UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. H., Š. G. XX/XX, I., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Referát starostlivosti o životné prostredie, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. Roman Cerulík K CERO, Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938, 2. Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČO: 256 023 81, za ktorú koná: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 51 034 166, 3. Združenie domových samospráv, Rovniakova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P.O.BOX 218, Bratislava, 4. Ing. V. W., B. X. X, I., 5. B. O., V. X, I., 6. B. H., B. X. XX, I., 7. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Piešťany, Nábr. I. Krasku 3/834, Piešťany, 8. MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017/033338 zo dňa 14. septembra 2017, o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom voči členom senátu 15S Krajského súdu v Nitre v zložení: JUDr. Martina Balegová, JUDr. Ján Bzdúšek, JUDr. Pavel Lukáč, z rozhodovania a prejednávania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 15S/32/2017, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. Martina Balegová, JUDr. Ján Bzdúšek, JUDr. Pavel Lukáč n i e s ú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 15S/32/2017.
Odôvodnenie
1. V konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 15S/26/2017, na pojednávaní konanom dňa 15. októbra 2019, vzniesol žalobca námietku zaujatosti voči členom senátu 15S konajúcim a rozhodujúcim vo veci 15S/32/2017 v zložení: JUDr. Martina Balegová, JUDr. Ján Bzdúšek, JUDr. Pavel Lukáč. Poukazujúc na ust. § 87 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) vyslovil, že má dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Nitre tvoriacich senát 15S, pričom vyjadril presvedčenie o zaujatosti týchto sudcov v konaniach súvisiacich so strategickým parkom v Nitre, v rámci ktorého senát 15S rozhoduje o 15-tich správnych žalobáchžalobcu, ktoré sa týkajú súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, vydávaných v administratívnych konaniach súvisiacich s výstavbou automobilového závodu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a ostatnými súvisiacimi investíciami v rámci strategického parku Nitra. Dňa 15.10.2019 predseda senátu 15S konkrétne vo veci 15S/23/2017 vyhlásil rozsudok, ktorým zamietol jednu z týchto žalôb, pričom tento ústne odôvodnil takmer výlučne len s odkazom na predchádzajúce rozhodnutia, pričom je evidentné, že výstavba strategického parku sa považuje za tzv. navrhovanú činnosť podľa § 3 písm. f/ zákona č. 25/2006 Z.z., ktorá nutne v zmysle zákona podlieha tomuto konaniu podľa tohto zákona a v zmysle § 140 písm. c/ ods. 12 stavebného zákona orgán verejnej správy (stavebný úrad) nemôže vydať v povoľovacom konaní pozitívne rozhodnutie, bez rozhodnutia vydaného v rámci EIA. Rovnako je tomu tak aj vo vzťahu k námietke žalobcu, že stavebné úrady nemôžu vydávať stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia,,preskakujúc“ územné konanie, a to konkrétne s poukazom na § 32 ods. 2 stavebného zákona, keďže nie je naplnená hypotéza tejto právnej normy v podobe, že priestorové usporiadanie územia a jeho funkčné využívanie nie je v rozpore s umiestnením stavby v rámci strategického parku s ohľadom na územný plán obce (mesto Nitra), alebo územného plánu zóny. Strategický park sa nenachádza ani v nadradenom územnom pláne NSK a ani územného plánu mesta Nitra, pričom nie je v Nitre schválený ani žiaden územný plán zóny v priestore strategického parku. S odkazom na § 25 ods. 6 stavebného zákona nie je legitímne možné, aby sa strategický park nachádzal v územnom pláne okolitých obcí. V odôvodnení zamietnutia žaloby žalobcu bolo predsedom senátu poukazované na obdobné spory rozhodnuté v minulosti vo veci strategického parku, a preto žalobca nadobudol dojem, žetento senát musí byť zaujatý, keďže má na sebe ťarchu už viacerých obdobných rozhodnutí, na ktoré pribratí účastníci v prípade žalovaných len poukazujú a nedokáže už pri akejkoľvek jeho argumentácii rozhodnúť inak a prakticky už len prejudikuje svoj názor ako rozhodne do budúcna, pričom neguje princípy, že každé konanie má svoju administratívnu históriu v správnom konaní ak aj následne svoju históriu s poukazom na rozsah žalobných dôvodov, pričom v niektorých prípadoch dokonca aj tieto sú legitímne rozširované, pokiaľ v konaniach nerozhodol príslušný orgán. Námietka zaujatosti žalobcu smeruje voči všetkým členom senátu a to z dôvodu, že ako keby nemali svoj vlastný právny názor a rozhodujú v pomere 3:0. Správny súd v rámci senátu 15S presvedčivo nevysvetlil a nevysporiadal sa s týmito podstatnými žalobnými dôvodmi a vopred prejudikoval, že pri rozhodovaní o všetkých správnych žalobách žalobcu bude vychádzať z toho, že tieto argumenty žalobcu nie sú relevantné. Žalobca si je vedomý toho, že ako účastník konania nemá zákonný dôvod na vznesenie námietky zaujatosti proti sudcovi len preto, že sa mu nepáči ich rozhodovanie, avšak na druhej strane má žalobca právo na to, aby bolo súdne rozhodnutie presvedčivo odôvodnené. Žalobcovi sa dňa 15.10.2019 potvrdilo, že správny súd v rámci sudcov tvoriacich senát 15S mieni rozhodovať o všetkých predmetných správnych žalobách vydaných v súvislosti s výstavbou investícií v strategickom parku v Nitre takýmto spôsobom a to viedlo žalobcu k podaniu tejto námietky. Na podporu svojich tvrdení dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I ÚS 239/04-149 zo dňa 26.10.2005.
2. Vo vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti predsedníčka senátu JUDr. Martina Balegová uviedla, že sa v uvedenej veci necíti byť zaujatá, žalobcu osobne nepozná, nemá k nemu žiadny pomer, ani k ostatným účastníkom a ich zástupcom, ani k veci samej. Mala za to, že k rozhodovaniu pridelených vecí pristupuje po náležitom oboznámení sa s obsahom súdnych a administratívnych spisov a v súlade so zákonom.
3. Člen senátu JUDr. Ján Bzdúšek vo vyjadrení zo dňa 18.10.2019 s poukazom na § 87 S.s.p. uviedol, že nie sú splnené podmienky na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Poukázal na to, že nemá žiadny pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní, pričom nekonal a ani nerozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy, neprejednával a nerozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie.
4. Člen senátu JUDr. Pavel Lukáč k vznesenej námietke poznamenal, že z jej obsahu nevyplývajú skutočnosti taxatívne uvedené v ust. § 87 S.s.p. Samotný žalobca uviedol, že nadobudol dojem o možnej zaujatosti, avšak poukazoval výlučne na okolnosti spočívajúce v postupe a rozhodovacej činnosti sudcu (senátu). Ďalej poukázal na to, že ako predseda senátu vo veci 15S/23/2017 rozhodol o zamietnutížaloby s odkazom na § 140 S.s.p. a pokiaľ uvedená skutočnosť vzbudzuje u žalobcu dojem, že nebude v budúcnosti v ďalších konaniach úspešný, mal by prípadne prehodnotiť motiváciu svojho konania, keď zákonné právo na to má, avšak predovšetkým brať do úvahy rozdiel v pojmoch zaujatosť a neúspech v očakávanom výsledku sporu.
5. Podľa § 87 ods. 1 S.s.p. sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
6. Podľa § 87 ods. 3 S.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
7. Podľa § 90 ods. 1 S.s.p. účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku zaujatosti.
8. Podľa § 90 ods. 2 S.s.p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije.
9. Podľa § 91 ods. 1 S.s.p. námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.
10. Podľa § 91 ods. 3 S.s.p., ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.
11. Podľa § 92 ods. 1 S.s.p., správny súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému správnemu súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.
12. Krajský súd v Nitre podľa § 92 ods. 1 S.s.p. predložil námietku žalobcu spolu so spisovým materiálom a s vyjadreniami namietaných sudcov Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil námietku zaujatosti vznesenú voči sudcom zo senátu 15S Krajského súdu v Nitre vzhľadom na ich pomer k veci, k účastníkom konania a ich zástupcom, túto prejednal v intenciách právnej úpravy § 87 a nasl. S.s.p. a dospel k záveru, že nie je zákonný dôvod na vylúčenie dotknutých sudcov.
14. Účelom ustanovenia § 87 S.s.p. je prispieť k nestrannému prejednávaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
15. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a) k sporu, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu alebo konania, b) k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, c) k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedenéhopod b/, d) k osobám zúčastneným na konaní resp. k osobám podieľajúcim sa na rozhodovaní ako zamestnanci orgánu verejnej správy. Relevantný je iba taký vzťah, ktorý by (vzhľadom na jeho charakteristické znaky) pri všetkej možnej snahe sudcu o správnosť konania a rozhodovania ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
16. Obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
17. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 87 až § 91 S.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
18. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu danú ustanoveniami S.s.p., ale tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu.
19. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúci nie je subjektívny aspekt, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Uplatňuje sa tu tzv. teória zdania nezaujatosti (viď tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). 20. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.
21. Nestrannosť sudcu je potrebné posudzovať vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Len nestranný súd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
22. Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva (o. i.) povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K stranám je povinný pristupovať bezakýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní vždy vecný a profesionálny prístup.
23. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.
24. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu
25. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
26. Z rozvrhov práce Krajského súdu v Nitre, zverejnených na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že senátom správneho kolégia krajského súdu boli veci prideľované náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov nasledovne: v roku 2016: senát 11S v rozsahu 20/25-in, senát 15S v rozsahu 3/25-in, senát 26S v rozsahu 2/25-in, v roku 2017: senát 11S v rozsahu 20/25-in, senát 15S v rozsahu 3/25-in, senát 26S v rozsahu 2/25-in, v roku 2018: senát 11S v rozsahu 190/220- in, senát 15S bez nápadu, senát 26S v rozsahu 30/220-in, v roku 2019: senát 11S bez nápadu, senát 15S v rozsahu 2/3- in, senát 26S v rozsahu 1/3-in.
27. Najvyšší súd Slovenskej republiky z úradnej činnosti zároveň zistil, že z celkového počtu 277 vecí, napadnutých na Krajskom súde v Nitre v agende S v roku 2017, bolo senátu 11S pridelených náhodným výberom v súlade s platným rozvrhom práce na rok 2017 - 223 vecí, senátu 15S - 34 vecí, senátu 26S - 20 vecí. V roku 2018 z celkového počtu 312 napadnutých vecí bolo senátu 11S pridelených 263 vecí a 49 vecí senátu 26S. Z uvedených štatistických zistení vyplýva, že podľa účinného Rozvrhu práce Krajského súdu v Nitre v rokoch 2016-2018 bola senátu 15S pridelená na rozhodnutie časť podaných správnych žalôb, medzi nimi i žalôb žalobcu, avšak táto okolnosť nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o vylúčení členov senátu z rozhodovania o jeho žalobách. A to i z dôvodu, že pri kreovaní rozvrhu práce bola rešpektovaná (vzhľadom na zvolený podiel deľby nápadu vecí v roku 2018 podľa názoru najvyššieho súdu viac - menej formálne) zákonná podmienka zaradiť do rozvrhu aspoň dva senáty, ktoré danú agendu rozhodujú, aby bol zachovaný náhodný výber senátu. 28. K námietke žalobcu, že senát 15S rozhoduje o jeho správnych žalobách už len na základe svojich skorších rozhodnutí a prejudikuje svoje budúce rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonné ustanovenie § 87 ods. 3 S.s.p. výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci boli okolnosti, ktoré spočívajú v jeho rozhodovacej činnosti v iných veciach a v zmysle § 91 ods. 3 S.s.p. na ňu neprihliada (napr. rozhodovanie senátu v pomere hlasov 3:0, nevyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, zamietnutie žaloby, odmietnutie žaloby, zastavenie konania). Dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nie je podľa citovaných ustanovení zákona procesný postup sudcov v prejednávanej veci (námietka ohľadom nariadenia viacerých pojednávaní v jeden pojednávací deň).
29. K námietke žalobcu týkajúcej sa práva na presvedčivo zdôvodnené rozhodnutie, ktoré je súčasťou obsahu základného opráva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd uvádza, že uvedený dôvod nemôže byť predmetom námietky zaujatosti voči sudcom, ale môže byť dôvodom podania kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.
30. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, konštantnej judikatúry a procesných zásad Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci nemohol považovať dôvody, ktoré uviedol žalobca v námietke zaujatosti zo dňa 15.10.2019 za dôvody pre vylúčenie sudcov: JUDr. Martina Balegová, JUDr. Ján Bzdúšek a JUDr. Pavel Lukáč - členov senátu 15S Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 15S/32/2017.
31. Najvyšší súd dodáva, že z obsahu spisu nevyplýva ani žiadny dôvod pre spochybnenie pravdivosti vyjadrenia sa samotných sudcov senátu 15S, v zmysle ktorého nemajú vzťah k prejednávanej veci, účastníkom konania, ich zástupcom, alebo k osobám zúčastneným na konaní.
32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.