5Obdo/15/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. Š., bytom v K., zastúpenej advokátkou JUDr. T. V., B., proti žalovanému P., s. r. o., K., IČO: X., zastúpenému

advokátom JUDr. J. T., K., o zaplatenie 19 170,37 Eur (577 526,50 Sk) s prísl., vedenej na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9 Cb 17/08 na dovolanie žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 29. januára 2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobkyne sa   o d m i e t a.

Žalobkyňa j e   p o v i n n á   zaplatiť žalovanému na účet zástupcu 68,62 Eur náhrady

trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 4. decembra 2008, č. k. 9 Cb 17/2008-72 žalobu

zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 8 160,-- Sk náhrady trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo preukázané zaplatenie celého

podielu na zisku za roky 2005 a 2006 žalobkyni. Po späťvzatí žaloby zostal sporný nárok

žalobkyne na zaplatenie 14% úroku z omeškania zo sumy 577 526,50 Sk od 18. 9. 2007

do 5. 3. 2008, teda do dňa úhrady zostatku nevyplateného podielu. Z vykonaného

dokazovania súd dospel k záveru, že zisk schválený valným zhromaždením žalovaného

sa počas celej existencie spoločnosti vyplácal podľa stavu finančných prostriedkov na účte

spoločnosti. Z uvedeného dôvodu nedošlo k schváleniu konkrétneho termínu výplaty podielov

na zisku na riadnych valných zhromaždeniach, konaných 28. marca 2006 a 29. marca 2007. O tomto spôsobe vyplácania podielov mali vedomosť všetci spoločníci žalovaného, medzi ktorých patrí aj žalobkyňa, a keďže nenamietala výšku schváleného podielu na zisku, ktorý jej

prislúchal, súd uzavrel, že prejavy vôle spoločníkov, týkajúce sa výplaty priznaných podielov

na zisku, je potrebné vykladať s ohľadom na zaužívanú prax, a teda, že spoločníci v čase

schvaľovania podielu na zisku si boli vedomí toho, že k výplate podielov dôjde až v čase, keď

budú finančné prostriedky reálne na účte žalovaného. O tejto skutočnosti mala vedomosť aj

žalobkyňa, lebo výplaty schválených podielov ako účtovníčka žalovaného sama navrhovala,

a keďže súd nezistil zvýhodnenie niektorého spoločníka pred inými, žalobu zamietol.

Na odvolanie žalobkyne vec prejednal Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací

a rozsudkom z 29. januára 2010, č. k. 3 Cob 16/09-106 napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že pri výplate

podielov na zisku v tomto prípade došlo podľa zavedenej praxe, ktorá bola žalobkyni známa,

a ktorú doteraz rešpektovala, pričom v čl. 6 bode 1 spoločenskej zmluve nebola uvedená

žiadna lehota. Z uvedených dôvodov nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania

a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie v zákonom

stanovenej lehote. Žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 241 ods. 2 písm. a), b), c) O. s. p. a na skutočnosť, že súdy

dôsledne nezisťovali, dokedy rešpektovala zaužívanú prax v žalovanej spoločnosti ohľadom

vyplácania podielov na zisku, nezaoberal sa nezhodami spoločníkov a neposudzoval právne

účinky výzvy na zaplatenie podielov. V dovolaní poukázala na dôkazy, ktoré v konaní

predložila a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho. Ďalej uviedla, že medzi ňou

a ostanými spoločníkmi boli vážne nezhody, pre ktoré sa rozhodla skončiť pracovný pomer

so žalovaným, vyzvať ho na zaplatenie podielu na zisku za roky 2005 a 2006 a podať žalobu

o zrušenie účasti v tejto spoločnosti. Nepovažuje za správny právny názor odvolacieho súdu,

že ona doteraz pri výplate podielov, rešpektovala zavedenú prax, lebo z odôvodnenia

nevyplýva, na základe akých vykonaných dôkazov dospel odvolací súd k tomuto záveru

a nevysvetlil, dokedy túto prax rešpektovala. Vzhľadom na to, že čas výplaty podielov

na zisku nebol valným zhromaždením určený a nebol ani dohodnutý, zvolila postup podľa

§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je

veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Uviedla, že

odvolací súd po právnej stránke nezdôvodnil, prečo nenastala splatnosť podielov na zisku

za roky 2005 a 2006, prečo výzva veriteľa v danom prípade nemá právne účinky a dlžník

sa nedostal do omeškania a žalobca nemá právo na úroky z omeškania.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu

trov dovolacieho konania v sume 137,24 Eur. Žalovaný vo vyjadrený uviedol, že žalobkyňa

spoločne s manželom boli v pracovnom pomere v žalovanej spoločnosti do 30. októbra 2007

a do tohto termínu stále viedla účtovnú a mzdovú agendu, vrátane kníh faktúr a všetkých

ďalších výkazov a evidencií, sledovala a realizovala platby z obchodného styku. Ďalej

uviedol, že žalobkyňa s manželom mali záujem získať od spoločnosti čo najviac finančných

prostriedkov, bez ohľadu na to, či spoločnosť bude ekonomicky alebo obchodne zlikvidovaná.

Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., je toho názoru, že tento

dôvod neobstojí a súčasne poukázal na ust. § 238 ods. 5 O. s. p., podľa ktorého dovolanie

nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania, neprevyšuje

v obchodných veciach 10-násobok minimálnej mzdy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr to, či sa ním napáda rozhodnutie,

proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol

rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je dovolanie prípustné, ak je ním napadnutý

zmenený rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.), keď sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo ide o potvrdzujúci

rozsudok, avšak len vtedy, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné,

pretože ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).

Žalobkyňou napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 až 3

O. s. p., pretože ide o potvrdzujúci rozsudok, v ktorom vo výroku odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie je prípustné.

Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v § 237 O. s. p. Dovolateľka tvrdí, že v konaní jej bola postupom odvolacieho súdu odňatá

možnosť konať pred súdom. Ak by k takémuto nesprávnemu postupu skutočne došlo,

zakladalo by to prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K takémuto postupu v prejednávanej veci

nedošlo.

Postupu odvolacieho súdu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. nie je možné nič vytknúť.

Spôsob dokazovania a vyslovenie právneho záveru odvolacím súdom vo veci samej, nie je

možné považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Nebola preto splnená podmienka

prípustnosti dovolania stanovená ust. § 237 písm. f/ O. s. p.

Keďže dovolací súd nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení § 237 O. s. p., dovolanie podľa § 218 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4 O. s. p. ako neprípustné odmietol.

Žalovaný mal v dovolacom konaní plný úspech, má preto právo na náhradu trov

dovolacieho konania podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo

na náhradu účelných trov dovolacieho konania. Žalovanému vznikli trovy na právnom

zastúpení za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu, prevzatie zastúpenia, ktoré

žalovaný vyčíslil, nespĺňa podmienku účelnosti, nakoľko právny zástupca pokračoval

v zastúpení žalovaného) v sume 61,41 Eur za úkon a paušálna náhrada hotových výdavkov

v sume 7,21 Eur, spolu 68,62 Eur.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2010  

JUDr. Anna M a r k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková