5Obdo/11/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,

v právnej veci žalobcu: G.B., s. r. o., J.B., IČO: X., zast. AK L.,s.r.o. so sídlom H.B.,

konajúca JUDr. P.K., advokátom proti   žalovanému: J.S., A.B., IČO: X., o zaplatenie

2 782,83 Eur s prísl. vedenej na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp.zn. 12 Cb

39/2008, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici   zo dňa

17.decembra 2009, č.k.: 43 Cob/231/09-161,takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiari nad Hronom rozsudkom z 9. apríla 2009, č.k.: 12 Cb 39/2008-122

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 782,83 Eur s 13% úrokom

z omeškania ročne od 13. októbra 2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške

1 671,99 Eur a 209,22 Eur na účet právneho zástupcu.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že po doplnení dokazovania

uloženého Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozhodnutí č.k. 43Cob 243/2008  

z 29. októbra 2008, ktorým bolo prvé rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci zrušené

a vrátené na ďalšie konanie, dospel k záveru, že na základe objednávky žalovaného žalobca

dodal a namontoval komínovú techniku pre horáreň K., pričom cenu diela a montáže

vyfakturoval faktúrou č.OF 06069 s lehotou splatnosti do 29. októbra 2006 vo výške

89 214,30 Sk vrátane DPH. Na základe reklamácie žalovaného mu žalobca dobropisoval

sumu 5379 Sk a to faktúrou č. OD O601. Rozdiel vo výške 83 835,50 Sk žalovaný žalobcovi

nezaplatil. Žalovaný sa bránil tým, že k zápisničnému odovzdaniu a prevzatiu komínovej

techniky pre horáreň K. nedošlo a ani sa osobne preberania dodanej a namontovanej

komínovej techniky nezúčastnil. Tvrdil, že k riadnemu odovzdaniu diela zo strany žalobcu

nedošlo a to aj z dôvodu, že spolu s dodávkou a montážou komínovej techniky nebolo

žalovanému doručené vyhlásenie o zhode, ktoré je povinnou súčasťou dodania diela

žalobcom.

Súd prvého stupňa však dospel k názoru, že pri vystavení a odoslaní faktúry č. OF

O6O61 bolo zaslané a vyhlásenie o zhode, ktoré bolo odovzdané samotnému žalovanému. O tom svedčí príloha č. 1 k faktúre č. 2006/069 z 19. októbra 2006 a príloha č. 2 z  

28. novembra 2006. Žalobca predložil certifikát preukázania zhody zo 4.decembra 2001, ako

aj certifikát vnútropodnikovej kontroly zo 14. júna 2006,   čím vyvrátil tvrdenia žalovaného o nedodaní certifikátu a preto prvostupňový súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela,

vrátane príslušenstva.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného tak,

že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil   a   žalobu žalobcu zamietol a zaviazal

žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Odvolací súd takto rozhodol, kedže dospel k názoru, že súd I. stupňa zo zisteného

skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver o tom, že žalobca ako dodávateľ-zhotoviteľ

diela- komínového systému, ktorého súčasťou bola aj montáž, splnil dodávku riadne a že mu

vzniklo právo na zaplatenie ceny diela, ako aj úrokov z omeškania s jej platením.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanému dodal

dielo, ktoré spočívalo v dodávke a montáži komínového systému GBR NN-38 spolu

s vyhlásením o zhode na základe ním predložených dôkazov, preukázané nebolo. Komínový

systém vyrábaný a dodávaný žalobcom patrí podľa vyhlášky č.158/2004 Z.z. a jej prílohy č.1

medzi stavebné výrobky, pri ktorých je povinnosť preukazovať zhodu označením stavebného

výrobku značkou zhody, ako aj sprievodnými údajmi, ktoré sa musia uviesť v sprievodnej dokumentácii. Z listinných dôkazov predložených žalobcom k žalobe ako aj počas konania

pred okresným súdom v intenciách prvého zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu

vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna zmluva o dielo podľa ust. § 536

ods.1 a 3 Obch. zákonníka, na základe ktorej žalobca najneskôr dňa 19. októbra 2006 dodal

a vykonal montáž komínovej techniky GBR NN 38 na dohodnutom mieste – stavba horáreň

K., čo žalovaný nenamietal. Namietal a reklamoval však cenu diela, čo žalobca akceptoval

a túto po vystavení pôvodnej faktúry upravila, žalovaný však upravenú cenu dodávky

neuhradil   pre jej neúplnosť t.j. chýbajúce vyhlásenie o zhode. Dodávku preto považoval

žalovaný za vadnú, pretože žalobca mu spolu s dodávkou a ani neskôr nedoložil vyhlásenie

o zhode, bez ktorého nie je možné považovať dodanie diela za riadne a on, ako objednávateľ

nie je povinný takéto dielo prevziať.

Obchodný zákonník umožňuje stranám zmluvy o dielo dohodnúť okamžik vzniku

práva na zaplatenie ceny nielen v nadväznosti na vykonanie diela, ale aj v nadväznosti na

odovzdanie diela. Na rozdiel od vykonania diela, ktoré zahŕňa jeho riadne ukončenie

a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi v mieste stanovenom podľa ust. § 544

Obch.zák., samotné prevzatie predmetu v sebe nezahŕňa jeho riadne ukončenie. Z listinných

dôkazov predložených žalobcom tak nevyplýva, že by bol dodávku komínovej techniky

systému GBR NN-38 dodal žalovanému v súlade s ust. § 536 a nasl. Obch. zákonníka a za podmienok, ktoré mu ukladá nielen vyhláška č.158/2004 Z.z.,ale najmä Zákon o stavebných

výrobkoch č. 90/1998 Z.z. a Zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní

zhody pod č. 264/1999 Z.z.

Odvolací súd konštatoval, že z listinných dôkazov doložených žalobcom, a to z f.č.

0F06069, ktorá bola vystavená 19.októbra 2006 vyplýva len tá skutočnosť, že dodanie diela

sa uskutočnilo ku dňu 19.októbra 2006. Príloha č.1, ktorú žalobca doložil do spisového

materiálu   na preukázanie svojich tvrdení k faktúre č. 2006/069 zo dňa 19.októbra 2006

obsahuje len cenovú kalkuláciu týkajúcu sa dodávky a montáže komínovej techniky pre

horáreň K. – rekonštrukcia vykurovania, ktorú doplnila príloha č.2 k cit. faktúre

z 28.novembra 2006, a to z dôvodu reklamácie žalovaného ohľadom výšky ceny za dodávku

a montáž komínovej techniky. Ani z faktúry a príloh č. 1 a 2 k f.č. 2006/069 nevyplýva, že by

ich súčasťou bol aj certifikát preukázania zhody vlastností stavebného výrobku s technickými

špecifikáciami tak, ako to žalobca v žalobe tvrdil a okresný súd do odôvodnenia svojho

rozhodnutia uviedol.

Z certifikátu preukázania zhody č.A10.8/01/1400/1/C/CO4 zo 4.decembra 2001, ktorý

vydal Technický a skúšobný ústav stavebný, Bratislava ako autorizovaná osoba podľa ust.   § 21 zák.č.90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch pre trojvrstvový komínový systém GBR NN-

38 výrobcu G.B.,s.r.o. Banská Bystrica s miestom výroby v sídle žalobu je evidentné, že

platnosť certifikátu preukázania zhody bola stanovená na obdobie od 4.decembra 2001 do

10.októbra 2006. Teda žalobca ako výrobca a dodávateľ komínového systému GBR NN-38

v čase uskutočnenia dodávky a montáže,t.j. k 19.októbru 2006 nemal platný certifikát

preukázania zhody a nebol oprávnený po tomto termíne, pokiaľ nemal vystavený nový

certifikát preukázania zhody autorizovanou osobou, právo dodávať takýto výrobok ďalším

odberateľom, a to či fyzickým alebo právnickým.

Súčasťou spisového materiálu je aj certifikát vnútropodnikovej kontroly SK O4-ZSV-

0509, ktorý vydala autorizovaná osoba – Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o.

Bratislava dňa 14.júna 2006 pre trojvrstvový montovaný komín typ GBR NN-38 vyrábaný

žalobcom vo výrobni T.B., z ktorého je zrejmé, že trojvrstvový montovaný komín po

vykonaní počiatočnej inšpekcie výrobne a vnútropodnikovej kontroly, hodnotený

a schvaľovaný týmto certifikátom spĺňa všetky ustanovenia týkajúce sa vnútropodnikovej

kontroly výrobku uvedeného v technickom osvedčení TO-O6/038. Tento certifikát bol prvý

raz vydaný 14.júna 2006 a podľa tam uvedených údajov zostáva v platnosti, pokiaľ sa podmienky stanovené uvedeným technickým osvedčením, alebo podmienky výroby vo

výrobni alebo vnútropodnikovej kontroly významne nezmenia. Z ust. § 15 ods.3 zák.č.90/1998 Z.z. vyplýva, že Technický a skúšobný ústav ako

autorizovaná osoba je podľa ust. § 15 ods.1 písm.a) oprávnená vydávať a zrušovať certifikáty

zhody a vykonávať alebo obstarávať vykonanie skúšok a inšpekcie, ktoré sú podkladom na

vydanie alebo zrušenie certifikátu zhody a podľa písm.b) cit.ust. je autorizovaná osoba

oprávnená vydávať a zrušovať certifikáty vnútropodnikovej kontroly a vykonávať alebo

obstarávať vykonanie inšpekcie, ktoré sú podkladom na vydanie alebo zrušenie certifikátu

vnútropodnikovej kontroly. Z právnej úpravy logicky a gramaticky vyplýva, že citovaná

právna úprava obsahuje vydávanie 2 rôznych certifikátov, čo vyplýva aj z ust. § 21 cit.zák.

Obsahové náležitosti certifikátu zhody sú upravené v ods.10 § 21 cit.zák., z ktorého vyplýva,

že zákonom stanovenou podmienkou v certifikáte je aj doba jeho platnosti. Certifikát možno

podľa ods.13 cit.ust. kopírovať len ako celok a jeho časť je možné kopírovať len so súhlasom

autorizovanej osoby. S poukazom na § 7 cit. zák. preukazovanie zhody vykonáva výrobca

práve na základe certifikátu zhody pre systém 1+ a 1 a podľa písm.b) preukazuje vyhlásením

zhody doplneným certifikátom vnútropodnikovej kontroly pre systémy výrobkov

preukazovania zhody označených 2+ a 2. Komíny ako stavebné výrobky patria nesporne

podľa prílohy č.1 k zákonu č.90/1998 Z.z. k systému 2+, bol žalobca ako výrobca a dodávateľ komínového systému povinný dodať odberateľovi nielen vyhlásenie zhody, ale aj certifikát

vnútropodnikovej kontroly. Samotný certifikát vnútropodnikovej kontroly vyhotovený na

základe počiatočnej inšpekcie a priebežných inšpekcií, bez vyhlásenia zhody a bez platného

certifikátu zhody, nestačí.

Odvolací súd dospel k záveru, že pre každý jeden výrobok, ktorý žalobca ako výrobca

označí ako stavebný výrobok, je mu zákonom uložená povinnosť preukazovania zhody podľa

vyhl.č. 158/2004 Z.z. a jej prílohy č.1 a 2. Komínová technika dodaná žalobcom patrí podľa

prílohy č.1 cit. vyhlášky bod 4401 medzi tie výrobky, ktoré sa môžu uvádzať na trh len vtedy,

ak spĺňajú náležitosti stanovené v zákone č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch, vyhlášky

č. 158/2004 Z.z. a v zákone č.264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky

a o posudzovaní zhody. Kedže v konaní nebolo preukázané, že by bol zhotoviteľ odovzal

doklady-najmä vyhlásenie o zhode, certifikát zhody a certifikát vnútropodnikovej kontroly

