5 Ndt 9/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obžalovanému P. B. a spol. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k  

§ 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. a iné vedenej na Okresnom súde Skalica pod

sp. zn. 6 T 17/2012 na neverejnom zasadnutí 28. júna 2012 v Bratislave o návrhu

obžalovaného P. B. na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obžalovaných P. B. a F. U. vedená na Okresnom súde Skalica pod sp. zn.

6 T 17/2012 sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na obvinených P. B. a F. U. bola 19. apríla 2012 podaná

na Okresný súd Skalica obžaloba pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212

ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák. (v bode 1/ obžaloby) a na P. B. aj pre

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. (v bode 2/ obžaloby), ktorej trestnej činnosti

sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe prokurátora Okresnej

prokuratúry Skalica z 19. apríla 2012, sp. zn. Pv 606/11. Obaja obžalovaní sú trestne stíhaní

väzobne, pričom obžalovaný P. B. sa nachádza vo väzbe od 26. októbra 2011

a obžalovaný F. U. od 1. februára 2012.  

Trestná vec obžalovaných bola pomocou technických prostriedkov pridelená

na prejednanie a rozhodnutie do oddelenia samosudcu JUDr. Ivana Šimeka pod vyššie uvedenou spisovou značkou. Príslušný samosudca vo veci rozhodol trestným rozkazom

z 11. júna 2012, ktorým uznal oboch obžalovaných za vinných zo skutku v bode 1/ obžaloby

a uložil im tresty odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu

so stredným stupňom stráženia. Proti uvedenému trestnému rozkazu podali obaja obžalovaní

v zákonom stanovenej lehote odpor, takže vo veci sa bude rozhodovať na hlavnom

pojednávaní.

Podaním z 12. júna 2012 (č. l. 451) adresovaným samosudcovi obžalovaný P. B.

požiadal, aby jeho trestná vec bola v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por. odňatá

Okresnému súdu Skalica a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa. Svoju žiadosť

odôvodnil tým, že trestné stíhanie voči nemu bolo zo strany príslušníkov polície vedené

vzhľadom na jeho minulosť mimoriadne predpojato až tendenčne s cieľom ho usvedčiť.

Poukazoval na prepojenie polície so súdnou mocou, a preto považuje v záujme zachovania

nestrannosti súdneho rozhodovania za nevyhnutné pristúpiť k delegácii jeho trestnej veci.  

Na výzvu samosudcu obžalovaný P. B. podaním z 21. júna 2012 (č. l. 461) doplnil

svoj návrh na odňatie a prikázanie veci s tým, že žiadal, aby jeho trestná vec bola prikázaná

niektorému zo súdov v Bratislave. V tejto súvislosti znovu poukazoval na prístup príslušníkov

polície pri objasňovaní trestnej činnosti.

Vo veci sa vyjadrili všetci sudcovia Okresného súdu Skalica (č. l. 463-467), z ktorých

ani jeden sa necíti vo veci obžalovaných zaujatý a nemá žiadny vzťah k stranám trestného

konania a vec bola 26. júna 2012 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu

vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1 veta druhá Tr. por., preskúmal návrh obžalovaného

P. B. na odňatie veci Okresnému súdu Skalica a jej prikázanie inému príslušnému súdu v

Bratislave, ako aj obsah súdneho spisu a   zistil, že návrh obžalovaného nespĺňa zákonom

požadované podmienky.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z   dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa čl. 48 ods.1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi.

Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať

ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu

podľa § 23 Tr. por.

Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej

zásady. Uvedený inštitút Trestného poriadku možno uplatniť len vtedy, ak pre tento postup

existujú dôležité dôvody. Platná právna úprava pritom pojem „dôležité dôvody“ bližšie

neupravuje.

Nepochybne za dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. možno považovať skutočnosti,

ktoré sú výnimočné už svojou povahou, pretože ustanovenie § 23 Tr. por. je zákonným

prelomom do zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi vyjadrenej

vo vyššie citovanom článku Ústavy Slovenskej republiky. Preto musí ísť o dôvody, ktoré

zabezpečujú nestranné a zároveň zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového

stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich

základných zásad trestného konania. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou na delegáciu veci

inému než príslušnému súdu je, že súčasne existujú také skutočnosti, z ktorých možno

vyvodiť spoľahlivý záver, že procesne nepríslušný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť

podstatne rýchlejšie a hospodárnejšie. Iba v takom prípade možno urobiť výnimku z vyššie

citovanej zásady.

V posudzovanej veci však obžalovaný P. B. takéto dôvody vo svojom návrhu

na odňatie a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu. Navyše ide

o väzobnú vec, ktorú treba v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. vybavovať prednostne a urýchlene.

Obžalovaný vo svojom návrhu neuviedol ani voči jednému sudcovi príslušného súdu

žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného,

neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci. Skutočnosť, že vo veci boli

činní vyšetrovatelia Okresného riaditeľstva PZ Odboru kriminálnej polície v Skalici, nemôže

byť sama o sebe dôvodom na vylúčenie sudcov Okresného súdu Skalica z vykonávania úkonov trestného konania podľa § 31 ods. 1 Tr. por., a teda nemôže byť dôvodom na postup

podľa § 23 ods. 1 Tr. por.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu

dospel k jednoznačnému záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1

Tr. por., pretože nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný citovaným zákonným

ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prerokovanie

uvedenej trestnej veci miestne i vecne príslušným súdom, preto návrh obžalovaného

P. B. považoval za nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová