5Obdo/13/2007

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu SUPRAVIA s.r.o., so sídlom Zámocká 12, 811 01 Bratislava, IČO: 35 713 046, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 668 745, proti žalovanému Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť "v konkurze", so sídlom Vajanského 16, 984 01 Lučenec, IČO: 35 687 533, o zaplatenie 164 788,89 eura (pôvodne 4 964 430 Sk) s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 14Cb/107/2005, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/64/07-160 z 13. júna 2007, takto

rozhodol:

I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo sporových strán n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. 41Cob/64/07-160 z 13. júna 2007 na odvolanie žalovaného postupom podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/107/05-88 z 24. augusta 2005 vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 964 430 Sk s 11 % úrokom z omeškania od 1. mája 2002 do zaplatenia, ďalej povinnosť nahradiť mu trovy konania v sume 183 180 Sk za zaplatený súdny poplatok z návrhu, ako aj trovy právneho zastupovania 78 430 Sk, a to tak, že návrh žalobcu zamietol. Súčasne odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania vo výške 85 860 Sk a trovy odvolacieho konania vo výške 290 656 Sk.

2. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 6. augusta 2007.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšiekonanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo najvyšší súd“) z Obchodného vestníka ako aj z výpisu z obchodného registra žalovaného zistil, že na majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/18/2007-194 z 8. novembra 2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25CoKR 15/2007- 222 zo 14. januára 2008, vyhlásený konkurz a do funkcie správcu úpadcu bola ustanovená JUDr. Martina Ďuranková, následne, po jej odvolaní, bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. Matúš Boľoš, a to uznesením sp. zn. 2K/18/2007 z 5. februára 2008.

5. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“ alebo „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

6. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

7. Uvedená právna úprava bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatá s účinnosťou od 1. januára 2020 zákonom č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Dôvodová správa k ustanoveniu § 47 ods. 4 ZoKR obsahovala nasledujúce vysvetlenie: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.... V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. 8. Ako vyplýva z citovanej právnej úpravy, vyhlásením konkurzu sa zo zákona prerušujú všetky súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. K vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného (uznesením z 8. novembra 2007), prišlo po začatí dovolacieho konania (dňom 12. októbra 2007, kedy bolo dovolanie žalobcu doručené najvyššiemu súdu). Predmetom prebiehajúceho súdneho konania je nárok žalobcu uplatnený proti žalovanému na zaplatenie sumy 4 964 430 Sk (t. j. 164 788,89 eura). Vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného došlo zo zákona k prerušeniu tohto dovolacieho konania.

9. Správca JUDr. Matúš Boľoš bol uznesením č. k. 2K/18/2007-2864 zo 16. júla 2021, z funkciesprávcu konkurznej podstaty úpadcu odvolaný a uznesením č. k. 2K/18/2007-3008 zo 16. septembra 2021 bol za nového správcu ustanovený JUDr. Ivan Dlhopolec. Z dôvodu, že do konca prvej schôdze veriteľov, ani do ustanovenia nového správcu nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní, Najvyšší súd SR výzvami z 22. februára 2023 vyzval žalovaného a správcu JUDr. Ivana Dlhopolca v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzvy boli správcovi a žalovanému doručené v dňoch 10. marca 2023 a 23. marca 2023. Žalovaný ani správca návrh na pokračovanie v konaní nepodali.

10. Keďže správca a ani žalovaný nepodali návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, najvyšší súd aplikoval poslednú vetu ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, podľa ktorej má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote účinky späťvzatia žaloby. Z právnej úpravy a zároveň ani z dôvodovej správy k ustanoveniu § 47 ods. 4 ZoKR nevyplýva, že by mal súd pri aplikácii predmetného ustanovenia postupovať odlišne v prípade tzv. pasívnych sporov, teda keď úpadca je v procesnom postavení žalovaného, práve naopak. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania, v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

11. Najvyšší súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 438 ods. 2 CSP, vzhľadom na už nadobudnutú právoplatnosť rozhodnutia napadnutého v dovolacom konaní, nie je možné v dovolacom konaní použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku o späťvzatí žaloby. Najvyšší súd z dôvodu absencie výslovnej právnej úpravy nepodania návrhu na pokračovanie v dovolacom konaní, aplikoval v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP, ustanovenie § 446 CSP, upravujúce späťvzatie dovolania, ktoré svojím účelom obsahuje pre účely dovolacieho konania obdobnú právnu úpravu ako späťvzatie žaloby obsiahnuté v § 144 a nasl. CSP.

12. Vzhľadom na vyššie prijaté závery najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia dovolacieho pojednávania, dovolacie konanie podľa § 446 CSP, v spojení s § 47 ods. 4 ZoKR zastavil.

13. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP, v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu stanoveného zákonom, nie je žiadnej zo sporových strán možné pričítať procesné zavinenie zastavenia konania.

14. O vrátení súdneho poplatku za podané dovolanie rozhodne súd prvej inštancie podľa § 11 ods. 3 a § 12 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.