žalovanému ako odberateľovi komínovej techniky konkrétne pre horáreň K., nie je možné

usúdiť, že by žalobca bol splnil dodávku riadne. Dodanie diela tak trpí vadami, pretože zo

strany žalobcu podľa ust. § 560 Obch. zákonníka v nadväznosti na ust. § 417 Obchodného

zákonníka došlo k porušeniu povinnosti odovzdať žalovanému doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a užívanie predmetu diela,v dôsledku čoho nie je dodávka splnená riadne. Žaloba

na zaplatenie ceny diela a úrokov z omeškania bola tak podaná žalobcom predčasne, a preto

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust.§ 142 ods.1 O.sp. v spojení s ust. § 224 O.s.p.

ich náhradu priznal žalovanému.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil a vyhovel žalobcovi z týchto dôvodov:

Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust.§ 238 ods.1 O.s.p. a odôvodňuje

ho tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

v zmysle § 241 ods.2 písm. c) O.s.p. Zároveň považuje dovolateľ napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu za príliš formalistické a v konečnom dôsledku aj za nespravodlivé

a nezákonné.

Komíny žalobcu patria ako stavebné výrobky v zmysle prílohy č.1 Ministerstva

výstavby a regionálneho rozvoja SR č.158/2004 Z.z.do systému preukazovania zhody 2+.

V zmysle § 7 ods.1 písm. b) zákona č.90/1998 Z.z. sa pri systémoch 2+ a 2 vykonáva

preukazovanie zhody vyhlásením zhody doplneným certifikátom vnútropodnikovej kontroly

(certifikát zhody ako konštatoval odvolací súd sa teda nevyžadoval).

Preukazovanie zhody komína žalobcu v čase jeho dodania, je rozhodujúcim

dokumentom certifikát vnútropodnikovej kontroly zo 14.júna 2006, ktorý žalobca v konaní

predložil spolu s podaním z 13.januára 2009. Týmto dokumentom je preukázané, že komíny

žalobcu majú ako stavebné výrobky vlastnosti požadované technickými špecifikáciami

a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe tohto certifikátu je žalobca

oprávnený vystavovať v súlade s ust.§ 7 ods. 3 zák.č. 90/1998 Z.z. vyhlásenie o zhode.

Žalobca pre horáreň K. žalovanému nepredložil vyhlásenie zhody z dôvodu negatívnej

skúsenosti žalobcu s uhrádzaním ceny zo strany žalovaného. V čase dodávky komínu mal

žalobca vyhlásenie o zhode pre horáreň K. vystavené a bol pripravený ho odovzdať

žalovanému ihneď po zaplatení ceny za dielo.

Žalovaný nebol konečným odberateľom komínu horáreň K., tým boli L., š.p., O.K..

Konečný odberateľ žalovanému bez výhrad cenu za komín pre horáreň K. zaplatil. Túto

skutočnosť žalovaný nepoprel a preto žalobca zabezpečil podklady konečného odberateľa

k dodávke komínu v horárni K.. Konečný odberateľ považuje záväzok sprostredkovateľa za

splnený, avšak sprostredkovateľ – žalovaný nepovažuje za splnený záväzok svojho

dodávateľa – žalobcu. Rozsudkom odvolacieho súdu bol zákon aplikovaný a vyložený zjavne nespravodlivo, evidentne jednostranným a príliš dogmatickým spôsobom. Žalovaný od

konečného odberateľa obdržal podstatne vyššiu cenu (111 343 Sk bez DPH) ako mal zaplatiť

žalobcovi (74 970 SK bez DPH), pričom žalobca vykonal dielo v celom rozsahu sám. Obranu

žalovaného dovolateľ považuje za šikanóznu a rozpornú s poctivým obchodným stykom, lebo

predloženie Vyhlásenia o zhode je pre neho bezpredmetné a nemá pre neho význam.

Žalovaný sa snaží vec sťažiť a spôsobiť žalobcovi ujmu. Žalovaný sa ani jeden raz nezúčastnil

pojednávania z čoho je zrejmé, že obštrukciami sa snaží len o znevýhodnenie a spôsobenie

ujmy žalobcovi.

Dovolateľ má za to, že omyl odvolacieho súdu pri aplikácii práva spočíva v tom, že

odvolací súd neviazal v rozpore s druhou vetou § 548 Obch.zák. povinnosť zaplatiť cenu za

dielo na samotné vykonanie diela, ale aplikáciou § 560 Obch.zák. v nadväznosti na ust. § 417

Obch.zák. aj na povinnosť odovzdať doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a užívanie

predmetu diela. Ustanovenie § 560 ods.4 Obch. zák. síce odkazuje na obdobné použitie

konkrétnych ustanovení kúpnej zmluvy, avšak ustanovenie § 417 Obch.zák. medzi ne nepatrí

a preto odvolací súd v tomto prípade aplikoval nesprávne ustanovenie § 417 Obch.zák.

Pokiaľ by sa aj vyhlásenie o zhode vyžadovalo pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny

za dielo, potom by v tomto konkrétnom prípade vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu   spočívalo v priznaní právnej ochrany právu žalovaného na nevyplatenie ceny do odovzdania vyhlásenia o zhode zo strany žalobcu, čo by

bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa ust. § 265 Obch.zák.

Žalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu žalobcu a navrhol, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu potvrdil. Žalovaný tento rozsudok považuje za

správny, formálne aj argumentačne dostatočne zrozumiteľný a spravodlivý. Má za to, že v

zmluvnom vzťahu so žalobcom nebol ako sprostredkovateľ, a preto mu nie je jasný dôvod,

prečo v dovolaní žalobca argumentuje týmto pojmom vo vzťahu k žalovanému. Odovzdávací

a preberajúci protokol mal byť východiskom pre ďalšie interakcie medzi dodávateľom  

a žalovaným v spore. Kedže nebol spísaný, jedinou možnosťou, ako zistiť skutkový stav bola

ohliadka na mieste samom, čo nebolo možné realizovať, kedže konečný odberateľ komín

odstránil. Faktúrou č.OFO6061 bol účtovaný dodaný komínový systém na K.B.K. a nie

v K..V K. nebol komínový systém dodaný tak, ako mal byť resp. bolo plnené a účtované

niečo iné, čo viedlo žalovaného k záveru, že dodávka nie je riadne splnená a preto nevzniká

ani nárok na jej zaplatenie. Certifikácia resp. vyhlásenia o zhode sa musia bezpodmienečne

pripájať ku každému dodanému výrobku, nakoľko sa nejedná o opakované dodávky pre toho

istého finálneho odberateľa, ale ide o dodávky pre rôznych užívateľov. Tvrdenie žalobcu, že

certifikát mal k dispozícii, ale ho nedodal pre platobnú disciplínu žalovaného, sú zavádzajúce.

Nikto nekázal uzatvoriť obchodnú zmluvu s niekym, o ktorom sa domnieva, že si neplní

zmluvné povinnosti. Nie je problémom žalobcu, či finálny odberateľ žalovanému za dielo zaplatil a koľko. Žalovaný však bol oprávnený vyžadovať od svojho dodávateľa splnenie

zákonom stanovených povinností, pričom výkon práva pri striktnom dodržiavaní zákona nie

je možné považovať za šikanózny resp. za zneužívanie práva. To, že finálny odberateľ porušil

svoje povinnosti pri preberaní diela bez certifikácie v prospech žalovaného, nie je možné

spojiť s tým, že žalovaný mal rovnako porušiť svoje povinnosti a plniť žalobcovi. K tvrdeniu

o rozdeľovaní cenového rozdielu sa žalovaný nemal potrebu vyjadrovať a je žalobcovi, aby

takéto tvrdenie preukázal. Trovy konania pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkoch,

ktoré vzhľadom na žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a domnienke, že súd

oslobodenie prizná, preto nežiadal ich priznanie. Preto považuje žalovaný za spravodlivé, že

mu ich súd priznal. Má zato, že celá obchodná transakcia bola zo strany žalovaného vedená

v súlade so zákonom a nijako žalovaný neporušil zásady poctivého obchodného styku

a nedošlo ani k zneužívaniu práva resp. jeho šikanóznemu výkonu.

Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie žalobcu bolo podané v súlade s ust. § 240 ods.1 O.s.p., pričom má náležitosti vyžadované v ust.§ 241 O.s.p. a prípustnosť dovolania je daná podľa ust. § 238 ods.1 O.s.p.

pristúpil postupom podľa ust. § 242 O.s.p. k vecnému prejednaniu dovolacích

dôvodov,pričom o dovolaní rozhodol bez pojednávania podľa ust. § 243a O.s.p.

Dovolateľ – žalobca   odôvodnil dovolanie tým, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci v zmysle ust. § 241 ods.2 písm. c) O.s.p.

Dovolací súd námietky dovolateľa týkajúce sa žalovaného, že žalovaný nebol konečný

odberateľ komínu pre horáreň K. a že konečný odberateľ žalovanému bez výhrad cenu

komína zaplatil považoval za irelevantné, kedže zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom

a žalovaným, čo žalobca nepopiera. Právny vzťah medzi žalovaným a konečným odberateľom

nie je predmetom tohto konania. Z rovnakého dôvodu dovolací súd nemohol prihliadnuť ani

k námietke dovolateľa, že žalovaný porušoval svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu pri

dodávke komínu pre horáreň K. pri B., keďže sa dostal do omeškania so zaplatením jej ceny.

Ani táto námietka sa netýka predmetného sporu, žalobca mal možnosť uplatniť si

úroky z omeškania za oneskorenú úhradu za cenu odovzdaného komínu cestou podania

žaloby a preto k nej dovolací súd neprihliadol. Dovolací súd len konštatuje, že ak mal žalobca

také skúsenosti ako ich uvádza vo svojom dovolaní, nemal uzatvárať zmluvu so žalobcom na

dodávku komínového systému pre horáreň K..Tým,že tak urobil t.j.uzatvoril zmluvu na

dodávku komínového systému, mal ako zmluvná strana práva a povinnosti z nej vyplývajúce,

rovnako ako žalovaný.

Účastníci konania, ako zmluvné strany si dohodli cenu za dodanie komínového

systému pre horáreň K. (74 970 Sk bez DPH,t.j. 89 214 Sk vrátane DPH). Posudzovanie ceny,

ktorú si žalovaný dohodol s konečným odberateľom komínového systému pre horáreň K.

v tomto spore je nedôvodné, kedže ide o iný zmluvný vzťah, ktorý s predmetom sporu

nesúvisí.

Je nesporné, že žalovaný sa nezúčastňoval pojednávaní, ktoré riadne odôvodnil svojou

chorobou, pričom nežiadal o odročenie pojednávania, čo súdy akceptovali a vo veci konali.

Takéto správanie žalovaného nemožno považovať za konanie obštruktívne s cieľom

o znevýhodnenie a spôsobenie ujmy žalobcovi.

Dovolací súd konštatoval, že vlastne jediným dôvodom na ktorom dovolateľ zakladá

nesprávne právne posúdenie veci spočíva v nesprávnej aplikácii právneho predpisu a to ust.  

§ 560 Obch.zák,v nadväznosti na ust.§ 417 Obch.zák. t.j. povinnosť odovzdať doklady, ktoré

sú potrebné na prevzatie a užívanie predmetu diela. Ustanovenie § 560 ods.4 Obch.zák. síce

odkazuje na obdobné použitie konkrétnych ustanovení kúpnej zmluvy, avšak ustanovenie  

§ 417 Obch. zákonníka medzi ne nepatrí a preto ho odvolací súd v tomto prípade nesprávne aplikoval. Pokiaľ by sa vyhlásenie o zhode vyžadovalo pre vznik nároku žalobcu na

zaplatenie ceny za dielo, potom by nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu spočívalo

v priznaní právnej ochrany právu žalovaného na nevyplatenie ceny do odovzdania vyhlásenia

o zhode zo strany žalobcu, čo považuje žalobca za rozpor s poctivým obchodným stykom

podľa ust. § 265 Obch.zák.

Dodávateľ v dovolaní tvrdí, že žalovanému nepredložil vyhlásenie zhody z dôvodu

negatívnej skúsenosti žalobcu s uhrádzaním ceny zo strany žalovaného, avšak v každom

prípade už v čase dodávky komínu mal žalobca vyhlásenie o zhode pre horáreň K. vystavené

a bol pripravený ho odovzdať žalovanému ihneď po zaplatení ceny diela.

Tvrdenia žalobcu sú protichodné, na jednej strane poukazuje na prílohu č.1 vyhlášky

Miniasterstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č.158/2004 Z.z. podľa ktorej stavebné

výrobky – komínové systémy patria do systému preukazovania zhody 2+, ale podľa ust. § 7

ods.1 písm.b) zák.č.90/1998 Z.z. sa pri systémoch 2+ a 2 vykonáva preukazovanie zhody

vyhlásením zhody doplneným certifikátom vnútropodnikovej kontroly. Preto sa certifikát

zhody nevyžadoval.

Je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o dielo, pričom

dielom malo byť dodanie a montáž komínového systému GBR NN 38 žalobcom pre

žalovaného, pričom zmluva o dielo má náležitosti podľa ust. § 536 a nasl, Obch.zák.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na ust.§ 560 ods.4 Obch. zák. podľa

ktorého ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ust. § 420 až 422 a § 426 Obch.zák.

Práve na základe ust. § 422 ods.1 Obch.zák. vo vzťahu k ust.§ 420 Obch. zák. skúmal, či treba

za vadu tovaru považovať dodanie iného tovatu, než určuje zmluva, a vady v dokladoch

potrebných na užívanie tovaru.

Teda odvolací súd pri skúmaní vady dodávky spočívajúcich v dokladoch potrebných

na užívanie tovaru, vychádzal z ust. § 560 ods.4 Obch.zák. v spojení s ust.§ 420 a § 422

Obch.zák.

Dovolací súd konštatoval, že nedošlo k nesprávnej aplikácii práva. Rovnako odvolací

súd postupoval správne, keď pri posudzovaní dokladov potrebných pre užívanie komínového

systému GBR NN38 vychádzal zo zák.č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na

výrobky a o posudzovanie zhody

Zákona č.90/1998 Z.z.o stavebných výrobkoch a vyhlášky č.158/2004 Z.z. Ministerstva

výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

Sporné strany, teda ani dodávateľ komínového systému GBR NN38 – žalobca

nenamietali, že tento komínový systém patrí medzi stavebné výrobky v skupine výrobkov označených 2+ podľa prílohy č.1 vyhlášky 158/2004 Z.z. Ministerstva výstavby

a regionálneho rozvoja SR ( č.4401 až 4405).

Podľa názoru dovolateľa však podľa ust.§ 7 ods.1 písm.b/ zák.č. 90/1998 Z.z.

preukazovanie zhody sa vykonáva vyhlásením zhody doplneným certifikátom

vnútropodnikovej kontroly, pričom certifikát zhody sa nevyžadoval.

Podľa ust. § 7 ods.1 zák.č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch, preukazovanie zhody sa

vykonáva podľa niektorých z týchto systémov:

a) Certifikáciou zhody (systém 1+ a 1 ),

b) Vyhlásením zhody doplneným certifikátom vnútropodnikovej kontroly (systémy 2+

a 2 ),

c) Vyhlásením zhody (systémy 3 a 4).

Z vyššie uvedeného znenia § 7 ods.1 písm.b/ zák.č. 90/1998 Z.z. vyplýva, že stavebné

výrobky systému 2+ (kam patrí stavebný výrobok žalobcu GBR NN 38) sa preukazovanie

zhody vykonáva vyhlásením zhody a certifikátom vnútropodnikovej kontroly.

Žalobca nepreukázal, že súčasťou dodávky bol aj certifikát preukázania zhody

vlastností stavebného výrobku, kedže z certifikátu zhody č. A10.8/01/1400/1/C/CO4 zo  

4. decembra 2001 vydaného Technickým a skúšobným ústavom stavebným, Bratislava ako

autorizovanej osoby (§21 zák.č. 90/1998 Z.z.) č.l. 92 vyplýva, že platnosť preukázania zhody

bola stanovená na obdobie od 4.decembra 2001 do 10.októbra 2006. Teda dovolateľ v čase

ukončenia dodávky a montáže (ku 19.októbru 2006) nemal platný certifikát preukázania zhody a nemal po termíne 10.októbra 2006 právo dodávať komínový systém GBR NN38

ďalším odberteľom.  

Pokiaľ ide o certifikát vnútropodnikovej kontroly SK 04-ZSV-O509 tento bol vydaný

14.júna 2006 a zostáva v platnosti, pokiaľ sa podmienky stanovené uvedené technickým

osvedčením, alebo podmienky výroby vo výrobni alebo vnútropodnikovej kontroly významne

nezmenia. Doba platnosti certifikátu zhody, je zákonom stanovenou podmienkou v certifikáte

zhody. Kedže preukazovanie zhody podľa ust. § 7 ods.1 písm.b/ zák. 90/1998 Z.z. sa

uskutočňuje na základe certifikátu zhody a certifikátom vnútropodnikovej kontroly, žalobca

neosvedčil dodanie komínového systému GBR NN38 v súlade so zákonom, pretože v čase

dodania diela nemal a ani v priebehu konania nepredložil certifikát zhody a dovolací súd sa

stotožnil s názorom odvolacieho súdu že len certifikát vnútropodnikovej kontroly bez

vyhlásenia zhody t.j. platného certifikátu zhody, nestačí.

Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie odvolacieho súdu je príliš formalistické

a nespravodlivé považoval dovolací súd za nedôvodné. Požadovanie dodržiavania zákona

a zmlúv nie je možné považovať za príliš formalistické a nespravodlivé a ani v rozpore

s poctivým obchodným stykom.

Žalobca mal možnosť splniť zmluvu o dielo niekoľko rokov, neurobil tak a to napriek

tomu, že splnenie zmluvy o dielo pri komínovom systéme je upravené zákonnými

normami.

Žalobcovi nebolo upreté právo na jeho súdnu ochranu, len v tomto štádiu, kedy si

nesplnil splnenie diela tak, ako to vyžadujú právne predpisy a zmluva so žalovaným, mu

ju súd nemohol priznať.

Žalobca v dovolaní namietal aj priznanie trov konania žalovanému, hoci tento ich

nežiadal.

Dovolací súd konštatoval, že žalovanému boli priznané trovy konania, ktoré

predstavujú trovy – súdne poplatky (za podaný odpor a súdny poplatok za prvé ním

podané odvolanie).

Odvolací súd tak rozhodol podľa ust. § 224 ods.ods.1 a § 142 ods.1O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p.o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na

návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje

náhrada trov konania, je povinný trovy vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od

vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho

zastúpenia (§151 ods.2 O.s.p.)

V predmetnom rozhodnutí odvolací súd postupoval správne, keď prihliadol k návrhu

žalovaného na oslobodenie od súdneho poplatku, z ktorého žalovaný odvodzoval, že jeho

návrhu bude vyhovené a preto mu trovy nevzniknú.

Dovolací súd taktiež preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, či v konaní na

odvolacom súde nedošlo k vadám uvedeným v ust. §237 písma) až g) O.s.p. a dospel

k názoru, že vady v tomto ustanovení taxatívne stanovené, neboli zistené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu zamietol, kedže podľa

názoru dovolacieho súdu neboli dané dôvody dovolania a ani nezistil vady konania, pre

ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť podľa ust. § 243b

ods.1 O.s.p. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b

ods.5 O.s.p. v spojení s ust. §224 ods. a § 142 ods.1 O.s.p. t.j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Kedže úspešnému účastníkovi-žalovanému v dovolacom konaní

trovy nevznikli, dovolací súd mu ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. februára 2011  

JUDr. Darina Ličková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová