N a j v y š š í   s ú d

5 Ndt 20/2013

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obžalovaného B. K. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

a iné vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 3 To 122/2013

na neverejnom zasadnutí 13. januára 2014 v Bratislave o návrhu obžalovaného

B. K. na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obžalovaného B. K. vedená na Krajskom súde v Trnave

pod sp. zn. 3 To 122/2013 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3

písm. a/ Tr. zák. a iné, sa tomuto súdu   n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo 14. mája 2013

sp. zn. 4 Pv 1/2013 sa vedie na Okresnom súde Trnava trestné stíhanie proti B. K. pre skutky

právne posúdené ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa

§ 245 ods. 1 Tr. zák. (v bode 1), prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3

písm. a/ Tr. zák. (v bode 2) a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. a/, b/ Tr. zák. (v bode 3 obžaloby), ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť

na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Trestná vec obžalovaného bola pomocou technických prostriedkov pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie do oddelenia samosudkyne JUDr. Heleny Gajdošovej

pod sp. zn. 2 T 43/2013, ktorá začala vo veci konať, pričom hlavné pojednávanie bolo z rôznych dôvodov viackrát odročené okrem iného aj z dôvodu návrhu na odňatie a prikázanie

veci, o ktorom návrhu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 24. októbra 2013 sp. zn. 6 Ndt 17/2013 a vec neodňal príslušnému súdu. Napokon príslušná

samosudkyňa po vykonanom dokazovaní rozhodla vo veci na hlavnom pojednávaní

31. októbra 2013 rozsudkom, ktorým uznala obžalovaného za vinného na skutkovom základe

uvedenom v obžalobe a podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2,

ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložila obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2

písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.  

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodené strany B. D. T.,

A. R. a M. K. C. H. s nárokmi na náhradu škody odkázané na konanie o veciach

občianskoprávnych.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný

B. K., pričom v odvolaní namietal najmä uložený trest, ktorý považoval za príliš prísny.

Spisový materiál bol v dôsledku odvolania obžalovaného postúpený Krajskému súdu v Trnave, kde došiel 18. novembra 2013. Pomocou technických prostriedkov bol pridelený

do senátu JUDr. Daniely Šramelovej pod sp. zn. 3 To 122/2013, ktorého ďalšími členmi

podľa rozvrhu práce sú JUDr. Vladimír Tencer a JUDr. Janka Klčová.

Dňa 26. novembra 2013 došlo krajskému súdu podanie obžalovaného (č.l. 889), ktoré

označil ako námietka zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave a návrh

na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. Ako dôvod zaujatosti všetkých sudcov

krajského súdu uviedol, že má pochybnosti o ich nezaujatosti. Z písomnej korešpodencie

sa od svojho známeho F. P., ktorý pozná vyšetrovateľa J. P. dozvedel, že vyšetrovateľ sa

v pohostinstve vyjadril, že využije všetky svoje kontakty

na krajskom súde k tomu, aby bol odsúdený k trestu na hornej hranici. Žiadal preto, aby

pre pomer k jeho trestnej veci a zaujatosti sudcov bola trestná vec tomuto súdu odňatá

a prikázaná na konanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne.

Vzhľadom na vznesené námietky obžalovaného predsedníčka senátu zabezpečila

vo veci vyjadrenia sudcov krajského súdu a vec bola dňa 23. decembra 2013 predložená

najvyššiemu súdu na rozhodnutie v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu

vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1 veta druhá Tr. por., preskúmal návrh obžalovaného

na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému príslušnému súdu, ako aj

obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že návrh obžalovaného nespĺňa zákonom požadované

podmienky.  

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že odňatie veci príslušnému súdu a jej

prikázanie inému súdu toho istého stupňa je prípustné len za podmienok, že pre takýto

procesný postup existujú dôležité dôvody. Za dôležité dôvody v zmysle citovaného

ustanovenia je potrebné považovať také okolnosti, ktoré v konkrétnej trestnej veci zabezpečia

lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec

delegovaná. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového

stavu veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, čo najrýchlejšie prerokovanie veci,

výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov a zabezpečia

najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu v prípadoch,

kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu. Námietku zaujatosti vznesenú procesnou

stranou voči všetkým sudcom príslušného súdu považuje súdna prax za návrh na delegáciu

v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.

Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Preskúmaním spisového materiálu najvyšší súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré

by odôvodňovali postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Obžalovaný vo svojom návrhu ako dôvod na odňatie veci a zaujatosti sudcov krajského súdu videl v tom, že vyšetrovateľ v jeho trestnej

veci J. P. má mať dobré kontakty so sudcami príslušného súdu.

Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného

konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo

k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť napríklad, že uvedený orgán alebo

jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení

sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha

a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých úkon

sa priamo týka, sú najmä strany trestného konania.

Obžalovaný svoj návrh na delegáciu odôvodňoval práve poukazom na kontakty

vyšetrovateľa so sudcami krajského súdu. Svoje tvrdenie však nepodložil žiadnym

konkrétnym dôkazom. Z písomných vyjadrení sudcov Krajského súdu v Trnave najvyšší súd

zistil, že ani jeden z nich sa necíti byť v predmetnej trestnej veci zaujatý, resp. nemá žiaden

vzťah k predmetnej veci ani stranám trestného konania. Čo sa týka obžalovaným

spomínaného vyšetrovateľa J. P., sudcovia uviedli, že menovaného nepoznajú, teda žiadne

kontakty na sudcov preukázané neboli. Zo strany obžalovaného teda ide o ničím nepodložené

domnienky, ktoré nemôžu byť relevantným dôvodom pre postup podľa

§ 23 ods. 1 Tr. por. Inštitút odňatia a prikázania veci, tzv. „delegácia“ sa nesmie stať

prostriedkom na porušenie práva obžalovaného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom

k tomu, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnej trestnej veci

bez splnenia zákonných podmienok podľa § 23 ods. 1 Tr. por.

V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že obžalovaný už v priebehu prípravného

konania namietal zaujatosť vyšetrovateľa mjr. Ing. J. P. (viď č.l. 30 základného spisu).

Samotný vyšetrovateľ sa uznesením z 28. februára 2013 (č.l. 31-32) nevylúčil z vykonávania

úkonov trestného konania, pričom o následnej sťažnosti obžalovaného rozhodol priamy nadriadený vyšetrovateľa uznesením z 12. marca 2013 (č.l. 35-37), ktorým jeho sťažnosť

podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol a vyšetrovateľa nevylúčil z vykonávania

úkonov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci neboli zistené žiadne dôležité

dôvody, ktoré by odôvodňovali procesný postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por., a preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky trestnú vec obžalovaného B. K. vedenú na Krajskom súde v Trnave

pod sp. zn. 3 To 122/2013, tomuto súdu neodňal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 13. januára 2014

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová