že žalobkyňa
dlhšiu dobu poskytovala žalovanej finančné prostriedky, ktorých vrátenie bolo kryté
podpisovaním zmeniek. O tejto praxi svedčí viacero zmeniek predložených v súdnom konaní.
Dôkazné konanie sťažuje skutočnosť, že pri vyplácaní a poskytovaní finančných prostriedkov
neboli prítomné ďalšie nestranné osoby, ktoré by sa mohli vyjadriť k tomu, akým spôsobom
a v akom rozsahu boli poskytované finančné prostriedky. Výsledok vykonaného dokazovania
je tak nejednoznačný a svedecké výpovede, či potvrdenia predkladané účastníkmi, nemohli objasniť situáciu medzi účastníkmi. Súd dokazovanie vyhodnotil tak, že žalovaná neuniesla
dôkazné bremeno, a nepreukázala ňou tvrdené námietky, ktoré uplatnila proti zmenkovému
platobnému rozkazu. Súd preto zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudkom
zo 07. februára 2013, č. k. 13 CbZm 5/2012-444, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 448,44 eur náhrady trov odvolacieho
konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že prejednanie námietok proti zmenkovému platobnému
rozkazu podľa § 175 ods. 4 O. s. p. sa obmedzuje výhradne na posúdenie oprávnenosti
námietok. Dôkazné bremeno o námietkach nesie žalovaný, ktorý je povinný preukázať
dôvodnosť svojich námietok.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že výsledok dokazovania
svedeckými výpoveďami nebol jednoznačný, čo sa týka objasneniu situácie pri podpise
zmenky. Rozhodné potom bolo, že sama žalovaná uvádzala protichodné tvrdenia, keď na
jednej strane tvrdila, že zmenka bola neúplná a strane druhej, že podpisovala čisté papiere,
pričom rozumným spôsobom nevysvetlila, prečo vlastne listinu podpísala. Taktiež k námietke
neexistujúcej kauzy nevysvetlila, prečo podpisovala čisté papiere a medzi nimi nielen zmenku
ale aj zmluvu o pôžičke, ktorú predložil žalobca, a ktorej originál bol vykonaný ako dôkaz na
pojednávaní. Pokiaľ ide o potvrdenie zo 07. februára 2011, ktoré mal vystaviť žalobca a malo
potvrdiť, že žalovaná nič nedlhuje, žalobca svoj podpis na tejto listine poprel a žiadal vykonať
znalecké dokazovanie na pravosť podpisu. Žalovaná po spochybnení dôkazu originál
nepredložila a sama uviedla, že originál nemá k dispozícii. Preto nebolo možné jednoznačne
ustáliť, že bol vyhotovený žalobcom. Ďalej odvolací súd uviedol, že súhlasí so záverom súdu
prvého stupňa, že i v prípade preukázania pravosti podpisu na potvrdení, toto samo osebe
nemá žiaden vplyv na existenciu, resp. neexistenciu dlhu žalovanej z predmetnej vlastnej
zmenky a ani na dôvodnosť uplatneného nároku. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že
súd prvého stupňa jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Rozhodnutie
vyhodnotil ako presvedčivé a vecne správne, preto ho podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie žalovaná. Žiada napadnutý rozsudok
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní poukázala na odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa. Podľa žalovanej
rozhodnutie súdu prvého stupňa je neprípustným zásahom do jej základných práv a slobôd
garantovaných ústavou. Postup odvolacieho súdu vydaním rozhodnutia považuje za
nesprávny a taký, ktorým došlo k zásadnému zásahu do jej práv v konaní pred súdom
a k zmareniu dostupnosti k spravodlivosti tým že:
- nevykonal ňou označené dôkazy v odvolacom konaní, o ktorých sa dozvedela až
v odvolacom konaní, čím súd nemohol správne ustáliť skutkový stav,
- odvolací súd o novo navrhnutých dôkazoch uviedol, že neboli zdôvodnené niektorým
z dôvodov podľa § 205a O. s. p., čoho opak je preukázaný písomnými podaniami jej
právneho zástupcu. V podaní z 22. októbra 2012, ktoré bolo doručené súdu 24.
októbra 2012 uviedla, že podaním zo 06. augusta 2012 doručila dôkaz, ktorý
nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom prvostupňovom konaní.
Z uvedených skutočností žalovaná usudzuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu
nevykonaním navrhnutých dôkazov vychádza z mylného názoru, jeho postupom jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom tak, aby bol v rámci objektívnych možností riadne zistený
skutkový stav. Tým je daná prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Žalovaná podaním z 11. apríla 2013, ktoré bolo doručené súdu 12. apríla 2013, vzala
dovolanie v celom rozsahu späť a žiadala konanie o dovolaní zastaviť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd /§ 10a ods. 1 O. s. p./ bez
nariadenia dovolacieho pojednávania /§ 241 ods. 1 O. s. p./ rozhodol o dovolaní a späťvzatí
dovolania žalovanej tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 243b ods. 4 O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225
a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť,
dovolací súd konanie uznesením zastaví.
Vzhľadom na to, že žalovaná vzala svoje dovolanie späť, dovolací súd dovolacie
konanie podľa § 243b ods. 4 O. s. p. zastavil.
Žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu dovolací súd náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júna 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková