5 Ndt 5/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obžalovanému M. M. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné

vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 1 T 111/2010, na neverejnom

zasadnutí 24. marca 2011 v Bratislave o návrhu obžalovaného M. M. na odňatie a prikázanie

veci v zmysle § 23 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obžalovaného M. M. vedená na Okresnom súde Považská Bystrica

pod sp. zn. 1 T 111/2010, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Okresnom súde Považská Bystrica sa vedie proti obžalovanému M. M. pod vyššie

uvedenou spisovou značkou trestné konanie na podklade obžaloby okresného prokurátora v P.

zo 6. augusta 2010 č. Pv 1317/2007 v bode 1/ pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155

ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. a v bode 2/ pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1

písm. a/ Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na skutkovom základe, že  

1/ dňa 12. augusta 2007 asi o 22.00 hod. v P., na čerpacej stanici T., pred viacerými

prítomnými osobami, fyzicky napadol D. M. tým spôsobom, že po tom, ako mu D. M. počas

telefonátu s M. A. odovzdal mobilný telefón, ktorý prevzal pravou rukou, následne päsťou

ľavej ruky, na ktorej mal nasadený predmet zosilňujúci účinok úderu, tzv. boxer, udrel D. M.

do oblasti tváre pod pravým okom, čím D. M., nar. X., spôsobil pomliaždenie pravej lícnej

krajiny s okolo očnicovou podliatinou a opuchom a impresívnu zlomeninu pravej lícnej kosti

so zlomením kosti dna pravej očnice a zakrvácanie do pravej čeľustnej dutiny, čo si vyžiadalo

lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v bežnom spôsobe života od 12. augusta 2007 v trvaní najmenej 6 týždňov, spočívajúcom v bolestivosti zranenia

a v obmedzení pohyblivosti z dôvodu kľudového režimu počas celej doby hojenia,

2/ dňa 29. októbra 2007 asi o 20.45 hod. v P., na sídlisku H., pred obytným domom

číslo X., pred viacerými prítomnými osobami, vulgárne nadával J. D., nar. X., bytom P.,

a následne ho opľul do tváre, na čo si J. D. sadol do motorového vozidla značky Mercedes

Benz GL 420 4Matic, evidenčného čísla X., následne obvinený M. pristúpil k zadným ľavým

dverám vozidla, do ktorých kopol nohou, na čo sa tieto zatvorili, potom na jeho pokyn

obvinený T. Ď., nar. X., prišiel k M. T., nar. X., bytom P., toho času v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody v Ilave, a chcel ho rukou udrieť do oblasti tváre, čomu sa však M. T. uhol

a obvinený Ď. zasiahol iba karosériu vozidla, pri ktorom M. T. stál, následne obvinený V. H.,

nar. X., na pokyn obvineného M. pristúpil k M. T. a udrel ho päsťou pravej ruky do ľavej

časti tváre, čím bola M. T. spôsobená tržno-zmliaždená rana

na slizničnej strane hornej pery vľavo a pomliaždenie na ľavej strane tváre ľahšieho stupňa,

čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečby v trvaní 6 dní, bez práceneschopnosti,

s obmedzením v bežnom spôsobe života po dobu 3 dní, ktoré spočívalo v bolestivosti zranenia

a zvýšenej ústnej hygiene, pričom na obvinených T. Ď. a V. H. bola pod sp. zn. Pv 551/08 dňa

9. februára 2009 podaná obžaloba na Okresný súd v P., kde je vedená pod sp. zn. 2T 34/09.

Trestná vec obžalovaného bola pomocou technických prostriedkov pridelená

pod sp. zn. 1 T 111/2010, na vybavenie do senátu JUDr. Ivo Hlucháňa, ktorý vo veci určil

termín verejného zasadnutia za účelom predbežného prejednania obžaloby (§ 243 Tr. por.)

na deň 29. novembra 2010. V priebehu verejného zasadnutia vzniesol obžalovaný námietku

zaujatosti voči predsedovi senátu, pretože jemu ani jeho obhajcom nedovolil vyjadriť

sa k obžalobe, čím došlo podľa neho k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces.

Obvinil predsedu senátu z korupcie a následne vytýkal predsedovi senátu jeho reakciu na toto

obvinenie. O vznesených námietkach obžalovaného rozhodol senát okresného súdu

uznesením podľa § 32 ods. 3 Tr. por., o nevylúčení predsedu senátu JUDr. Ivo Hlucháňa

z rozhodovania v trestnej veci obžalovaného. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení

zahlásil obžalovaný sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú odôvodnil osobitným

podaním. V dôvodoch sťažnosti znovu vytýkal predsedovi senátu procesný postup

pri prerokúvaní jeho veci, zotrval na obvinení predsedu senátu z korupcie. Predseda senátu

predložil trestnú vec obžalovaného spolu so svojím vyjadrením 16. decembra 2010 na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý uznesením z 10. januára 2011, sp. zn.

23 Tos 97/2010, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú

zamietol.

Po návrate spisového materiálu z krajského súdu obžalovaný podaním

z 27. januára 2011 (č.l. 790-792) žiadal odňať jeho trestnú vec Okresnému súdu Považská

Bystrica, ako aj odňať jeho vec z pôsobnosti Krajského súdu v Trenčíne a prikázať

ju Okresnému súdu Žilina, ktorý patrí do pôsobnosti Krajského súdu v Žiline. Vo svojom

návrhu na odňatie veci v podstate zopakoval výhrady, ktoré mal voči predsedovi senátu

pri námietke zaujatosti. Krajskému súdu vytýkal jeho procesný postup, pri rozhodovaní o jeho

sťažnosti. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

ako aj na rozhodnutia Európskeho súdu, ktoré podľa jeho názoru, podporujú dôvodnosť jeho

návrhu na odňatie veci.

K návrhu obžalovaného na odňatie veci sa vyjadrili ostatní sudcovia Okresného súdu

Považská Bystrica (č.l. 794-796), z ktorých iba jeden sudca sa cítil zaujatý, nakoľko bol

vylúčený z prejednávania inej veci obžalovaného vedenej na ich súde. Následne predseda

senátu 11. marca 2011 predložil trestnú vec obžalovaného Krajskému súdu v Trenčíne s tým,

že obžalovaný podal návrh na odňatie veci.

Na Krajskom súde v Trenčíne bola trestná vec obžalovaného pomocou technických

prostriedkov pridelená do senátu JUDr. Petra Tótha pod sp. zn. 2 Nto 4/2011. Vzhľadom

na námietky obžalovaného sa vo veci vyjadrili všetci sudcovia krajského súdu (č.l. 798-803),

z ktorých ani jeden sa necítil zaujatý a vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní

predloženého spisového materiálu zistil, že návrh obžalovaného M. M. na odňatie

a prikázanie veci nie je dôvodný.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa článku 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava)

nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Inštitút odňatia a prikázania veci (tzv. delegácia) v zmysle citovaného ustanovenia

znamená prelomenie vyššie uvedenej ústavnej zásady a je výnimočným opatrením. Možno ho

uplatniť iba vtedy, ak pre uvedený postup existujú dôležité dôvody. Pritom platná právna

úprava bližšie nedefinuje pojem „dôležité dôvody“, ale je nepochybné, že musí ísť

o skutočnosti, ktoré sú svojou povahou výnimočné.

Za dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. možno považovať skutočnosti, ktoré

sú výnimočné už svojou povahou, pretože citované ustanovenie je zákonným prelomom

do zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, ktorá vyplýva z článku 38

ods. 1 Listiny práv a slobôd a je premietnutá aj do vyššie citovaného článku 48 ods. 1 Ústavy.

Preto musí ísť o dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zároveň zákonné prerokovanie veci,

náležité zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých

do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania. Ďalšou nevyhnutnou

podmienkou na delegáciu veci inému než príslušnému súdu je, že súčasne existujú také

skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť spoľahlivý záver, že procesne nepríslušný súd môže

vec prerokovať a rozhodnúť podstatne rýchlejšie a hospodárnejšie. Iba v takom prípade

možno urobiť výnimku z vyššie citovanej zásady.

Za ďalší dôležitý dôvod v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podľa ustálenej

súdnej praxe možno považovať aj zistenie takých konkrétnych skutočností, ktoré pre svoju

závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu,

znamenajúci napokon vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu, vrátane jeho predsedu

a podpredsedu z rozhodovania.

Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného

konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti

pre jeho pomer k veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený orgán alebo jemu blízka osoba

boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom k osobám, ktorých sa úkon

priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie,

že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky,

prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo

týka, sú najmä strany trestného konania.

Účelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní, teda i sudcu

a prísediaceho, je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu

orgánov činných v trestnom konaní. Preto je potrebné zabezpečiť, aby sa na rozhodovaní

nepodieľal ten sudca, ktorý má k prejednávanej veci alebo k vyššie vymedzenému okruhu

osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať

nestranne. Uplatnenie ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. o vylúčení orgánov trestného konania

preto prichádza do úvahy iba vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru spoľahlivo

preukázaná.

V posudzovanej trestnej veci, ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, žiadnu

takúto skutočnosť najvyšší súd nezistil. Z priloženého vyjadrenia predsedu senátu,

ako aj vyjadrení ostatných sudcov okresného súdu vyplýva, že iba jeden zo sudcov sa cíti

zaujatý, nakoľko už bol vylúčený z prejednávania inej veci obžalovaného. Ostatní sudcovia

obžalovaného nepoznajú a napokon ani samotný obžalovaný voči nim žiadnu konkrétnu

námietku zaujatosti nevzniesol. Okolnosť, že príslušný predseda senátu okresného súdu,

ako aj príslušný senát Krajského súdu v Trenčíne v tomto posudzovanom prípade

konali a rozhodovali v rozpore s predstavami a subjektívnymi názormi obžalovaného,

nie je z hľadiska ustanovenia § 23 Tr. por. zákonným dôvodom na odňatie veci a jej

prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Obžalovaným vyslovené podozrenie z korupcie v inej veci voči konajúcemu

predsedovi senátu nie je ničím podložené. V tejto súvislosti najvyšší súd zaujal stanovisko,

že nie je možné pristúpiť na to, aby obžalovaný akoukoľvek formou kritiky konajúceho

sudcu, dosiahol jeho vylúčenie z rozhodovania jeho veci a jej pridelenie inému sudcovi

prípadne inému súdu. Takýto postup okrem zbytočných prieťahov vo vybavovaní veci

by znamenal zvýhodnenie obžalovaného, ktorý by si formou kritiky fakticky „vyberal“ sudcu

podľa vlastnej úvahy. Narušil by sa tým princíp rovnosti strán a obžalovaný by mohol účelovo a donekonečna odďaľovať konečný verdikt súdu. Dokonca by sa mohlo stať,

že pri takomto výklade zákonných ustanovení vzhľadom na rôzne invektívy voči konajúcim

sudcom, by o jeho veci nemohol rozhodnúť žiadny sudca, resp. súd v rámci celej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že konajúci sudca

JUDr. Ivo Hlucháň nie je vylúčený z úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného

a nebol zistený ani iný dôvod pre postup v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., a preto rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Nad rámec uvedeného považuje najvyšší súd pripomenúť, že v danej veci nebol dôvod

na predloženie veci Krajskému súdu v Trenčíne, nakoľko obžalovaný sa domáhal odňatia veci

príslušnému súdu a jej pridelenie mimo obvod tohto krajského súdu, takže najbližšie

nadriadeným súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. marca 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Szabo  

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová