N a j v y š š í   s ú d

5 Ndt 4/2014

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci proti obvinenej E. M. a spol. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 0Tp 67/2013 a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Tpo 14/2014 o návrhu obvinenej E. M. na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí konanom 19. marca 2014 v Bratislave rozhodol

t a k t o:

Trestná vec obvinenej E. M. vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 Tpo 14/2014 sa Krajskému súdu v Košiciach   n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

V trestnej veci obvinenej E. M., ktorá je trestne stíhaná pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. rozhodol sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I uznesením zo 7. marca 2014 sp. zn. 0Tp 67/2013 tak, že podľa § 76 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 79 ods. 2 Tr. por. predĺžil lehotu trvania väzby obvinenej E. M. o tri mesiace, keď zistil, že dôvody väzby menovanej podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. aj naďalej trvajú a zároveň podľa § 79 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach na rozšírenie dôvodov väzby obvinenej aj pre dôvod uvedený v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť obvinená E. M. a prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach, o ktorých má rozhodnúť Krajský súd v Košiciach, na ktorom je táto vec vedená pod sp. zn. 6 Tpo 14/2014. Krajský súd v Košiciach v tejto veci predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh obvinenej E. M. na odňatie veci tomuto súdu a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa, pričom návrh obvinenej obsahoval námietku zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach.

Obvinená v návrhu uviedla, že všetci sudcovia Krajského súdu v Košiciach, zo všetkých oddelení, sú opakovane pod silným mediálnym tlakom, keďže opätovne tesne pred rozhodovaním o žiadosti krajského prokurátora o predĺženie lehoty trvania väzby a rozšírenie dôvodov väzby, bol jej prípad a jej osoba účelovo medializované vo všetkých slovenských médiách (tlači a televízii) a to dehonestujúcim spôsobom, čo môže viesť k rozhodnutiu v jej neprospech. Uviedla, že dlhodobo žije v Košiciach a je mediálne známou osobou a myslí si, že táto skutočnosť má veľký vplyv na rozhodovanie sudcov košických súdov, a preto pri výsluchu na Okresnom súde Košice I navrhovala odňať vec Okresnému súdu Košice I, Okresnému súdu Košice II a Okresnému súdu Košice-okolie a prikázať ju Okresnému súdu v Michalovciach, ale konajúci sudca pre prípravné konanie aj napriek tomu rozhodol o žiadosti prokurátora o predĺženie lehoty trvania väzby.

Ďalej obvinená uviedla, že v súvislosti s prejednávaním jej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu podala ústavnú sťažnosť z dôvodu, že pri rozhodovaní o jej žiadosti došlo k prieťahom v konaní a Ústavný súd Slovenskej republiky prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie. Vzhľadom na prijatie sťažnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovila predpoklad, že v jej prípade došlo pri prejednávaní jej žiadosti zo dňa 4. novembra 2013 o prepustenie z väzby na slobodu postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach, Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach k porušeniu jej ústavných práv, čo oprávnene, podľa nej, vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti namietaných sudcov.

Podľa názoru obvinenej diskriminácia jej osoby cez médiá by sudcom Krajského súdu v Košiciach zjavne bránila rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo, preto navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odňal vec Krajskému súdu v Košiciach a prikázal ju inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, ktorí rozhodujú trestné veci, sa vyjadrili k námietke zaujatosti zo strany obvinenej a okrem jediného sudcu, ktorý uviedol, že obvinenú pozná a cíti sa byť zaujatý, dvanásť ďalších sudcov uviedlo, že sa necítia vo veci zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por., z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho aplikovať iba vtedy, ak pre takýto postup existujú dôležité dôvody. Dôležitosť dôvodu pre aplikovanie tohto výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu, musí byť porovnateľná s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

Argumenty uvádzané obvinenou nie sú takého charakteru, aby mohli spochybniť nezaujatosť všetkých, čo i len vo veci konajúcich členov senátu, alebo členov trestnoprávneho kolégia, nieto ešte všetkých sudcov príslušného súdu.

Skutočnosť, že sa obvinená cíti mediálne známou osobou a že médiá o jej veci informujú, bez ohľadu či by informácia mala byť z pohľadu obvinenej negatívna, alebo by bola pozitívna, nemôže byť sama o sebe dôvodom pochybnosti o tom, či sudca vo veci rozhodne nestranne. Nech akokoľvek médiá o trestných veciach informujú, sudca musí vo veci rozhodnúť nestranne, v súlade so zákonom, inak nemôže vykonávať funkciu sudcu, lebo by nespĺňal predpoklady na jej výkon. Len konkrétne skutočnosti vzťahujúce sa na vzťah sudcu k prejednávanej veci alebo osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por., predovšetkým k stranám v konaní, ktoré by vyvolávali pochybnosť o jeho nezaujatosti, by odôvodňovali jeho vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci, ktorá mu bola pridelená na prejednanie.

Na to, aby bola vec odňatá z uvedeného dôvodu miestne príslušnému súdu, by museli byť zistené skutočnosti predpokladané v § 31 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k všetkým sudcom príslušného súdu. To sa v danom prípade, okrem jedného sudcu, ktorý sa pozná s obvinenou a cíti sa byť zaujatý, vo vzťahu k ostatným sudcom trestného kolégia Krajského súdu v Košiciach nezisťuje a niet preto dôvodu na odňatie veci tomuto súdu.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. marca 2014  

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová