5 Ndt 9/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obžalovanému P. B. a spol. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k
§ 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. a iné vedenej na Okresnom súde Skalica pod
sp. zn. 6 T 17/2012 na neverejnom zasadnutí 28. júna 2012 v Bratislave o návrhu
obžalovaného P. B. na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. takto
r o z h o d o l :
Trestná vec obžalovaných P. B. a F. U. vedená na Okresnom súde Skalica pod sp. zn.
6 T 17/2012 sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na obvinených P. B. a F. U. bola 19. apríla 2012 podaná
na Okresný súd Skalica obžaloba pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212
ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák. (v bode 1/ obžaloby) a na P. B. aj pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. (v bode 2/ obžaloby), ktorej trestnej činnosti
sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Skalica z 19. apríla 2012, sp. zn. Pv 606/11. Obaja obžalovaní sú trestne stíhaní
väzobne, pričom obžalovaný P. B. sa nachádza vo väzbe od 26. októbra 2011
a obžalovaný F. U. od 1. februára 2012.
Trestná vec obžalovaných bola pomocou technických prostriedkov pridelená
na prejednanie a rozhodnutie do oddelenia samosudcu JUDr. Ivana Šimeka pod vyššie uvedenou spisovou značkou. Príslušný samosudca vo veci rozhodol trestným rozkazom
z 11. júna 2012, ktorým uznal oboch obžalovaných za vinných zo skutku v bode 1/ obžaloby
a uložil im tresty odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu
so stredným stupňom stráženia. Proti uvedenému trestnému rozkazu podali obaja obžalovaní
v zákonom stanovenej lehote odpor, takže vo veci sa bude rozhodovať na hlavnom
pojednávaní.
Podaním z 12. júna 2012 (č. l. 451) adresovaným samosudcovi obžalovaný P. B.
požiadal, aby jeho trestná vec bola v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por. odňatá
Okresnému súdu Skalica a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa. Svoju žiadosť
odôvodnil tým, že trestné stíhanie voči nemu bolo zo strany príslušníkov polície vedené
vzhľadom na jeho minulosť mimoriadne predpojato až tendenčne s cieľom ho usvedčiť.
Poukazoval na prepojenie polície so súdnou mocou, a preto považuje v záujme zachovania
nestrannosti súdneho rozhodovania za nevyhnutné pristúpiť k delegácii jeho trestnej veci.
Na výzvu samosudcu obžalovaný P. B. podaním z 21. júna 2012 (č. l. 461) doplnil
svoj návrh na odňatie a prikázanie veci s tým, že žiadal, aby jeho trestná vec bola prikázaná
niektorému zo súdov v Bratislave. V tejto súvislosti znovu poukazoval na prístup príslušníkov
polície pri objasňovaní trestnej činnosti.
Vo veci sa vyjadrili všetci sudcovia Okresného súdu Skalica (č. l. 463-467), z ktorých
ani jeden sa necíti vo veci obžalovaných zaujatý a nemá žiadny vzťah k stranám trestného
konania a vec bola 26. júna 2012 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
na rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu
vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1 veta druhá Tr. por., preskúmal návrh obžalovaného
P. B. na odňatie veci Okresnému súdu Skalica a jej prikázanie inému príslušnému súdu v
Bratislave, ako aj obsah súdneho spisu a zistil, že návrh obžalovaného nespĺňa zákonom
požadované podmienky.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa čl. 48 ods.1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi.
Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať
ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu
podľa § 23 Tr. por.
Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej
zásady. Uvedený inštitút Trestného poriadku možno uplatniť len vtedy, ak pre tento postup
existujú dôležité dôvody. Platná právna úprava pritom pojem „dôležité dôvody“ bližšie
neupravuje.
Nepochybne za dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. možno považovať skutočnosti,
ktoré sú výnimočné už svojou povahou, pretože ustanovenie § 23 Tr. por. je zákonným
prelomom do zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi vyjadrenej
vo vyššie citovanom článku Ústavy Slovenskej republiky. Preto musí ísť o dôvody, ktoré
zabezpečujú nestranné a zároveň zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového
stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich
základných zásad trestného konania. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou na delegáciu veci
inému než príslušnému súdu je, že súčasne existujú také skutočnosti, z ktorých možno
vyvodiť spoľahlivý záver, že procesne nepríslušný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť
podstatne rýchlejšie a hospodárnejšie. Iba v takom prípade možno urobiť výnimku z vyššie
citovanej zásady.
V posudzovanej veci však obžalovaný P. B. takéto dôvody vo svojom návrhu
na odňatie a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu. Navyše ide
o väzobnú vec, ktorú treba v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. vybavovať prednostne a urýchlene.
Obžalovaný vo svojom návrhu neuviedol ani voči jednému sudcovi príslušného súdu
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného,
neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci. Skutočnosť, že vo veci boli
činní vyšetrovatelia Okresného riaditeľstva PZ Odboru kriminálnej polície v Skalici, nemôže
byť sama o sebe dôvodom na vylúčenie sudcov Okresného súdu Skalica z vykonávania úkonov trestného konania podľa § 31 ods. 1 Tr. por., a teda nemôže byť dôvodom na postup
podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu
dospel k jednoznačnému záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1
Tr. por., pretože nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný citovaným zákonným
ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prerokovanie
uvedenej trestnej veci miestne i vecne príslušným súdom, preto návrh obžalovaného
P. B. považoval za nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. júna 2012
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová