UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci obžalovaného F. F. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2 T 25/2015, o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 27. novembra 2018 takto
r o z h o d o l :
Trestná vec obžalovaného F. F. vedená na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2 T 25/2015 pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný prokurátor Bratislava V podal 29. mája 2015 pod č. 3 Pv 587/14/1105-97 na Okresnom súde Bratislava V obžalobu na F. F. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. v súbehu s prečinom zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Trestná vec obžalovaného F. F. bola pomocou technických prostriedkov pridelená na prerokovanie a
rozhodnutie do oddelenia samosudkyne JUDr. Ivety Willantovej pod sp. zn. 2 T 25/2015, ktorá vo veci doposiaľ vykonala aj pomerne rozsiahle dokazovanie.Príslušná samosudkyňa okresného súdu dňa
5. novembra 2018 predložila spisový materiál Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s návrhom obhajcu obžalovaného na odňatie veci okresnému i Krajskému súdu v Bratislave a jej prikázania inému vecne príslušnému súdu (č.l. 1327 - 1340).Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu vyplýva z ustanovenia § 23 ods.1 veta druhá Tr. por., preskúmal návrh obžalovaného na odňatie veci Okresnému súdu Bratislava V a Krajskému súdu v Bratislave a jej prikázanie inému vecne príslušnému súdu, ako aj obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že návrh obžalovaného F. F. nespĺňa zákonom požadované podmienky. V prvom rade je potrebné uviesť, že zo strany obžalovaného sa nejedná o prvý návrh na odňatie veci a jej prikázanie inému vecne príslušnému súdu. V predmetnej veci na základe návrhu obžalovaného z 19. mája 2017 rozhodoval už Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 13. júna 2017 sp. zn. 2 Ndt 11/2017, ktorým podľa § 23 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že trestná vec obžalovaného vedená na Okresnom súde Bratislava V pod. sp. zn. 2 T 25/2015 sa tomuto súdu a Krajskému súdu v Bratislave neodníma. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí (č.l. 1095 - 1098) sa veľmi podrobne zaoberal dôvodmi, ktorými argumentoval obžalovaný vo svojom návrhu na odňatie veci. Paradoxné na celej veci je, že na jednej strane obžalovaný poukazuje na čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v zmysle ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu a na druhej strane rôznymi podaniami robí všetko preto, aby vec nebola zákonným sudcom v primeranej lehote rozhodnutá. V danom prípade niet sporu o tom, že v zmysle ustanovení §§ 15, 17 ods. 1 Tr. por. je vecne i miestne príslušným súdom na prerokovanie trestnej veci obžalovaného F. F. Okresný súd Bratislava V, na ktorom súde bola podaná i obžaloba. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Pojem dôležité dôvody nie je v Trestnom poriadku bližšie definovaný. Je však nepochybné, že musí ísť o skutočnosti, ktoré sú svojou povahou výnimočné, pretože ustanovenie § 23 Tr. por. je zákonným prelomom do zásady, že nikto nemôže byť odňatý jeho zákonnému sudcovi (súdu) vyjadrenej v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.Súdna prax za dôležité dôvody považuje také, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkovo lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenia jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Medzi dôležité dôvody možno priradiť predovšetkým také okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie, avšak zákonné a spravodlivé prerokovanie a rozhodnutie veci. Dôvodom pre použitie vyššie citovaného ustanovenia považuje súdna prax aj prípad, kedy sú všetci sudcovia príslušného súdu vylúčení z rozhodovania v predmetnej veci. Práve na tento dôvod poukazoval aj obžalovaný vo svojom ostatnom návrhu, ktorý je v podstate totožný s jeho predchádzajúcim návrhom, o ktorom bolo rozhodnuté vyššie citovaným uznesením najvyššieho súdu. Toto rozhodnutie je právoplatné a je potrebné ho rešpektovať.Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých úkon sa priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť napr., že uvedený orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania. Dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, sú teda taxatívne uvedené vo vyššie citovanom ustanovení. Podmienkou na vylúčenie sudcu je teda preukázanie aspoň jedného z tam uvedených dôvodov. Obžalovaný však žiadny tam uvedený dôvod neuplatnil a nezistil ho ani najvyšší súd. Skutočnosť, že obžalovaný nie je spokojný s predchádzajúcimi rozhodnutiami okresného i krajského súdu, je okolnosťou, ktorá je mimo dôvodov, pre ktoré môže procesná strana vzniesť námietku zaujatosti. Obžalovaným uvedené námietky možno
subsumovať pod procesný postup, ktorý je podľa 32 ods. 6 Tr. por. vylúčený ako dôvod námietky s tým dôsledkom, že o takej námietke sa ani nekoná. To platí aj o ostatných námietkach obžalovaného,
ktoré sú založené na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Tr. por. Problematiku odňatia veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu je potrebné vnímať z hľadiska významného ústavného princípu vyjadreného v ustanovení čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť súdu i sudcu ustanoví zákon. Tak, ako príslušnosť zákon ustanovil, je daná zásadne a postup, ktorým sa vec odníma súdu príslušnému a prikazuje súdu inému, je nevyhnutne chápať ako postup neštandardný a celkom výnimočný, pretože inštitút zákonného sudcu je dôležitým prvkom právnej istoty. Z návrhu obžalovaného na delegáciu nevyplývajú žiadne dôležité alebo výnimočné dôvody na odňatie veci zákonnému sudcovi a príslušnému súdu, pričom obžalovaným uvádzané tvrdenia, že vzhľadom na tlak médií a skutočnosť, že ako policajt prichádzal do kontaktu so sudcami okresných a krajských súdov v územnom obvode Bratislavského kraja, nemožno považovať za dôvody, ktoré by mali viesť k odňatiu a prikázaniu jeho veci inému súdu, akým je Okresný súd Bratislava V. Uvedené dôvody nie sú opodstatnené a nijako nenapĺňajú podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov príslušného okresného súdu, ktorému bola obžalovaného vec správne a v súlade so zákonom pridelená na rozhodnutie. Inštitút odňatia a prikázania veci „tzv. delegácia“ sa nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obžalovaného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom k tomu, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnej trestnej veci bez splnenia zákonných podmienok podľa § 23 ods. 1 Tr. por.Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na odňatie veci Krajskému súdu v Bratislave, je potrebné uviesť, že trestné konanie sa nachádza v štádiu prvostupňového konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V, pričom krajský súd v súčasnosti nerozhoduje o žiadnom opravnom prostriedku, resp. inej otázke, na ktorú je podľa procesných predpisov príslušný konať. Preto námietku zaujatosti nemožno vzniesť do budúcnosti. Z toho dôvodu nie je možné rozhodovať o odňatí veci súdu, na ktorom sa žiadne trestné konanie nevedie.Z vyššie uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci neboli zistené žiadne dôležité dôvody, ktoré by odôvodňovali procesný postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky trestnú vec obžalovaného F. F. vedenú na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2 T 25/2015 tomuto súdu neodňal. Vo veci je potrebné konať a využiť všetky dostupné prostriedky v zmysle Trestného poriadku, aby nedochádzalo k ďalším zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.