Najvyšší súd  

5Obdo/1/2009

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. B. – P., O., X., IČO: X., právne zastúpený JUDr. V. M., advokátom, V., 960 01 Zvolen, proti žalovanému: M., spol. s r. o., M. R., 984 01 Lučenec, IČO: X., o zaplatenie 6 849,23 Eur (206 340 Sk) s prísl, vedenej na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 14Cb/112/2008-106, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/184/2008-118 zo dňa 2. októbra 2008, takto,

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Lučenci uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 12 378 Sk.

Na odvolanie žalovaného proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu o uložení poplatkovej povinnosti, odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný podal odvolanie proti celému zaväzujúcemu výroku rozsudku a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový súd preto správne rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 12 378 Sk podľa ust. § 6 ods. 2 vety druhej zákona č. 71/1992 Zb., položky 2 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto potvrdzovaciemu uzneseniu odvolacieho súdu, podal žalovaný dovolanie v zákonom stanovenej lehote, podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p. Nakoľko však jeho podanie nemalo patričné náležitosti, súd prvého stupňa ho uznesením č. k. 14 Cb 112/2008-124 zo dňa 5. novembra 2008 vyzval na doplnenie svojho podania, ako aj o predloženie plnomocenstva na zastupovanie advokátovi. Toto uznesenie na odstránenie vád žalovaný prevzal dňa 8. novembra 2008.

Podaním zo dňa 19. novembra 2008 požiadal o odpustenie zmeškania lehoty, nakoľko štatutárny zástupca spoločnosti – konateľka E. B., bola práceneschopná. Prvostupňový súd dožiadaním praktického lekára, MUDr. I. B., zistil, že p. E. B. bola od 15. decembra 2008 už práceschopná.

Ďalším podaním zo dňa 28. januára 2009 žalovaný oznámil súdu zmenu obchodného mena spoločnosti, ako aj jej sídla, avšak, ani s týmto procesným úkonom nespojil nápravu vád svojho dovolania v zmysle uznesenia prvostupňového súdu na odstránenie vád podania.

Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, kde otázku prípustnosti dovolania rieši ustanovenie § 239 O. s. p.

Podľa § 239 ods. 1 O. s. p., dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa alebo, ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd nevyslovil vo svojom uznesení prípustnosť dovolania, dovolanie nie je prípustné. V predmetnej veci sa tiež nejedná ani o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznanie cudzieho rozhodnutia, resp. o jeho vyhlásenie vykonateľnosti na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 241 ods. 1 O. s. p., v dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne, ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Prvostupňový súd riadne uznesením podľa ust. § 241 ods. 4 O. s. p. vyzval dovolateľa na odstránenie vád podania, ako i o preukázanie plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že dovolateľ mal možnosť tieto nedostatky odstrániť, avšak tak neučinil.

Preto dovolací súd má za to, že podané dovolanie je neprípustné, nakoľko jednak nemá náležitosti dovolania, a to ani po výzve na odstránenie vád podania. A taktiež, i zákonné ustanovenie § 239 O. s. p dovolanie proti predmetnému uzneseniu nepripúšťa.

V zmysle ust. § 237 O. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov taxatívne vymedzenými v tomto ustanovení. Dovolací súd tieto dôvody skúmal ex offo, či je daná prípustnosť dovolania z týchto dôvodov, pričom však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné podľa § 239 O. s. p., ani v zmysle § 237 O. s. p., a preto podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ O. s. p. dovolanie žalovaného odmietol, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. augusta 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.