N a j v y š š í s ú d
5 Ndt 8/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci
obžalovanej Z. Z. a spol. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné vedenej
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 To 19/2013 na neverejnom zasadnutí
30. apríla 2013 v Bratislave o návrhu obžalovanej Z. Z. na odňatie a prikázanie veci v zmysle
§ 23 ods. 1 Tr. por. takto
r o z h o d o l :
Trestná vec obžalovanej Z. Z. a spol. vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 3 To 19/2013 pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, sa tomuto súdu
n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II z 3. mája 2010
sp. zn. 2 Pv 121/2008 sa vedie na Okresnom súde Bratislava II trestné stíhanie proti
obžalovanej Z. Z. a spol., ktorej obžaloba kladie za vinu skutky právne posúdené ako
pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák. (body 1
až 4 obžaloby), v súbehu so zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
(v bodoch 1 a 2 obžaloby), obzvlášť závažný zločin pozbavenia osobnej slobody podľa
§ 182 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a § 140 písm. c/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
(bod 5 obžaloby), prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
(bod 6 obžaloby) a trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 (bod 7 obžaloby), ktorej trestnej činnosti sa mala dopustiť
na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Trestná vec obžalovaných bola pomocou technických prostriedkov pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie do oddelenia predsedu senátu JUDr. Karola Poslucha
pod sp. zn. 2 T 9/2010, ktorý začal vo veci konať. Hlavné pojednávanie bolo viackrát
odročované za účelom doplnenia dokazovania a na ostanom hlavnom pojednávaní dňa
4. júla 2012 vo veci vyniesol rozsudok, ktorým uznal obžalovanú za vinnú z pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. (body 1 až 4 rozsudku), v súbehu so zločinom falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 1, 4 Tr. zák. (v bodoch 1 – 2), z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. (v bode 5 rozsudku) a trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4
písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (v bode 6 rozsudku).
Za uvedenú trestnú činnosť jej podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. za použitia
§ 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bola podľa
§ 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia.
Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Bratislava I z 26. novembra 2007 sp. zn. 1 T 86/2007, zrušené boli aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol aj o nárokoch poškodených
na náhradu škody a ďalším výrokom obžalovanú Z. Z. podľa
§ 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby pre skutok právne posúdený ako obzvlášť
závažný zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/, § 140 písm. c/ Tr. zák., ktorý mala
spáchať formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (bod 5 obžaloby), pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola stíhaná.
Proti tomuto rozsudku zahlásila obžalovaná ihneď po jeho vyhlásení odvolanie
do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 7523), ktoré následne odôvodnila osobitným
podaním prostredníctvom svojho obhajcu a spisový materiál bol predložený na rozhodnutie
Krajskému súdu v Bratislave, kde podľa potvrdenia elektronickej podateľne došiel
7. februára 2013. Trestná vec obžalovanej bola pridelená na rozhodnutie do senátu
JUDr. Alžbety Horváthovej pod sp. zn. 3 To 19/2013, ktorá vo veci určila termín verejného
zasadnutia na 18. apríla 2013.
V priebehu tohto verejného zasadnutia vzniesla obžalovaná námietku zaujatosti voči
predsedníčke senátu podľa § 31 Tr. por. a následne podala aj návrh na odňatie a prikázanie
veci podľa § 23 Tr. por. Svoj návrh na odňatie veci odôvodnila tým, že do konania verejného
zasadnutia nebolo zrušené ustanovenie obhajcu JUDr. K. z 13. augusta 2008, okrem toho
vyslovila nedôveru voči krajskému súdu, ktorého odvolacie senáty v rámci rozhodovania o jej
väzbe si v rozhodnutiach odporovali a nevyjadrili sa k ňou vzneseným námietkam. Namietala
tiež, že pri ostatnom rozhodovaní o jej väzbe krajský súd nemal k dispozícii celý vyšetrovací spis. Navrhla preto odňať vec tomuto súdu a prikázať ju inému krajskému súdu.
Následne predsedníčka senátu dňa 29. apríla 2013 predložila spisový materiál spolu
s vyjadreniami sudcov krajského súdu tunajšiemu súdu na rozhodnutie v zmysle
§ 23 ods. 1 Tr. por. Z priložených vyjadrení sudcov krajského súdu vyplýva, že ani jeden
z nich sa necíti byť v trestnej veci obžalovanej Z. Z. zaujatý.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu
vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1 veta druhá Tr. por., preskúmal návrh obžalovanej
na odňatie veci Krajskému súdu v Bratislave a jej prikázanie inému krajskému súdu, ako aj
obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že návrh obžalovanej Z. Z. nespĺňa zákonom
požadované podmienky.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného ustanovenia znamená
prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho uplatniť iba vtedy,
ak pre tento postup existujú dôležité dôvody. Dôležitosť dôvodu pre aplikovanie tohto
výnimočného opatrenia na zmenu príslušnosti súdu musí byť porovnateľná s významom
ústavného princípu neodňateľnosti obvineného jeho zákonnému sudcovi. Zákonným sudcom
je sudca súdu príslušného v zmysle zákonných procesných predpisov na rozhodnutie o danej
otázke, ktorá sa má riešiť a ktorému bola vec v zmysle rozvrhu práce daného súdu pridelená
spôsobom predpokladaným zákonom na rozhodnutie.
V posudzovanej veci dôvodom na odňatie veci zákonnému sudcovi podľa obžalovanej
má byť vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave z vykonávania úkonov
trestného konania. Podľa zistenia najvyššieho súdu však taký stav v posudzovanej veci
nenastal. Dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
sú taxatívne uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 až 3 Tr. por. Podmienkou na vylúčenie sudcu
je teda preukázanie aspoň jedného z tam uvedených dôvodov. Obžalovaná však žiadny tam
uvedený dôvod neuplatnila a takýto dôvod nezistil ani najvyšší súd. Skutočnosť,
že obžalovaná nie je spokojná s predchádzajúcimi rozhodnutiami krajského súdu, ktorými
zamietol jej opravné prostriedky proti uzneseniam okresného súdu (v konaní o väzbe
obžalovanej), je okolnosťou, ktorá je mimo dôvodov, pre ktoré môže procesná strana vzniesť
námietku zaujatosti. Obžalovanou uvedené námietky možno subsumovať pod procesný
postup, ktorý je podľa § 32 ods. 6 Tr. por. vylúčený ako dôvod námietky s tým dôsledkom,
že o takej námietke sa ani nekoná. Najvyšší súd pripomína, že inštitút odňatia a prikázania
veci „tzv. delegácia“ sa nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obvineného
na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom k tomu, aby procesné strany určovali, kto bude
zákonným sudcom v konkrétnej veci bez splnenia zákonných podmienok podľa § 23 ods. 1
Tr. por.
V posudzovanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového
materiálu zhromaždeného v priebehu doterajšieho konania nezistil dôvod na odňatie veci Krajskému súdu v Bratislave a jej prikázanie na rozhodnutie inému vecne príslušnému súdu,
preto nemohol návrhu obžalovanej na delegáciu vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 30. apríla 2013
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová