N a j v y š š í s ú d
5 Ndt 2/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému P. K. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 14. februára 2013 v Bratislave o návrhu
na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. rozhodol
t a k t o :
Trestná vec obvineného P. K. a spol. vedená pod sp. zn. 1 T 133/2012,
sa Okresnému súdu Senica odníma a prikazuje sa Okresnému súdu Malacky.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podala 17. decembra 2012
na Okresný súd Senica obžalobu na obvinených P. K. a T. T. pre skutok právne kvalifikovaný
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné.
Vo veci vzniesli námietku zaujatosti všetci sudcovia Okresného súdu Senica z dôvodu,
že jedným z poškodených je aj JUDr. Milan Trylč, ktorý je predsedom Okresného súdu
Senica. Z uvedeného dôvodu bola vec predložená na rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci
inému okresnému súdu Krajskému súdu v Trnave.
Následne z rovnakých dôvodov vo veci vyslovili zaujatosť až na troch sudcov všetci
ostatní sudcovia Krajského súdu v Trnave.
Z tohto dôvodu bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 6. februára 2013
predložený návrh na odňatie veci Okresnému súdu Senica a jej prikázanie okresnému súdu
v obvode iného krajského súdu.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa čl. 48 ods.1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať,
to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci
príslušnému súdu podľa § 23 Tr. por.
Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej
zásady. Dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú
nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného
na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad
trestného konania. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por.
patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.
Podľa § 31 ods.1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca,
prísediaci, prokurátor, vyšetrovateľ, policajt, probačný a mediačný úradník, súdny tajomník
a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer
k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi a splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Nestrannosť je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne
definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup,
ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom
sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti
v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu
(konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú).
Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom
spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným
pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.
Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým
obvineného.
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci
len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď
ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú
schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.
Z obsahu písomného vyjadrenia sudcov Okresného súdu Senica a Krajského súdu
v Trnave Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že medzi poškodenými
JUDr. Milanom Trylčom a sudcami Okresného súdu Senica a Krajského súdu v Trnave
existujú pracovné a osobné vzťahy takej intenzity, že tieto im bránia postupovať vo veci
spôsobom vyššie naznačeným.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky trestnú
vec obvineného P. K. a spol. odňal Okresnému súdu Senica a prikázal ju Okresnému súdu
Malacky.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. februára 2013
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová