5 Ndt 7/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí konanom 16. apríla 2009 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného Mgr. J. M.   pre trestný čin brania rukojemníka spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obžalovaného Mgr. J. M. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6 To 10/2009 sa Krajskému súdu v Trnave n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 20. októbra 2008, sp. zn. 6 T 58/2008, bol obžalovaný Mgr. J. M. uznaný za vinného z trestného činu brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovanému Mgr. J. M. bol podľa § 234a ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.  

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do I.(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.  

Podľa § 53 ods.1, § 54 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol obžalovanému uložený aj peňažný trest vo výmere 300 000 Sk.  

Podľa § 53 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súd určil obžalovanému zaplatenie peňažného trestu v mesačných splátkach vo výške 5 000 Sk.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súd ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení Ing. M. P. a Ing. V. P. s nárokmi na náhradu škody odkázaní na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný Mgr. J. M. odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Odvolanie do výroku o náhrade škody podali obaja poškodení prostredníctvom splnomocnenca. Trestná vec bola v dôsledku podaných odvolaní predložená druhostupňovému súdu 28. januára 2009 a pomocou technických prostriedkov bola pridelená na vybavenie do senátu Mgr. Anny Mizerovej pod sp. zn. 6 To 10/2009, ktorá vo veci určila termín verejného zasadnutia na 26. marca 2009.

Obžalovaný Mgr. J. M. podaním došlým na krajský súd 23. marca 2009 vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave. Zároveň žiadal, aby jeho vec bola tomuto súdu odňatá a prikázaná na rozhodnutie inému súdu. Svoj návrh odôvodnil tým, že Krajský súd v Trnave uznesením z 29. júla 2008, sp. zn. 4 Tos 55/2008, zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Trnava. V odôvodnení svojho uznesenia krajský súd uviedol, že mu hrozí vysoký trest odňatia slobody až 12 rokov, preto hrozí obava z jeho možného skrývania alebo úteku pred trestným stíhaním. Toto konštatovanie krajského súdu, že mu hrozí vysoký trest, považuje za zaujatosť tohto súdu voči jeho osobe a tiež pre pomer k tejto veci. Nemá dôveru v nestranné a nezaujaté rozhodnutie tohto súdu, preto žiadal, aby o jeho odvolaní rozhodol iný krajský súd.  

Vo veci sa vyjadrili všetci sudcovia krajského súdu (č.l. 1308-1312), z ktorých ani jeden sa necítil zaujatý, pretože obžalovaného nepoznajú a vec bola 15. apríla 2009 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že návrh obžalovaného Mgr. J. M. na odňatie a prikázanie veci nie je dôvodný.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného ustanovenia znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho uplatniť len vtedy, ak pre tento postup existujú dôležité dôvody. Platná právna úprava bližšie nedefinuje pojem „dôležité dôvody“, ale je nepochybné, že musí ísť o skutočnosti, ktoré sú svojou povahou výnimočné.

Za dôležitý dôvod v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podľa ustálenej súdnej praxe treba považovať, aj zistenie takých konkrétnych skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

V posudzovanej veci ako už bolo vyššie uvedené podstatu námietok obžalovaného tvorili námietky obžalovaného voči procesnému postupu súdu pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že o námietkach procesného charakteru sa nekoná. Najvyšší súd sa preto nemohol zaoberať otázkou, či sú zákonní sudcovia (senát 6 To) vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania. Bezpredmetné je potom zaoberať sa aj otázkou, či ostatní sudcovia Krajského súdu v Trnave sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci. V tomto smere sú potom aj vyjadrenia sudcov krajského súdu nadbytočné.

Obžalovaný vo svojom podaní žiadny iný relevantný dôvod pre odňatie veci príslušnému súdu neuviedol. Príslušný sudcovia nie sú vo veci vylúčení, neboli splnené zákonné podmienky pre odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. apríla 2009

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.  

  predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová