N a j v y š š í s ú d
5 Ntv 1/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Tatiany Biednikovej v trestnej veci proti obžalovanému K. P. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4, Tr. zák. účinného do 1. septembra 1999 o návrhu predsedu senátu Krajského súdu v Trenčíne na predĺženie lehoty trvania väzby obžalovaného zo dňa 15. marca 2010, sp. zn. 1T 5/2003, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. apríla 2010 rozhodol
t a k t o :
Podľa § 71 ods. 2 Tr. por., účinného do 1. januára 2006 lehota trvania väzby obžalovaného K. P., nar. X., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Ilave sa predlžuje do 9. septembra 2010.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Krajského súdu v Trenčíne podal dňa 15. marca 2010 (deň doručenia písomnosti) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na predĺženie lehoty trvania väzby u obžalovaného K. P. a žiadal, aby táto bola v súlade s ustanovením § 71 ods. 2 Tr. por. predĺžená do 9. augusta 2010.
Návrh odôvodnil tým, že po tom, čo bol obžalovanému opätovne vyšetrený duševný stav znalcami psychiatrami bolo konštatované, že obžalovaný bol a je schopný chápať zmysel trestného konania. Vzhľadom na to, že krajský súd čaká na vypracovanie znaleckého posudku znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a psychológia z dôvodu zodpovedania otázky, či obžalovaný chápe zmysel trestného konania, krajský súd mohol termín hlavného pojednávania vytýčiť až na dni 1.-2. marca 2010 a 4.-5. marca 2010.
Na termín hlavného pojednávania sa z vážnych zdravotných dôvodov nedostavili svedkovia MUDr. J. T. a Ing. P. B. a preto termín hlavného pojednávania po odročení určil krajský súd na 29.-30. apríla 2010.
Negatívny postoj obžalovaného k celému trestnému stíhaniu, ako aj jeho vnútorná negácia príslušných justičných orgánov Slovenskej republiky odôvodňujú záver, že obžalovaný v prípade prepustenia na slobodu by sa opakovane vyhýbal trestnému konaniu.
Z vyššie uvedených dôvodov i z dôvodu obtiažnosti veci nebude možné trestné konanie ukončiť v lehote trvania väzby podľa § 71a ods.1 Tr. por., účinného do 1. januára 2006 a prepustením obžalovaného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania a to aj s poukazom na postoj obžalovaného k celému trestnému konaniu. Dôvody väzby u obžalovaného preto v zmysle § 7 ods. 1 písm. a/ Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 67 ods. 3 písm. a/ Tr. por., účinného do 1. januára 2006 trvajú aj naďalej.
Zo spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že obžalovaný bol do väzby prvý krát vzatý na základe uznesenia Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 9. júla 2000, sp. zn. 3Tp 70/2003 z dôvodov uvedených z § 67 ods. 1 písm. a/ Tr. por., účinného do 1. januára 2006. Vo väzbe sa nachádzal od 8. júla 2000 do 20. marca 2002.
Krajský prokurátor podal na obžalovaného K. P. obžalobu na Krajský súd v Trenčíne dňa 22. októbra 2003 pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., účinného do 1. septembra 1999.
Keďže obžalovaného nebolo možné predvolať na úkony trestného konania vydal krajský súd dňa 29. septembra 2005 príkaz na zatknutie obžalovaného, ktorý však nebol realizovaný a preto krajský súd opatrením zo dňa 16. mája 2006 predseda senátu krajského súdu rozhodol, že sa bude konať podľa § 302 a nasl. Tr. por. proti ušlému.
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne v konaní proti ušlému zo dňa 25. októbra 2006, sp. zn. 1T 5/2003 bol obžalovaný uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov so zaradením na jeho výkon do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2007, sp. zn. 2To 1/2007 bol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušený a tomuto súdu bolo prikázané, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Keďže obžalovaný K. P. sa trestnému stíhaniu naďalej vyhýbal, bol uznesením krajského súdu zo dňa 10. septembra 2009, sp. zn. 1T 5/2003 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. októbra 2009, sp. zn. 6Tost 17/2009 vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 67 ods. 3 písm. a/ Tr. por., účinného do 1. januára 2006 s tým, že lehota väzby začala plynúť dňom 9. septembra 2009.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby u obžalovaného K. P. na verejnom zasadnutí. Obžalovaný k návrhu uviedol, že s týmto nesúhlasí a žiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Obhajkyňa obžalovaného žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zvážil, či sú splnené formálne i materiálne podmienky na predĺženie lehoty trvania väzby u obžalovaného.
Zástupkyňa generálneho prokurátora navrhla vyhovieť návrhu predsedu senátu Krajského súdu v Trenčíne a lehotu trvania väzby u obžalovaného K. P. predĺžiť do 9. augusta 2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu a zvážení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že návrh na predĺženie lehoty trvania väzby obžalovaného bol podaný oprávneným subjektom v zákonnej lehote (§ 71 ods. 3 a ods. 4 Tr. por.) a je dôvodný.
Podľa § 71a ods. 1 Tr. por., účinného do 1. januára 2006 väzba podľa § 67 ods. 3 Tr. por. v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať najviac tri mesiace.
Podľa § 71a ods. 2 Tr. por., účinného do 1. januára 2006, ak vo veci už vykonaná väzba spolu s väzbou podľa tohto ustanovenia presiahne lehoty uvedené v § 71 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. a pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie v tejto lehote skončiť a prepustením obžalovaného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, postupuje sa podľa ustanovení § 71 ods. 1 až ods. 9 Tr. por. Celková doba trvania väzby však nesmie presiahnuť tri roky a pri obzvlášť závažných trestných činoch päť rokov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby nie je viazaný samotným návrhom, je však v otázke dĺžky trvania väzby limitovaný ustanoveniami Trestného poriadku a Ústavou Slovenskej republiky.
Z ustanovenia § 564 ods. 5 Tr. por., účinného od 1. januára 2006 vyplýva, že vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd do 31. decembra 2005, sa konaním podľa doterajších predpisov rozumie aj konanie na predĺženie lehoty väzby Najvyšším súdom Slovenskej republiky. To znamená, že lehota trvania väzby sa v týchto prípadoch posudzuje podľa § 71 ods. 2 Tr. por., účinného do 1. januára 2006, v zmysle ktorého celková doba trvania väzby v prípade skutku napĺňajúceho znaky obzvlášť závažného zločinu podľa nového Trestného zákona, účinného od 1. januára 2006 môže trvať päť rokov.
Pri takýchto trestných činoch v zmysle § 76 ods. 7 Tr. por., účinného od 1. januára 2006 podľa ustálenej súdnej praxe súdna väzba nesmie presiahnuť dva roky.
Ostatný raz bola väzba obžalovaného predĺžená uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8. decembra 2009, sp. zn. 5Ntv 1/2009 do 9. mája 2010.
Rovnako ako krajský súd, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že aj v súčasnom štádiu trestného konania trvajú u obžalovaného dôvody väzby v zmysle ustanovenia § 67 ods. 3 písm. a/ Tr. por., účinného do 1. januára 2006 nezmenene, tak ako to konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovaných rozhodnutiach.
Je preukázané, že obžalovaný sa trestnému stíhaniu vyhýba a na predvolania súdu nereagoval. Keďže trestné konanie nebude možné objektívne ukončiť v lehote do 9. mája 2010 z dôvodu práceneschopnosti svedkov, na osobnom výsluchu ktorých trvá krajský prokurátor, v prípade prepustenia obžalovaného z väzby na slobodu by mohlo dôjsť k zmareniu, resp. k podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného konania, ktorým je podľa § 8 ods. 1 Tr. por. náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov podľa zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov nad rámec návrhu predsedu senátu Krajského súdu v Trenčíne a v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 Tr. por., účinného do 1. januára 2006 predĺžil lehotu trvania väzby u obžalovaného K. P. do 9. septembra 2010, ktorú považuje za dostatočnú pre právoplatné rozhodnutie o veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 1. apríla 2010
Vypracovala: JUDr. Tatiana Biedniková
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Zuzana Cerovská