5Obdo/14/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů č. 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX Trenčianska Teplá, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpeného P.. M. X., advokátom, so sídlom U. O. 7, XXX XX W. W., o zaplatenie zmenkovej sumy XXX eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36CbZm/49/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30. septembra 2015 č. k. 16CoZm/190/2015-136, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“) sa žalobca v konaní domáhal plnenia zo zmenky. Zduženie spotrebiteľov Slovenska, o. z. (ďalej len „ ZSS“) oznámilo súdu prvého stupňa písomne, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Okresný súd Trenčín doručil oznámenie o vstupe do konania účastníkom konania s tým, aby sa k vstupu vyjadrili, prípadne vzniesli námietky.

Žalovaný sa k tomuto procesnému úkonu ZSS nevyjadril.

Žalobca vo vyjadrení k predmetnému úkonu ZSS uviedol, že v danom prípade ide o európskej konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na ktoré sa vzťahuje nariadenie. Podľa názoru žalobcu je k takejto veci vedľajšie účastníctvo neprípustné.

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 22. júna 2015 č. k. 36CbZm/49/2013-124 pripustil vstup ZSS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V odôvodnení s poukazom na čl. 19 nariadenia uviedol, že v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa postupuje podľa procesného práva členského štátu v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ nariadenie neustanovuje inak. Skutočnosť, že nariadenie neobsahuje úpravu vedľajšieho účastníctva neznamená, že vylučuje úpravu vstupu vedľajšieho účastníka do konania obsiahnutú v procesnom práve konkrétneho členského štátu. Preto je pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný svojim nesúhlasom nezabránil účasti vedľajšieho účastníka v konaní. Námietky žalobcu o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania považoval súd prvého stupňa za nedôvodné.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 30. septembra 2015 č. k. 16CoZm/190/2015-136 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.). Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že otázku prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné riešiť podľa ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy (t. j. Občianskeho súdneho poriadku), lebo nariadenie nemá v tomto smere osobitnú úpravu. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca sa domáha plnenia zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k spotrebiteľskej zmluve o úvere a teda nároky žalobcu budú posudzované aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa, preto vstup ZSS, ako právnickej osoby, ktorej predmet činnosti je ochrana práv (spotrebiteľa) podľa osobitného predpisu, do konania je v súlade s § 93 ods. 2 O. s. p. Uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje osobitný druh sporového konania, ktoré sa vyznačuje predovšetkým tým, že prebieha písomne a za použitia vzorových tlačív. Nejde však o také konanie, v ktorom by bola vylúčená účasť vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie tvrdiac, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že súdy nepostupovali podľa nariadenia, ale podľa Občianskeho súdneho poriadku. V rozpore s nariadením pripustili ZSS do konania ako vedľajšieho účastníka. Skutočnosť, že nariadenie neobsahuje úpravu vedľajšieho účastníctva, nesprávne vyložili tak, že nariadenie nevylučuje uplatnenie tohto inštitútu v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Poukázal na právnu úpravu O. s. p. pred a po 1.1.2015, t.j. pred a po nadobudnutí účinnosti zákona č. 353/2014 Z.z. a žiadal súd, aby v prípade ak žalobcovi nezaslal dôkaz súhlasu žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, tak dodatočne vykonal, prípadne, ak vedľajší účastník súhlas žalovaného k návrhu na pristúpenie vôbec nepredložil, aby súd na oznámenie o vstupe vôbec neprihliadal a v konaní ďalej pokračoval bez vedľajšieho účastníka. Mal za to, že predmetom daného súdneho konania, keď žalobca je nadobúdateľ zmenky a žalovaný vystaviteľ v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., nie je konanie, v ktorom na jednej strane vystupoval spotrebiteľ, a preto nie je možno pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na podobnú úpravu tzv. skráteného konania upraveného v O. s. p. a európskeho konania s nízkou hodnotou sporu, ktoré je upravené nariadením. V rámci tzv. skráteného konania toto konanie nadobudne atribúty sporového konania až včasným podaním odporu oprávnenou osobou Podobne aj európske konanie s nízkou hodnotou sporu nadobúda atribúty sporového konania až po podaní odvolania voči rozsudku vydaného príslušným súdom. Citoval z uznesenia Najvyššieho súdu z 30. októbra 2013 sp. zn. 6Cdo/357/2012 o otázke prípustnosti podania odporu vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie o odvolaní.

Žalovaný a ZSS sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viďkonania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/303/2015, 2Cdo/399/2015, 3Cdo/15/2015, 3Cdo/119/2015, 3Cdo/133/2015, 3Cdo/134/2015, 3Cdo/154/2015, 7Cdo/8/2015, 8Cdo/269/2015, 5Cdo/305/2015. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 a § 239 O. s. p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.