N a j v y š š í   s ú d  

5 Ndt 2/2013

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému P. K. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví podľa

§ 155 ods. 1 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 14. februára 2013 v Bratislave o návrhu

na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. rozhodol

t a k t o :

Trestná vec obvineného P. K. a spol. vedená pod sp. zn. 1 T 133/2012,

sa Okresnému súdu Senica odníma a prikazuje sa Okresnému súdu Malacky.  

O d ô v o d n e n i e

Prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podala 17. decembra 2012

na Okresný súd Senica obžalobu na obvinených P. K. a T. T. pre skutok právne kvalifikovaný

ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné.

Vo veci vzniesli námietku zaujatosti všetci sudcovia Okresného súdu Senica z dôvodu,

že jedným z poškodených je aj JUDr. Milan Trylč, ktorý je predsedom Okresného súdu

Senica. Z uvedeného dôvodu bola vec predložená na rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci

inému okresnému súdu Krajskému súdu v Trnave.

Následne z rovnakých dôvodov vo veci vyslovili zaujatosť až na troch sudcov všetci

ostatní sudcovia Krajského súdu v Trnave.

Z tohto dôvodu bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 6. februára 2013

predložený návrh na odňatie veci Okresnému súdu Senica a jej prikázanie okresnému súdu

v obvode iného krajského súdu.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z   dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa čl. 48 ods.1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať,

to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci

príslušnému súdu podľa § 23 Tr. por.

Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej

zásady. Dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú

nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného

na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad

trestného konania. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por.

patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.

Podľa § 31 ods.1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca,

prísediaci, prokurátor, vyšetrovateľ, policajt, probačný a mediačný úradník, súdny tajomník

a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi a splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Nestrannosť je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne

definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup,

ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom

sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti

v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu

(konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom

spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným

pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.

Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne

nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým

obvineného.

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď

ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú

schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.

Z obsahu písomného vyjadrenia sudcov Okresného súdu Senica a Krajského súdu

v Trnave Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že medzi poškodenými

JUDr. Milanom Trylčom a sudcami Okresného súdu Senica a Krajského súdu v Trnave

existujú pracovné a osobné vzťahy takej intenzity, že tieto im bránia postupovať vo veci

spôsobom vyššie naznačeným.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky trestnú

vec obvineného P. K. a spol. odňal Okresnému súdu Senica a prikázal ju Okresnému súdu

Malacky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. februára 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová