N a j v y š š í   s ú d

5 Ndt 5/2013

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obžalovaného M. K. a spol. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a iné vedenej na

Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6 To 4/2013 na neverejnom zasadnutí 19. marca 2013

v Bratislave o návrhu obžalovaných M. K. a R. K. na odňatie a prikázanie veci v zmysle  

§ 23 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obžalovaného M. K. a spol. vedená na Krajskom súde v Trnave pod  

sp. zn. 6 To 4/2013 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a iné sa tomuto súdu

n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na obžalovaných M. K., R. K., P. B., R. B. a M. B. bola 12. septembra 2012 podaná

na Okresný súd Dunajská Streda obžaloba na R. K. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1  

Tr. zák. (bod I. obžaloby) a obžalovaných M. K., R. K., P. B., R. B.

a M. B. pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1

písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245 ods. 1 Tr. zák.

a prečinom ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák.

(bod II. obžaloby), ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom

v obžalobe Okresného prokurátora v Dunajskej Strede z 10. septembra 2012,  

sp. zn. 1 Pv 378/12.  

Trestná vec obžalovaných bola pomocou technických prostriedkov pridelená

na prejednanie a rozhodnutie do oddelenia samosudcu JUDr. Ladislava Pirosa pod sp. zn.

1 T 207/2012. Príslušný samosudca po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol na hlavnom

pojednávaní 24. októbra 2012 rozsudkom, ktorým všetkých obžalovaných uznal za vinných

na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, pričom ich konanie rovnako právne posúdil.  

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému M. K. uložený podľa

§ 364 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 36 písm. l/,

§ 37 písm. h/, m/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov,

na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému R. K. bol uložený podľa § 364 ods. 2 Tr. zák.

za použitia § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, pričom na výkon uloženého trestu bol

podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustil v bode I./ u obžalovaného R. K. od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda

zo 14. decembra 2011 sp. zn. 2 T 17/2011.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného R. K. na náhradu škody vo

výške 650,-€ poškodenému T. C. (bod I./ rozsudku).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení F. M., T. S., P. B. a K. F. so svojimi

nárokmi na náhradu škody odkázaní na konanie o veciach občianskoprávnych.

Uvedeným rozsudkom boli odsúdení k podmienečným trestom aj obžalovaní

P. B., R. B. i M. B., u ktorých sa rozsudok stal právoplatný dňom jeho vyhlásenia.

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice

o hlavnom pojednávaní obžalovaní M. K. a R. K. do výroku o treste

(č. l. 395), ktoré odôvodnili osobitným podaním z 23. novembra 2012 (č. l. 409-410) a spisový materiál bol postúpený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o opravných

prostriedkoch, kde došiel 18. januára 2013. Pomocou technických prostriedkov bol pridelený

na rozhodnutie do senátu JUDr. P. Sládka pod sp. zn. 6 To 4/2013, ktorého ďalšími členmi sú

JUDr. Ivan Ilavský a JUDr. Marián Jarábek.

Príslušný predseda senátu vo veci určil ostatný termín verejného zasadnutia

na 14. marca 2013. Vyrozumenie o tomto termíne prevzali obaja obžalovaní a ich obhajca dňa

27. februára 2013.

Dňa 7. marca 2013 boli krajskému súdu doručené podania oboch obžalovaných

(č. l. 437-438), v ktorých obaja zhodne uviedli, že majú pochybnosti o nezaujatosti sudcov

krajského súdu pre ich pomer k veci, nakoľko sa iba 4. marca 2013 dozvedeli, že poškodený

F. M. je podľa jeho vlastného vyjadrenia vo veľmi dobrom priateľskom vzťahu s niektorým

zo sudcov krajského súdu. Z toho dôvodu navrhli podľa § 23 ods. 1 Tr. por. vec odňať

Krajskému súdu v Trnave a prikázať ju inému krajskému súdu napr. do Bratislavy.

Vzhľadom na vznesené námietky obžalovaných príslušný predseda senátu zrušil

vo veci termín verejného zasadnutia, zabezpečil vo veci vyjadrenia sudcov krajského súdu a vec bola dňa 15. marca 2013 predložená najvyššiemu súdu na rozhodnutie v zmysle

§ 23 ods. 1 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu

vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1 veta druhá Tr. por., preskúmal návrh obžalovaných

na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému príslušnému súdu,

ako aj obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že návrh obžalovaných nespĺňa zákonom

požadované podmienky.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z   dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že odňatie veci príslušnému súdu a jej

prikázanie inému súdu toho istého stupňa je prípustné len za podmienok, že pre takýto

procesný postup existujú dôležité dôvody. Za dôležité dôvody v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné považovať také okolnosti, ktoré v konkrétnej trestnej veci zabezpečia

lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec

delegovaná. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového

stavu veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, čo najrýchlejšie prerokovanie veci,

výchovné pôsobenie trestného konania na obvineného i na ostatných občanov a zabezpečia

najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu v prípadoch,

kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu. Námietku zaujatosti vznesenú procesnou

stranou voči všetkým sudcom príslušného súdu považuje súdna prax za návrh na delegáciu

v zmysle § 23 Tr. por.

Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Preskúmaním spisového materiálu najvyšší súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré

by odôvodňovali postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Obžalovaní vo svojom návrhu ako dôvod

na odňatie veci a zaujatosti sudcov krajského súdu videli v tom, že poškodený F. M. má byť v priateľskom vzťahu s niektorým zo sudcov krajského súdu.

Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného

konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo

k osobám, ktorých úkon sa priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť napríklad, že uvedený orgán alebo jemu

blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie,

že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky,

prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo

týka, sú najmä strany trestného konania.

Obaja obžalovaní svoj návrh na delegáciu odôvodňovali práve s poukazom

na priateľský pomer „niektorého“ zo sudcov krajského súdu k poškodenému v predmetnej

trestnej veci. Takýto vzťah poškodeného ku konajúcim členom senátu ani ostatným sudcom

krajského súdu však nepodložili žiadnym konkrétnym dôkazom. Z ich strany išlo iba o ničím

nepodložené domnienky, ktoré nemôžu byť dôvodom na postup v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.

Z písomného vyjadrenia jednotlivých sudcov Krajského súdu v Trnave najvyšší súd zistil,

že ani jeden z nich sa necíti byť v predmetnej veci zaujatý, resp. nemá žiaden vzťah

k predmetnej veci ani stranám trestného konania.  

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci neboli zistené žiadne dôležité

dôvody, ktoré by odôvodňovali procesný postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por., a preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky trestnú vec obžalovaných M. K. a R. K. vedenú na Krajskom súde

v Trnave pod sp. zn. 6 To 4/2013 tomuto súdu neodňal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. marca 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová