N a j v y š š í   s ú d  

5 Ndt 6/2008

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému T. L. pre zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 6 T 24/2008, na neverejnom zasadnutí 27. marca 2008 v Bratislave o návrhu na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. rozhodol

t a k t o :

I.) Sudcovia Okresného súdu v Poprade nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného T. L. vedenej na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 6 T 24/2008.

II.) Trestná vec obvineného T. L. sa Okresnému súdu v Poprade neodníma.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Poprade podal 13. marca 2008 na Okresný súd v Poprade obžalobu na obvineného T. L. pre skutok právne posúdený ako zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák.

Obvinený T. L. opakovanými písomnými podaniami namietol všetkých sudcov Okresného súdu Poprad. Námietku odôvodnil tým, že uvedený súd nerešpektuje jeho práva a že má dôvodné podozrenie s klientelizmu a korupcie a z toho dôvodu má pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti tohto súdu, keďže podľa jeho názoru v jeho trestnej veci má ísť o cielenú akciu riadenú policajnou zločineckou skupinou zriadenou bývalým ministrom vnútra za účelom zmocnenia sa majetku firmy P. a.s.

Všetci sudcovia uvedeného okresného súdu sa k námietke zaujatosti obvineného T. L. vyjadrili tak, že sa necítia byť vo veci zaujatí.

Predseda senátu Okresného súdu v Poprade navyše sám podal návrh na odňatie a prikázanie veci inému súdu, a to konkrétne Okresnému súdu Bratislava I, keďže na tento súd bola dňa 25. februára 2008 rovnako podaná obžaloba na obvineného T. L. pre skutky právne posúdené ako príprava na trestný čin vraždy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.  

Svoj návrh odôvodnil tým, že vo veci je potrebné vykonať spoločné konanie podľa § 18 ods. 1 Tr. por., na ktoré podľa § 19 ods. 1 Tr. por. je príslušný okresný súd v sídle krajského súdu, ak je príslušný vykonať konanie aspoň o jednom z trestných činov podľa § 16 ods. 1 Tr. por. Predseda senátu Okresného súdu v Poprade napokon poukázal aj na otázku hospodárnosti konania, keďže väčšina svedkov, ktorých je potrebné vo veci vypočuť, pochádza z Bratislavy, resp. z jej bezprostredného okolia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal písomné podania obvineného T. L., vyjadrenia sudcov Okresného súdu v Poprade, návrh predsedu senátu Okresného súdu, ako aj obsah súdneho spisu a zistil, že námietky obvineného T. L., ako aj návrh predsedu senátu okresného súdu nie sú opodstatnené.

Podľa § 23 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať. To znamená, brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu podľa § 23 Tr. por.

Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej zásady. Dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania.

Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Dôvody možného vzniku pochybností uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. sú uvedené taxatívne. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci, alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne ich splnomocnencom a obhajcom.

Obvinený T. L. v písomných podaniach poukazoval len na rozhodovaciu činnosť sudcov okresného súdu v rámci prípravného konania, ktorá okolnosť však nie je spôsobilá spochybniť ich nezaujatosť.

Okolnosť, že títo sudcovia okresného súdu v tejto trestnej veci konali a rozhodovali v rozpore s predstavami a subjektívnymi názormi obvineného T. L., nie je z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. zákonným dôvodom na vylúčenie sudcov.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v jeho platnom znení je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Podľa § 2 ods. 3 prvá veta vyššie uvedeného zákona je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v posudzovanej veci dospel k záveru, že rovnako tak nie je dôvodný návrh predsedu senátu Okresného súdu v Poprade na odňatie a prikázanie veci.

Podľa § 15 ods. 1 Tr. por. konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 16 ods. 1 Tr. por. okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva v prvom stupni konanie

a) o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 (dvanásť) rokov, alebo

b) ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo     teroristickou skupinou.

Podľa § 18 ods. 1 Tr. por. o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.

Podľa § 19 Tr. por. spoločné konanie vykonáva okresný súd v sídle krajského súdu, ak je príslušný vykonávať konanie aspoň o jednom z trestných činov podľa § 16 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 21 ods. 3 Tr. por. ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.

V prípade, ak na obvineného bolo podaných niekoľko obžalôb na rôznych súdoch, tak sa proti nemu vedú samostatné konania a nie konanie spoločné, hoci aj boli podmienky pre jeho vykonanie.  

Spoločné konanie o všetkých trestných činoch obvineného je už určitá procesná situácia, ktorú nemožno zamieňať s existenciou len podmienok na jej vytvorenie. Jednoznačne to vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého súd môže spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby. Toto ustanovenie by bolo zbytočné, keby sa spoločné konanie vykonávalo automaticky pri splnení podmienok § 18 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ teda k spojeniu vecí, v ktorých boli spojené samotné obžaloby, u jedného súdu nedôjde, spoločné konanie sa nevykonáva.

Na to, aby sa aj v prípadoch, keď zatiaľ prebiehajú samostatné konania, na súde skutočne viedlo spoločné konanie, je nevyhnutný procesný úkon spojenia vecí podľa § 21 ods. 3 Tr. por.

Podľa tohto ustanovenia však môže reálne postupovať len súd, na ktorom sa už všetky veci obvineného nachádzajú. Preto v prípade, že na toho istého obvineného bolo podaných niekoľko obžalôb na rôznych súdoch, musí procesnému úkonu spojenia vecí podľa § 21 ods. 3 Tr. por. predchádzať ešte ďalší procesný úkon, ktorým sa zabezpečí, že všetky veci toho istého obvineného budú sústredené na jednom súde.

Pokiaľ obžaloby boli podané na mieste príslušných súdoch (§ 17 Tr. por.), môže byť týmto procesným úkonom len rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci podľa § 23 Tr. por., lebo iba týmto postupom možno odňať vec súdu príslušnému.  

V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky nadväzujúc na svoje predchádzajúce stanovisko publikované pod číslom 1 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2002 zaujal právny názor, že delegácia veci v tomto prípade napriek tomu, že u oboch ide o okresné súdy, je vylúčená, keďže Okresný súd Bratislava I je príslušný na konanie podľa § 16 ods. 1 Tr. por. ako okresný súd v sídle krajského súdu a Okresný súd v Poprade je príslušný na konanie len ako okresný súd podľa § 15 ods. 1 Tr. por.

V danom prípade je odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. vylúčené vzhľadom na to, že delegácia je prípustná len medzi súdmi toho istého druhu a stupňa. V posudzovanej veci však nejde o súdy toho istého druhu, keďže u každého z nich je daná iná vecná príslušnosť. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že delegáciou možno meniť len miestnu príslušnosť.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie zákonných podmienok na vylúčenie sudcov okresného súdu konajúcich v tejto posudzovanej veci a zároveň tým aj splnenie zákonných podmienok na odňatie a prikázanie veci, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. marca 2008

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: