5Obdo/10/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MOF HOLDING, a. s., Bratislava, Krížna 56, IČO: 36 492 663, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Brostl, s. r. o., Košice, Štúrova 27, proti žalovanému Contineo, s. r. o., Košice, Jiskrova 4, IČO: 31 722 016, zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, Floriánska 19, Košice, o zaplatenie 1 127,14 eur s príslušenstvom a o nesúhlase Okresného súdu Košice I s postúpením veci, sp. zn. 9Cb/60/2014, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. septembra 2014, č. k. 3Ncb/26/2014-40, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením z 29. septembra 2014, č. k. 3Ncb/26/2014-40 rozhodol o nesúhlase Okresného súdu Košice I s postúpením veci tak, že je dôvodný.

V rozhodnutí uviedol, že Okresný súd v Humennom vec postúpil Okresnému súdu Košice I, na námietku žalovaného, ktorú urobil pri prvom úkone. Okresný súd Košice I s postúpením nesúhlasil s odôvodnením, že žalobca si v zmysle ustanovenia § 87 písm. b/ O. s. p. miestnu príslušnosť zvolil, lebo v obvode súdu došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody, spôsobenej neodstránením vád diela v rodinnom dome na Gaštanovej ulici č. 173 v Humennom.

Z uvedených skutočností Krajský súd v Košiciach dospel k záveru, že žalobca si zvolil miestnu príslušnosť postupom podľa ustanovenia § 87 písm. b/ O. s. p., preto je vo veci príslušný konať Okresný súd Humenné.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dovolanie. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa dovolateľa je uznesenie Krajského súdu v Košiciach nezákonné a nepreskúmateľné, keďže je nedostatočne odôvodnené, absolútne sa nezaoberá námietkami žalovaného, ktoré uviedol v odpore.

Ďalej uviedol, že 17. júna 2014 bola podaná žaloba na Okresný súd Humenné o zaplatenie 1 127,14 eur sprísl. voči žalovanému z titulu náhrady škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti so zmluvou o dielo. Okresný súd Humenné vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor. V odpore žalovaný namietal miestnu príslušnosť súdu, keďže všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Košice I. Krajský súd Košice rozhodol o nesúhlase Okresného súdu Košice I tak, že je dôvodný. Pritom v rozhodnutí iba stručne citoval ustanovenie O. s. p. o miestnej príslušnosti, bližšie ho neodôvodnil. Striktne sa pritom držal skutočností, ktoré v žalobe uviedol žalobca, a to, že nárok na náhradu škody vznikol v spojitosti s miestom, kde bolo dielo vykonané, t. j. v Humennom, a preto má byť na rozhodnutie vec i príslušný Okresný súd Humenné. K námietkam žalovaného v odpore sa nijako nevyjadril a nevysvetlil z akých dôvodov rozhodol. K námietke žalovaného, že žalobca ani len nepreukázal, že obchodnoprávny vzťah zo zmluvy o dielo vznikol, pričom podľa žalovaného nevznikol, preto nemôže byť daná miestna príslušnosť Okresného súdu Humenné, ale iba príslušnosť všeobecného súdu žalovaného, t. j. Okresného súdu Košice I, sa Krajský súd Košice nijako nevyjadril.

Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či žalovaný napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné uznesenie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Podľa ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p. nie je dovolanie prípustné proti uzneseniu o príslušnosti.

Dovolanie žalovaného by mohlo byť prípustné (dôvodné), len ak by konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O. s. p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti podľa § 239 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V zmysle ustanovenia § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád, taxatívne vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., aj keby k nim v konaní došlo a prípadne mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani samotné nesprávne právne posúdenie veci, opierajúce sa o dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. nie je súd viazaný subjektívnym názorom účastníka, že v konaní došlo k procesnej vade, ale len jednoznačnými a nad všetky pochybnosti vylučujúcim zistením, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ dovolaním napáda uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o otázke miestnej príslušnosti. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný za nesprávne považuje to, že súd sa nedostatočne vysporiadal s konkrétnymi skutkovými a právnymi námietkami žalovaného. Uznesenie je preto podľa neho nezákonné a nepreskúmateľné, čím mu postupom súdu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

V prejednávanej veci dovolací súd nesprávny postup Krajského súdu v Košiciach nezistil. Napadnuté uznesenie bolo riadne odôvodnené. V prejednávanej veci nenastala situácia, že by bol žalovaný pre nesprávny postup, prípadne pre nesprávny právny názor krajského súdu k rozhodným skutočnostiam vylúčený z realizácie jeho procesných práv, a preto možno konštatovať, že k odňatiu práva žalovaného konať pred súdom nedošlo.

Dovolací súd považuje v tejto súvislosti ešte poznamenať, že rozhodnutie, ktorým súd rozhoduje o miestnej príslušnosti, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu, predovšetkým nie je výsledkom preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa v opravnom konaní. Krajský súd v Košiciach v danom prípade nerozhodoval ani ako súd odvolací a jeho rozhodnutie nie je ani rozhodnutím súdu prvého stupňa, lebo nie je súd, ktorý vo veci rozhoduje v prvom stupni.

Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach bolo v súlade s procesným predpisom a nemožno ho považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Nebola preto splnená podmienka, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.

Dovolací súd nezistil ani iné skutočnosti, ktoré by zakladali prípustnosť dovolania podľa niektorého z ďalších dôvodov uvedených v § 237 O. s. p., preto dovolanie podľa § 218 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 4 O. s. p. ako neprípustné odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.