Najvyšší súd   5 Obdo 14/2006 Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M. P., so sídlom T., 971 01 Prievidza, IČO: X., proti odporcovi: Ing. A. – T., so sídlom X., IČO: X., o vydanie veci, resp. o zaplatenie 107 698,80 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súd v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb 360/2000, na dovolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16 Cob 146/2005-76 zo dňa 30. septembra 2005, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odporcu o d m i e t a.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo 7.12.2004 č. k. 14 Cb 360/2000-39 zastavil konanie o vydanie veci, resp. o zaplatenie 107.698,80 Sk a odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 5498,– Sk. Výrok odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 OSP pre späťvzatie návrhu pred začatím pojednávania vo veci, o trovách rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá OSP z dôvodu, že odporca až po podaní návrhu vrátil navrhovateľovi vec, ktorej vydania sa navrhovateľ domáhal.

Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania podal odporca odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách tak, že trovy neprizná žiadnemu z účastníkov. Poukázal na to, že vec, ktorej sa navrhovateľ domáhal, mu navrhovateľ poskytol ako záruku na uspokojenie jeho pohľadávok, lebo navrhovateľ nemal možnosť ich iným spôsobom odporcovi vyrovnať. Predmetnú vec odporca vrátil dňa 9. januára 2002 oproti vyplateniu zálohy 15 000,– Sk.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 16 Cob 96/2005-76 zo dňa 30.9.2005 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania ako vecne správne. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 7. decembra 2004 vyplynulo, že pred začatím pojednávania vo veci vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporca mu predmetnú vec vrátil. Domáhal sa náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 4304,– Sk a v odmene právneho zastúpenia. K zastaveniu konania došlo pre späťvzatie návrhu z dôvodu, že vec bola navrhovateľovi vydaná. Odporca teda zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 vety druhej OSP je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vzniknuté mu v súvislosti s podaním návrhu na súd a vedením tohto konania. Skutočnosti uvádzané odporcom v odvolaní, týkajúce sa dôvodov, pre ktoré došlo k vydaniu veci až po podaní návrhu, sú v tomto prípade irelevantné. Predmetom tohto súdneho konania je len vydanie veci alebo zaplatenie jej hodnoty. Vzťahy týkajúce sa pohľadávok odporcu voči navrhovateľovi sú však predmetom iného súdneho konania, v rámci ktorého sa rozhodne aj o trovách konania vzniknutých v súvislosti s uplatňovaním si nárokov odporcu voči navrhovateľovi.

Voči tomuto rozhodnutiu podal odporca včas dovolanie. Ako dôvod uvádza, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že odvolací súd sa nevysporiadal s námietkami, ktoré uviedol v odvolaní a o jeho odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania. Tvrdí, že okresný súd pochybil, keď mu neumožnil vyjadriť svoj súhlas so späťvzatím návrhu podľa ust. § 96 ods. 2 OSP. Namieta tiež záver súdu, že navrhovateľovi vrátil vec po podaní žaloby, pretože on mu vydal predmetnú vec proti zaplateniu 15 000,– Sk dňa 9. januára 2002 a ku späťvzatiu návrhu došlo až 7. decembra 2004, teda takmer 3 roky po jej prevzatí. Navrhuje, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd v Prievidzi uznesením č. k. 14Cb/360/200-94 zo dňa 24. mája 2006 dovolateľa – odporcu vyzval na odstránenie vád dovolania tak, aby v lehote do 10 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnil dovolanie, najmä preukázal, že je zastúpený advokátom, resp. že má sám právnické vzdelanie. Zároveň ho poučil, že ak tak v určenej lehote neurobí, dovolací súd dovolanie odmietne. Odporca na túto výzvu, ktorú prevzal dňa 29. mája 2006, nereagoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP), po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 240 ods. 1), prejednal vec podľa § 242 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 1 OSP, a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, ale predovšetkým, dovolateľ ani na výzvu súdu neodstránil vady dovolania, hoci bol o následkoch neodstránenia vád poučený.

Podľa § 241 ods. 1 druhá veta OSP, dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Povinné zastúpenie je osobitnou podmienkou dovolacieho konania, ktorá sa týka dovolateľa, a ktorej nedostatok možno odstrániť, ale bez jej splnenia nemožno vo veci rozhodnúť.

Pretože dovolateľ ani na výzvu súdu túto vadu dovolania neodstránil, dovolací súd musel jeho dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 243b ods. 4 OSP odmietnuť. Navrhovateľovi v dovolacom konaní nevznikli žiadne trovy, preto mu nebola priznaná ich náhrada.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 15. februára 2008

  JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: