5 Obdo 13/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľa: T., X., IČ: X., zastúpený: V., s. r. o., P., IČO: X., proti odporcovi 1/: H., a. s., M., IČO: X., odporcovi 2/: S., a. s., J., IČO: X., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn.: 31Cb 188/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave zo 07. januára 2013, č. k.: lCob 466/2012-230, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie navrhovateľa sa o d m i e t a.
Odporcom 1/ a 2/ sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I uznesením z 31. októbra 2012, č. k.: 31Cb 188/2012-170
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia domáhal, aby súd odporcovi 1/ zakázal s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v kat. úz.: S., v obci B. - m.č. S., okres B. I, zapísané na LV č. X. v katastri
nehnuteľností vedeného Katastrálnym úradom v B., Správou katastra pre H., a to: pozemok s
par. č.: X. o výmere X. m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra
„C", s pozemkom
s par. č.: X. o výmere X. m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra
„C" so stavbou (budovou zdravotníckeho a sociálneho zariadenia) so súp. č.: X.,
nachádzajúcou sa na pozemku s par. č.: X. o výmere X. m2 (ďalej len „Nehnuteľnosti"),
akýmkoľvek spôsobom odplatne alebo bezodplatne nakladať tak, že ich scudzí, daruje, zamení, vloží do základného imania obchodných spoločností, družstiev alebo do majetku
iných právnických osôb, zriadi k nim záložné právo, vecné bremeno, predkupne právo,
nájomné, užívacie právo, právo umiestniť a/alebo postaviť na nich a/alebo v nich akékoľvek
stavby alebo aby iným nepomenovaným spôsobom nakladal s nimi, scudzoval ich inak
zaťažoval, vrátane zákazu ich spätného prevodu alebo scudzenia ich pôvodným vlastníkom, s
výnimkou nájmu týchto nehnuteľností a nebytových priestorov v nich sa nachádzajúcich
právnickým a fyzickým osobám, ktoré podľa výpisu z obchodného registra poskytujú tretím
osobám zdravotnú starostlivosť, a to až do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci
samej. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi 2/ povinnosť zdržať sa
akýchkoľvek a všetkých búracích a/alebo stavebných prác na celej alebo časti vyššie
špecifikovanej stavby vrátane prác smerujúcich k akémukoľvek stavebného zásahu, k
zastavaniu, k prestavbe, k uloženiu akýchkoľvek inžinierskych sietí do tejto stavby, k
pripojeniu sa na inžinierske siete, ktoré sú a/alebo budú umiestnené v tejto stavbe, či k
akejkoľvek zmene funkčného využitia tejto stavby alebo jej časti, povinnosť zdržať
akýchkoľvek a všetkých stavebných a/alebo terénnych prác na celom alebo akejkoľvek časti
vyššie špecifikovaných pozemkov vrátane prác smerujúcich k akémukoľvek stavebného
zásahu, k zastavaniu, k povrchovému spevneniu, k uloženiu akýchkoľvek inžinierskych sietí
do tohto pozemku, na tento pozemok alebo nad tento pozemok tejto stavby, k pripojeniu sa
na inžinierske siete, ktoré sú alebo budú vedené v tomto pozemku, či k akejkoľvek zmene
funkčného využitia týchto pozemkov alebo ich častí, a to až do 30 dní od vykonateľnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je majiteľom pohľadávky voči odporcovi 1/
vo výške 300 000,- eur, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
uzavretej 31. mája 2012 medzi I., PhD. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom.
Dňa 25. marca 2011 bola medzi I. a spoločnosťou A., a. s. uzavretá Zmluva o uzatvorení
budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu. V bode 2.1 Zmluvy o budúcej zmluvy sa I.
zaviazal, že v lehote 60 dní odo dňa jej uzavretia zabezpečí, aby spoločnosť A., s. r. o.
bezodplatne nadobudla akcie/ alebo akúkoľvek časť akcií pozostávajúcu z aspoň 500 ks akcií.
Splnenie tejto povinnosti zahŕňalo získanie súhlasu predstavenstva odporcu 1/ s bezodplatným
prevodom akcií, resp. časti akcií na spoločnosť A., s. r. o., uzatvorenie zmluvy, na základe
ktorej dôjde k bezodplatnému prevodu akcií, resp. časti akcií z I. na Spoločnosť A., s. r. o.,
rubopisovanie akcií, odovzdanie akcií spoločnosti A., s. r. o. a preukázanie zmeny majiteľa
akcií odporcovi 1/. Splnenie povinnosti I. bolo v zmysle bodu 5.1 Zmluvy o budúcej zmluvy zabezpečené zmluvnou pokutou vo výške 300 000,- eur. Listom z 31. marca 2011 I. požiadal
predstavenstvo spoločnosti H., a. s. o udelenie súhlasu s bezplatným prevodom akcií na
spoločnosť A., s. r. o. Listom z 11. apríla 2011 predstavenstvo spoločnosti H., a. s. v rozpore s
ust. § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka a stanovami spoločnosti odporcu 1/ odmietlo udeliť
I. súhlas s bezodplatným prevodom akcií na spoločnosť A., s. r. o. Spoločnosť A., a. s. v
súlade s bodom 2.2 a súčasne s bodom 5.1 Zmluvy o budúcej zmluve si voči I. uplatnila právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 300 000,- eur. Potom čo I. zmluvnú pokutu
spoločnosti A., a. s. zaplatil, uplatnil si náhradu škody priamo u odporcu 1/.
Súd prvého stupňa uviedol, že nárokom, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana na
základe navrhovaného predbežného opatrenia je právo navrhovateľa na zaplatenie náhrady
škody vo výške 300 000,- eur s príslušenstvom a právo navrhovateľa na uspokojenie jeho
pohľadávky s príslušenstvom z exekvovateľného majetku odporcu 1/ ak pohľadávka bude
navrhovateľovi priznaná súdnym rozhodnutím. Odporca 1/ je vlastníkom vyššie
špecifikovaných Nehnuteľností. Dňa 17. mája 2011 uzavrel odporca 1/ s odporcom 2/
Zmluvu o zriadení vecného bremena. Dňa 19. júla 2011 bola medzi odporcami uzavretá druhá
Zmluva o zriadení vecného bremena. Druhou zmluvou bolo k Nehnuteľnostiam odporcu 1/
zriadené vecné bremeno, na základe ktorého sa odporca 1/ zaviazal v prospech odporcu 2/ po
dobu 30 rokov na časti pozemkov o rozlohe 1 062 m2 strpieť výstavbu, umiestnenie, užívanie
a ďalší výkon vlastníckeho práva k novopostavenej stavbe, ktorá bude vo vlastníctve odporcu
2/, výstavbu a užívanie parkovacích miest na pozemkoch, ďalej na prvom podzemnom
podlaží Polikliniky strpieť výstavbu a užívanie parkovacích miest (garáží) pre klientov
využívajúcich služby novostavby a pracovníkov pracujúcich v novostavbe, strpieť asanáciu
časti Polikliniky - krídla s dvoma nadzemnými podlažiami, čomu korešponduje právo
odporcu 2/ predmetné krídlo Polikliniky zbúrať. Zároveň sa odporca 1/ zaviazal pod dobu 30
rokov na časti pozemkov, ktorá nebude zastavaná Poliklinikou, novostavbou a exteriérovými
parkovacími miestami, strpieť jej užívanie v rozsahu práva vstupu, prechodu a prejazdu
odporcom 2/ a akýmikoľvek tretími osobami využívajúcimi služby poskytované v
Novostavbe. Otázka platnosti oboch zmlúv o zriadení vecného bremena je predmetom
skúmania v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.:
30Cb 13/2012. Dňa 19. januára 2012 odporca 1/ udelil odporcovi 2/ súhlas s vydaním
územného rozhodnutia na stavbu „P.“, ktorá sa má umiestniť a realizovať na pozemkoch a
Poliklinike. Dňa 09. augusta 2012 vydal Stavebný úrad rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorým povolil umiestnenie novostavby na pozemkoch a v Poliklinike (do dnešného dňa
nenadobudlo právoplatnosť).
Podľa navrhovateľa opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je založená
jednak správaním odporcu 1/ a jednak skutočnosťou, že voči odporcovi 1/ je vedené aj iné
súdne konanie, ktorého výsledkom môže byť vydanie súdneho rozhodnutia, ktorým bude
odporca povinný zaplatiť pohľadávku vo výške 1 958 083,10 eur. Okrem toho odporca 1/
rôznymi majetkovými dispozíciami znižuje, resp. môže znížiť hodnotu exekvovateľného
majetku. Ak územné rozhodnutie z 09. augusta 2012 nadobudne právoplatnosť, odporca 2/
bude oprávnený umiestniť na Nehnuteľnostiach patriacich do vlastníctva odporcu 1/
novostavbu a exteriérové parkovacie miesta. Ak odporca 2/ bude postupovať a vykonávať
činnosť podľa druhej Zmluvy o zriadení vecného bremena a právoplatného územného
rozhodnutia, tak dôjde k nezvratnému a masívnemu zníženiu hodnoty majetku odporcu 1/.
Navyše navrhovateľ svoju obavu o možnosť budúceho výkonu rozhodnutia odvodzuje aj od
skutočnosti, že pohľadávka s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto sporu, nie je
zabezpečená žiadnym hmotnoprávnym inštitútom.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neosvedčil, že správanie a
aktivity odporcov 1/ a 2/ smerujú k zníženiu hodnoty exekvovateľného majetku patriaceho
odporcovi 1/. Zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech odporcu 2/ boli uzavreté ešte
skôr než vôbec vznikla samotná pohľadávka. Tieto úkony nie je možné považovať za úkony,
ktoré by smerovali k zníženiu majetku odporcu 1/ s cieľom ukrátiť, resp. zmariť uspokojenie
pohľadávky navrhovateľa. K námietkam navrhovateľa ohľadne územného rozhodnutia
Mestskej časti B. - S. ako príslušného stavebného úradu súd uviedol, že územné rozhodnutie o
umiestnení stavby nie je takým rozhodnutím, ktoré by odporcovi 2/ priznávalo právo na
reálny zásah do riešeného územia. Územným rozhodnutím sa stavba na dotknutom pozemku
iba umiestňuje s tým, že odporcovi 2/ sa priznalo právo na to, aby v lehote 2 rokov od
právoplatnosti územného rozhodnutia požiadal o vydanie stavebného povolenia, pričom až
právoplatným stavebným povolením nadobúda stavebník právo na realizáciu stavby, teda na
reálny zásah do záujmového územia. Súd rovnako nepovažoval za dôvodnú námietku
ohľadom ďalšej pohľadávky, ktorú bude odporca 1/ povinný zaplatiť I. v prípade úspechu v
konaní 32Cb 71/2011. Z obsahu žaloby v uvedenom konaní vyplýva, že hodnota čistého
obchodného imania odporcu 1/ vyčíslená podľa riadnej účtovnej závierky zostavenej k 31.
decembra 2010 je vo výške 1 347 408,- eur. Podľa znaleckého posudku č. 74/2010 zo 07. decembra 2010 vyhotoveného znalcom Ing. J. trhová hodnota pozemkov a stavby vo
vlastníctve odporcu 1/ predstavuje sumu 7 710 000,- eur. Ani v tomto prípade nemal súd
osvedčenú dôvodnosť navrhovaného predbežného opatrenia. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a úspešným
odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací na odvolanie navrhovateľa napadnutým
uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom 1/ a 2/ náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
Odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 2 O. s. p. poukázal na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2
O. s. p. Na zdôraznenie správnosti uviedol, že pri rozhodovaní o nariadení predbežného
opatrenia dokazovanie neprebieha. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, preto
pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup pre dokazovanie. Pred jeho
nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na jeho vydanie, je však
nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre
opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. V predmetnej veci
navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že sa mieni domáhať
žalobou vo veci samej uhradenia pohľadávky vo výške 300 000,- eur s príslušenstvom proti
odporcovi 1/, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej 31. mája
2012 medzi MUDr. I. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom. Navrhovaným
predbežným opatrením navrhovateľ žiadal dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania a to
tým, že by bolo zasiahnuté do výkonu vlastníckych práv odporcu 1/ a výkonu práv odporcu 2/
vyplývajúcich mu zo Zmluvy o zriadení vecného bremena. Súčasne navrhovaným
predbežným opatrením navrhovateľ sledoval zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia,
nakoľko mal za to, že v prípade úspechu vo veci samej by bol výkon prípadného práva
ohrozený. Odvolací súd uviedol, že samotná existencia dlhu sama osebe nemôže byť
dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Takýmto dôvodom môžu byť len skutočnosti,
ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
to môže byť znižovanie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia alebo
konanie, ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd
prvého stupňa v danom prípade rozhodol správne, nakoľko v konaní zo strany navrhovateľa
neboli preukázané základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, keď navrhovateľ neosvedčil ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia. Súd prvého stupňa správne
vyhodnotil skutočnosť, keď zohľadnil znalecký posudok vypracovaný Ing. J., ktorý vyčíslil
hodnotu pozemkov a stavby vo vlastníctve odporcu 1/ na sumu 7 710 000,- eur, nakoľko
navrhovateľ v podanom návrhu tento fakt nespochybnil a závery znalca nevyvrátil.
Navrhovateľ vo svojich podaniach uvádza, že úkony odporcu 1/ smerujú k výraznému
zníženiu hodnoty exekvovateľného majetku, najmä uzatvorením zmlúv medzi odporcami, na
základe ktorých malo dôjsť k zriadeniu vecného bremena. Uviedol, že zo zmlúv o zriadení
vecného bremena zo 17. mája 2011 a 19. júla 2011 vyplýva, že vzájomné práva a povinnosti z
vecného bremena majú priamy súvis skonaniami vyžadovanými príslušnými štátnymi
orgánmi v zmysle Zákona č. 50/1976 Zb., ako i následnými konaniami podľa zákona o
vodách, o pozemných komunikáciách, o ochrane prírody a krajiny a pod. To znamená, že
všetky tieto konania sú priamo podriadené a ich realizácia je možná len na základe rozhodnutí
v správnom konaní. Uviedol, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
nepreukázal potrebu uložiť tretej osobe - odporcovi 2/ (nakoľko odporca 2/ nemá žiadny
priamy vzťah k návrhu navrhovateľovi vo veci samej) zakázať činnosť uvedenú v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko i zo samotného rozhodnutia mestskej časti B. - S.
z 09. augusta 2012 jednoznačne vyplýva, že územné rozhodnutie o umiestnenie stavby nie je
takým rozhodnutím, ktoré by navrhovateľovi, t. j. v danom prípade odporcovi 2/ priznávalo
právo na reálny zásah do riešeného územia. Územným rozhodnutím sa stavba na dotknutom
pozemku iba umiestňuje s tým, že navrhovateľovi sa priznáva právo na tom aby v lehote 2
rokov od právoplatnosti územného rozhodnutia požiadal o vydanie stavebného povolenia. Až
právoplatným stavebným povolením nadobúda stavebník právo na realizáciu stavby, teda na
reálny zásah do záujmového územia. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že odporca sa
majetkovými dispozíciami snaží o zníženie hodnoty svojho exekvovateľného majetku, najmä
v súvislosti s uzatvorenými zmluvami o zriadení vecného bremena súd prvého stupňa
postupoval správne, pokiaľ túto námietku považoval za irelevantnú. Uviedol, že na jednej
strane sú uzatvorené zmluvy platné i účinné i napriek tomu, že navrhovateľ spochybňuje
platnosť predmetných zmlúv, avšak v konaní nebolo preukázané, že o týchto bolo právoplatne
rozhodnuté, a preto odvolací súd a rovnako i súd prvého stupňa musí uvedené zmluvy
rešpektovať a naviac obe zmluvy boli uzavreté pred podaním návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Po oboznámení sa predmetných zmlúv odvolací súd dospel k záveru,
že ich nepovažuje za reálnu hrozbu nemožnosti výkonu rozhodnutia v súvislosti so
zmenšovaním exekvovateľného majetku. Podľa predmetných zmlúv odporca 1/ súhlasil, že
výlučným vlastníkom budovy postavenej na pozemkoch par. č. X. a č. X. podľa projektovej dokumentácie sa po jej vybudovaní stane oprávnený z vecného bremena. Jedná sa o výstavbu
objektu na cudzom pozemku a podľa rozhodnutia mestskej časti B. - S. sa má jednať o stavbu
- rekonštrukciu suterénu na hromadnú garáž a dostavbu garáží. Čo sa týka prestavby
existujúcej budovy, jedná sa o časť stavby, ktorá je technicky a morálne opotrebovaná, teda
jej rekonštrukcia je nevyhnutná. Z uvedeného vyplýva, že činnosť odporcu 1/ spolu s
odporcom 2/ nevedie k znižovaniu hodnoty majetku odporcu 1/, naopak k zveľaďovaniu
uvedeného majetku, resp. k snahe o zhodnoteniu tohto majetku, a teda nie k znižovaniu jeho
hodnoty. Záverom uviedol, že v prípade nariadenia predbežného opatrenia by vznikol výrazný
nepomer medzi ochranou prípadného práva navrhovateľa a zásahom, resp. obmedzením
výkonu vlastníckeho práva k majetku, ktorý je v nepomerne vysokej hodnote oproti
zabezpečovanej pohľadávke navrhovateľa. O trovách odvolacieho konania odvolací súd
rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným odporcom 1/ a 2/ trovy
odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie.
Prípustnosť dovolania odvodzoval z ust. § 237 písm. f/ O. s. p., keďže postupom odvolacieho
súdu ako aj postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred
súdom. Svoje dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 237 písm. f/
O. s. p. a ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
K vade konania - odňatie možnosti konať pred súdom uviedol, že súd prvého stupňa
ako aj odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzali
z trhovej hodnoty pozemkov a stavby vo výške 7 710 000,- eur, ktorá nebola žiadnym
spôsobom preukázaná ani osvedčená, keďže znalecký posudok zo 07. decembra 2010
vypracovaný znalcom Ing. J. vyčísľujúci trhovú hodnotu pozemkov a stavby na sumu vo
výške 7 710 000,- eur nie je súčasťou súdneho spisu. Navyše súdy svoje rozhodnutia nielenže
opreli o skutočnosť, ktorá nebola preukázaná ani osvedčená žiadnym listinným dôkazom, ale
nešlo o skutočnosť tvrdenú navrhovateľom. Navrhovateľ sa nikde v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nevyjadril k otázke trhovej hodnoty pozemkov a stavby. V žalobe
MUDr. I. sp. zn.: 32Cb 71/2011 je uvedené, že trhová hodnota pozemkov a stavby
predstavovala sumu vo výške 7 710 000,- eur. V uvedenom súdnom konaní boli predložené aj
iné znalecké posudky, z ktorých má vyplývať, že trhová hodnota pozemkov a stavby by mala
byť podstatne nižšia. Súdy pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia si osvojili tvrdenie tretej osoby o trhovej hodnote pozemkov a stavby bez toho, aby tieto
tvrdenia boli preukázané alebo aspoň osvedčené nejakým dôkazom. Súdy rozhodli o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia na základe takej listiny (znaleckého posudku), ktorá nie
je súčasťou súdneho spisu a s touto listinou sa tieto súdy ani nejako neoboznámili. Ďalej
podľa navrhovateľa postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu procesných ustanovení
odzrkadľujúcich účel predbežného opatrenia tým, že súd prvého stupňa v rozpore ust. § 75
ods. 8 O. s. p. doručil odporcovi 1/ a odporcovi 2/ uznesenie súdu prvého stupňa, a následne
aj uznesenie odvolacieho súdu. Týmto došlo k popretiu celého zmysle a účelu predbežného
opatrenia. Súd prvého stupňa tak vytvoril pre odporcu 1/, ako aj odporcu 2/ priestor
uskutočniť rýchlo ďalšie úkony, ktorými dokážu úplne zmariť účel sledovaný predbežným
opatrením. Vada v procesnom postupe súdu prvého stupňa mala dosah na odvolacie konanie,
keď odporcovi 1/ a odporcovi 2/ bola vytvorená možnosť vyjadriť sa k návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a možnosť zmariť význam predbežného opatrenia.
Ďalej namietal, že odvolací súd nezjednal nápravu ohľadom nepreskúmateľnosti
uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré je pre nedostatok presvedčivých a zrozumiteľných
dôvodov nepreskúmateľné. Navrhovateľ má za to, že uznesenie súdu prvého stupňa a
uznesenie odvolacieho súdu nie sú riadne a presvedčivo zdôvodnené, čím došlo k porušeniu
práva navrhovateľa na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí, a tým k odňatiu možnosti
navrhovateľa konať pred súdmi.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
jeden zo svojich rozhodujúcich argumentov (argument o účtovnej hodnote) oprel o takú
listinu (účtovnú závierku), s ktorou sa nemohol nijako oboznámiť, keďže nebola súčasťou
spisu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že z odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu nie je celkom zrejmé, ktoré podmienky nemali byť splnené. Odvolací súd
uviedol tri osobitné skutočnosti, ktoré navrhovateľ podľa jeho názoru nepreukázal. Podľa
navrhovateľa tieto skutočnosti sa týkajú jednej podmienky, a to odôvodnenosti a
opodstatnenosti navrhovaného predbežného opatrenia. Odvolací súd nielenže pochybil, keď
vyžadoval preukázanie a nie iba osvedčenie ním identifikovaných skutočností, ale keď
vyžadoval preukázanie jednak potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a tiež
preukázanie, že by prípadný výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Ďalej uviedol, že názor odvolacieho súdu, že realizácia práv a povinností založených
Zmluvami o zriadení vecného bremena bude možná až na základe rozhodnutí v správnom
konaní, nie je správna. Z obsahu Zmlúv o zriadení vecného bremena vyplýva, že ich účelom
nebolo len založenie takých práv a povinností, ktoré sú nevyhnutné pre vydanie správnych
rozhodnutí, ale aj takých práv ktoré sú realizovateľné bez potreby vydania správneho
rozhodnutia (napr. právo odporcu 2/ vstupu na pozemky, prejazdu motorovými vozidlami,
užívať technické zariadenie polikliniky). Uviedol, že zaťaženie hodnotných nehnuteľností
vecnými bremenami spôsobuje nepredajnosť týchto nehnuteľností a reálne zníženie ich
trhovej hodnoty. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.. zn.: 8Tdo 1078/2004. Ďalej zdôraznil, že niektoré práva odporcu 2/ a povinnosti odporcu
1/ nadobudnú reálne rozmery až právoplatnosťou správnych rozhodnutí napr. stavebného
povolenia, a teda že k reálnemu zásahu do nehnuteľností dôjde až na základe týchto
správnych rozhodnutí.
Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že územné rozhodnutie
nemá reálny vplyv na hodnotu pozemkov a stavby. Podľa navrhovateľa už samotné uzavretie
zmlúv o zriadení vecného bremena má negatívny vplyv na hodnotu predmetných
nehnuteľností. Navrhovateľ považuje argumentáciu odvolacieho súdu, že navrhovateľ
nepreukázal potrebu nariadiť predbežné opatrenie voči odporcovi 2/ a odporca 2/ nemá žiadny
priamy vzťah ku konaniu vo veci samej za nepresvedčivú a nepreskúmateľnú, s tým že
odvolací súd sa nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa o výnimočnosti situácie a potrebe
nariadenia predbežného opatrenia nielen voči odporcovi 1/, ale aj voči odporcovi 2/. Odvolací
súd neozrejmil, prečo situáciu riešenú v konaní o nariadení predbežného opatrenia nemožno
považovať práve za tú výnimku, kedy je možné nariadiť predbežné opatrenie aj voči tretej
osobe. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.: II. ÚS 237/2011.
Navrhovateľ má zato, že požiadavka právoplatného určenia Zmlúv o zriadení vecného
bremena je nesprávna a nemá oporu v zákone ani v judikatúre. Názor, že predbežné opatrenie
je odôvodnené v tých prípadoch, keď právne úkony, ktorými došlo k nevýhodným
dispozíciám s majetkom dlžníka, budú právoplatným súdnym rozhodnutím určené za
neplatné, je neudržateľný. Akceptácia takéhoto názoru by bola v priamom rozpore s
požiadavkou rýchlosti, ktorá je pri nariaďovaní predbežného opatrenia kľúčová. Argument, že
Zmluvy o zriadení vecného bremena boli uzatvorené pred podaním návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia považuje navrhovateľ za nezmyselný. Predsa ak by nedošlo k
nevýhodným dispozíciám s majetkom dlžníka ešte pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, tak by veriteľ nemal obavu, že výkon súdneho rozhodnutia môže byť
ohrozený. Ďalej má navrhovateľ za to, že je absolútne nesprávne sa domnievať, že zaťažením
nehnuteľnosťami právami tretej osoby dochádza prakticky k ich zveľaďovaniu. Práve opak je
pravdou, pozemky na ktorých je postavená cudzia stavba a na ktorých je právo prechodu a
prejazdu v prospech tretej osoby sa prakticky stávajú nepredajnými a ich trhová hodnota
klesá. Zaťaženie predmetných nehnuteľností predmetnými právami tretej osoby (odporcu 2/)
celkom jednoznačne spôsobuje absolútnu nepredajnosť týchto nehnuteľností. Odvolací súd
dospel k záveru o neprimeranosti hodnoty pozemkov a stavby vo vzťahu k hodnote práva
chráneného predbežným opatrením na základe nepreukázaných a neosvedčených tvrdení tretej
osoby. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: II. ÚS 181/09.
Ďalej poukázal uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp. zn.: 7Cmo 48/1993. Navrhol, aby
dovolací súd zmenil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a predbežné opatrenie nariadil.
Odporca 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedol, že samotná existencia
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 32Cb 71/2011 nie je
dostatočným dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Prípadná existencia pohľadávky
navrhovateľa, ako aj pohľadávka tretej osoby, ktorá je predmetom konania sp. zn.:
32Cb 71/2011 závisí výlučne od meritórneho rozhodnutia vydaného v uvedenom konaní.
Vznik oboch pohľadávok je teda podmienený úspechom navrhovateľa v uvedenom súdnom
konaní. Ďalej uviedol, že postup predstavenstva odporcu 1/ v súvislosti s odmietnutím
udelenia súhlasu s bezodplatným prevodom akcií na spoločnosť A., s. r. o. predstavuje
prejudiciálnu otázku, ktorú musí Okresný súd Bratislava I predbežne posúdiť v rámci
prebiehajúceho súdneho konania sp. zn.: 32Cb 71/2011. Prípadné vyriešenie tejto otázky v
prospech odporcu 1/ by znamenalo, že predstavenstvo odporcu 1/ odmietlo udeliť súhlas s
bezodplatným prevodom akcií na spoločnosť A., s. r. o. oprávnene, teda pohľadávka, ktorej
právnym titulom vzniku je nárok MUDr. I. na náhradu škody voči odporcovi 1/ nikdy platne
nevznikla. Odporca 1/ má za to, že navrhovateľ neosvedčil opodstatnenosť nároku vo veci
samej. Ďalej dodal, že ani prípadná existencia judikovanej pohľadávky neodôvodňuje
oprávnenosť poskytnutia dočasnej ochrany pomocou nariadenie predbežného opatrenia,
nakoľko samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného
opatrenia. Nariadením predbežného opatrenia za daného skutkového by došlo k
neprimeranému a nedôvodnému zásahu do práv a právom chránených záujmov odporcu 1/,
nakoľko nariadením predbežného opatrenia by súd nastolil hrubý nepomer medzi právami
účastníkov. Odporca 1/ nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že odporca 1/ rôznymi majetkovými dispozíciami (poukazuje na Zmluvy o zriadení vecného bremena) znižuje, resp.
môže znížiť hodnotu svojho exekvovateľného majetku. Obe zmluvy o zriadení vecného
bremena boli uzavreté takmer rok predtým ako mala vzniknúť pohľadávka navrhovateľa,
ktorej zaplatenie má byť predmetom konania vo veci samej. Podľa názoru odporcu 1/
odvolací súd túto skutočnosť vyhodnotil správne a s jeho názorom sa stotožňuje. Uzavretím
Zmlúv o zriadení vecného bremena sa predstavenstvo odporcu 1/ usilovalo vyriešiť
nepriaznivú ekonomickú situáciu, v ktorej sa dôsledku akútneho nedostatku parkovacích
kapacít nachádza. Odporca 1/ tak koná s cieľom zamedziť znehodnocovaniu existujúceho
majetku nachádzajúceho sa v jeho výlučnom vlastníctve a o udržanie konkurencieschopnosti
spoločnosti na relevantnom trhu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Vo vzťahu k
argumentu navrhovateľa, že v dôsledku územného rozhodnutia dôjde k definitívnemu a
negatívnemu ovplyvneniu hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa vo vlastníctve odporcu 1/
sa odporca 1/ plne stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2003, sp. zn.: 3Sžp 1/2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal účastník konania v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po
preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že v danej veci dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom
výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.
V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. Rovnako na danú vec nemožno
aplikovať ani prípady upravené v § 239 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom na uvedené, prípustnosť
dovolania v zmysle § 239 ods. 1, ods. 2 a 3 O. s. p. nie je proti napadnutému uzneseniu daná.
V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy
na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Iba v prípade, že by rozhodnutia
odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.
§ 237 O. s. p. by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie
podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa
zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a/ až g/
O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred
súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. nie je predmet konania
významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné
(R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie
je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v
tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že v konaní došlo vadám uvedeným v § 237
O. s. p., a to že navrhovateľovi sa ako účastníkovi konania postupom odvolacieho súdu, ako aj
súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Zároveň svoje dovolanie odôvodňoval ust. § 241 ods. 2 písm. c/, že rozhodnutie odvolacie
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Naplnenie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolateľ vyvodzoval zo
skutočnosti, že súd prvého stupňa a aj odvolací súd o návrhu na nariadení predbežného
opatrenia a o odvolaní rozhodli na základe listín - znaleckého posudku a účtovnej závierky, ktoré neboli súčasťou súdneho spisu, a teda s ktorými sa nemohli oboznámiť. Ďalej namietal,
že postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu ustanovení upravujúcich účel predbežného
opatrenia tým, že súd prvého stupňa v rozpore s ust. § 75 ods. 8 O. s. p. doručil odporcovi 1/ a
odporcovi 2/ uznesenie súdu prvého stupňa, a následne aj uznesenie odvolacieho súdu.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu nie sú
riadne a presvedčivo odôvodnené, čím došlo k zásahu do procesného práva žalobcu na riadne
odôvodnenie súdnych rozhodnutí a do práva na spravodlivý súdny proces.
Ako už z vyššie uvedeného vyplýva, dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok,
ktorý je prípustný len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu pokiaľ to zákon
pripúšťa. Dovolací súd skôr ako vec prejednal skúmal či je dovolanie v danej veci prípustné,
pričom nevzhliadol ani jeden z dôvodov prípustnosti dovolania. Rovnako podľa dovolacieho
súdu konanie nie je postihnuté ani vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p., tak ako to namietal
dovolateľ ani inou procesnou vadou uvedenou v tomto ustanovení. Dovolací súd sa osobitne
zameral na skúmanie či sa rozhodnutím a postupom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu
účastníkovi konania neodňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.
K vade konania odňatie možnosti účastníka konať súdom navrhovateľ namietal aj
dovolací dôvod uvedený v ust. § 241 ods. 2 písm. c/, ktorý je dovolací súd oprávnený
preskúmavať len v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné.
Dovolací súd po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu a rozhodnutia súdu prvého
nezistil, že by postupom oboch súdov bola navrhovateľovi ako účastníkovi konania
znemožnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Námietka dovolateľa,
že navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím došlo k vade konania podľa
§ 237 písm. f/ O. s. p., tým, že súdy o návrhu na nariadení predbežného opatrenia a o odvolaní
rozhodli na základe listín - znaleckého posudku a účtovnej závierky, ktoré neboli súčasťou
súdneho spisu, a teda s ktorými sa nemohli oboznámiť, nie je dôvodná. Navrhovateľ tvrdil, že
súdy pri rozhodovaní vychádzali zo skutočností - z trhovej hodnoty Nehnuteľností vo výške
7 710 000,- eur a hodnoty čistého obchodného imania vo výške 1 347 408,- eur, ktoré neboli
žiadnym spôsobom preukázané, nakoľko znalecký posudok vyčísľujúci trhovú hodnotu
Nehnuteľností a účtovná závierka k 31. 12. 2010 nie je súčasťou tohto súdneho spisu.
Jednou zo skutočností, ktorými navrhovateľ osvedčoval opodstatnenosť navrhovaného
predbežného opatrenia je skutočnosť, že voči odporcovi 1/ prebieha aj iné súdne konanie,
ktorého výsledkom môže byť vydanie rozhodnutie, v dôsledku ktorého bude odporca 1/
povinný zaplatiť tretej osobe vysokú peňažnú čiastku. Konanie je vedené na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn.: 32Cb 71/2011, v ktorom žalobca MUDr. I. požaduje, aby bol
rozsudkom nahradený prejav vôle odporcu 1/ ako kupujúceho uzatvoriť s MUDr. I. ako
predávajúcim zmluvu o kúpe akcií. Kúpnu cenu akcií v uvedenom konaní žalobca MUDr. I.
stanovil na 1 958 083,10 eur a pri jej výpočte vychádzal z účtovnej závierky odporcu 1/ k 31.
12. 2010, podľa ktorej hodnota čistého obchodného imania majetku odporcu 1/ je 1 347 408,-
eur a súhrnná účtovná hodnota predmetných Nehnuteľností je 1 552 951,- eur a zo znaleckého
posudku č. 74/2010 zo 07. decembra 2010 vyhotoveného na základe objednávky odporcu 1/
znalcom Ing. J. na účely zriadenia záložného práva, podľa ktorého trhová hodnota
predmetných Nehnuteľností predstavuje sumu vo výške 7 710 000,- eur. Žalobu o nahradenie
prejavu vôle vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod s. zn.: 32Cb 71/2011 pripojil ako
listinný dôkaz k návrhu na nariadenie predbežné opatrenia ako dôkaz osvedčujúci
opodstatnenosť a účel navrhovaného predbežného opatrenia. Je potrebné uviesť, že súd
prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovateľ
v konaní neosvedčil, že správanie a aktivity odporcu 1/ a rovnako aj odporcu 2/ smerujú k
zníženiu hodnoty exekvovateľného majetku patriaceho odporcovi 1/. Z uvedeného vyplýva,
že posúdenie námietky navrhovateľa, že prebieha aj iné súdne konanie, ktorého výsledkom
môže byť vydanie rozhodnutie, v dôsledku ktorého bude odporca 1/ povinný zaplatiť tretej
osobe vysokú peňažnú čiastku nebolo pre rozhodovanie j či súd nariadi alebo nenariadi
predbežného opatrenia podstatnou skutočnosťou. V danom prípade išlo iba o podporný
argument súdu prvého stupňa na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O. s. p.) a
vysporiadal sa námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní (medzi nimi aj poukaz na
súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 32Cb 71/2011).
Aj keď znalecký posudok a účtovná závierka nie sú súčasťou súdneho spisu, súdy sa s
uvedenými skutočnosťami mohli oboznámiť prostredníctvom konania sp. zn.: 32Cb 71/2011,
ktoré prebieha na tom istom súde - Okresnom súde Bratislava I, ako konanie o nariadenie
predbežného opatrenia. Aj keď z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvého stupňa pripojil
predmetný spis k tomuto konaniu, v záujme zachovania požiadavky rýchlosti súdnej ochrany
a účelu predbežného opatrenia, ktoré sa musí nariadiť/ alebo návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnuť v lehotách uvedených v § 75 ods. 4 a ods. 5 O. s. p., nebol povinný spis
sp. zn.: 32Cb 71/2011 pripojiť, nakoľko s uvedeným spisom sa mohol aj bez pripojenia
oboznámiť. Navyše podľa názoru dovolacieho súdu, súdy pri svojom rozhodovaní vychádzali
zo skutočností osvedčených navrhovateľom, nakoľko opodstatnenosť navrhovaného
predbežného opatrenia osvedčoval práve obsahom žaloby vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn.: 32Cb 71/2011, ktorú ako listinný dôkaz pripojil k návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a súdy sa s jej obsahom, resp. trhovou hodnotou
Nehnuteľností a hodnotou čistého obchodného imania odporcu 1/ oboznámili. Navrhovateľ v
odvolacom konaní a ani v podanom dovolaní nenamietal správnosť výpočtu trhovej hodnoty
Nehnuteľností, uvedenej v znaleckom posudku, alebo hodnotu čistého obchodného imania
odporcu 1/, uvedenú v účtovnej závierke k 31. 12. 2010, naopak z týchto skutočností
vychádzal pri osvedčovaní opodstatnenosti navrhovaného predbežného opatrenia. Je potrebné
uviesť, že súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení nie je viazaný všeobecnými zásadami
platnými pre vykonávanie dôkazov, a to zásadou priamosti a ústnosti. Uvedené vyplýva z ust.
§ 75 ods. 6 O. s. p., podľa ktorého súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez
výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Súd pri rozhodovaní o nariadení
predbežného opatrenia nie je viazaný ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktoré
upravujú vykonávanie dôkazov (§ 122 - § 124 O. s. p.), súd vychádza zo skutočností
preukázaných alebo osvedčených navrhovateľom. Teda pri vlastnom osvedčovaní nároku
(na základe predložených listín) nie je nutné dbať na formálne požiadavky inak platné pre
dokazovanie, napr. vyjadrenie druhej strany k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu.
V danom konaní súdy pri rozhodovaní vychádzali z listinných dôkazov predložených a
skutočností osvedčených navrhovateľom, ktoré vychádzajú z obsahu spisu. Preto navrhovateľovi namietaným postupom nebola odňatá možnosť konať pred súdom prvého
stupňa a ani pred odvolacím súdom.
Rovnako námietka navrhovateľa, že postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu
ustanovení upravujúcich účel predbežného opatrenia tým, že súd prvého stupňa v rozpore s
ust. § 75 ods. 8 O. s. p. doručil odporcovi 1/ a odporcovi 2/ uznesenie súdu prvého stupňa o
zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a následne aj uznesenie
odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa, nie je dôvodná. Aj keď súd
prvého stupňa v rozpore s ust. § 75 ods. 8 O. s. p. doručil svoje uznesenie o zamietnutí návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, a následne aj uznesenie odvolacieho súdu o potvrdení
uznesenia súdu prvého stupňa odporcom 1/ a 2/, navrhovateľ nepreukázal, že postupom súdu
prvého stupňa došlo k popretiu účelu predbežného opatrenia - zabezpečenie majetku odporcu
1/, a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia
bol v danom prípade uznesením súdu prvého stupňa zamietnutý, a následne na odvolanie
navrhovateľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozhodnutiu súdu
odvolacieho už nebol prípustný riadny opravný prostriedok a doručením uznesenia
odvolacieho súdu účastníkom, uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s uznesením
odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľ v danom prípade ani neuviedol,
akým konaním odporcu 1/ prípadne odporcu 2/, na základe pochybenia súdu
prvého stupňa došlo k popretiu účelu predbežného opatrenia.
Aj keď v danom prípade súd prvého stupňa pochybil, týmto pochybením nedošlo k
nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, preto dovolací súd dospel k záveru, že namietaným
postupom navrhovateľovi sa neodňala možnosť konať pred súdom.
Dovolací súd dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa
nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a
odvolacieho súdu.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II.
ÚS 251/03).
Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého
stupňa a dospel k záveru, že súdy svoje rozhodnutia riadne odôvodnili v súlade s ustanovením
§ 157 ods. 2 O. s. p. a v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti. Súd v prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol a ktoré skutočnosti navrhovateľ v danom prípade neosvedčil. Vo svojom
odôvodnení sa zaoberal so všetkými pre vec podstatnými argumentmi navrhovateľa, ktorými
osvedčuje dôvodnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Riadne a zrozumiteľne a v
potrebnom rozsahu vysvetlil, prečo skutočnosti uvádzané navrhovateľom neosvedčili
dôvodnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Rovnako aj odvolací súd sa vysporiadal so
všetkými pre vec podstatnými argumentmi navrhovateľa uvedenými v odvolaní, ktoré
zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd nie je povinný sa v odôvodnení
rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie
súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať
parametre zákonného rozhodnutia (§157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závažných
a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, by zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces. (IV. ÚS 115/03 č. 313/2004).
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., toto
ustanovenie sa primerane požije aj na uznesenie (§167 ods. 2 O. s. p.). Toto ustanovenie sa
primerane uplatňuje aj v odvolacom konaní (§211, § 219 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že
rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu zodpovedajú požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutí v zmysle uvedených zákonných ustanovení.
Preto dovolací súd konštatoval, že postupom odvolacieho súdu a rovnako ani
postupom súdu prvého stupňa nedošlo k vade uvedenej v ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého
stupňa je postihnuté inou vadou taxatívne uvedenou v ust. § 237 O. s. p.
Správnosť skutkových a právnych záverov založených na dokazovaní, by bolo možné
v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,
ktoré síce môžu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad v
prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, že posúdenie, či rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/), prichádza do úvahy iba vtedy,
keby dovolanie bolo procesné prípustné.
Najvyšší súd preto dovolanie navrhovateľa odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v
spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
Právo na náhradu trov do volacieho konania vzniklo odporcom 1/ a 2/ zmysle § 243b
ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania odporcovi 1/
nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie a nepriznal ani odporcovi 2/ pretože
mu žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. mája 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková