N a j v y š š í s ú d
5 Ndt 2/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti odsúdenému Ľ. Š. a spol. pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 217 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 2 Tos 4/2008, na neverejnom zasadnutí 19. marca 2008 v Bratislave o návrhu na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. rozhodol
t a k t o :
I.) Sudcovia Krajského súdu v Žiline, predseda senátu 2 To Juraj Krupa a členovia senátu JUDr. Eva Kyselová a JUDr. Milan Repáň nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci odsúdeného Ľ. Š. vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 2 Tos 4/2008.
II.) Trestná vec odsúdeného Ľ. Š. Krajskému súdu v Žiline sa n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e :
Samosudkyňa Okresného súdu Žilina uznesením zo 6. decembra 2007, sp. zn. 5 T 55/2003, podľa § 419 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovila, že odsúdený Ľ. Š. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Žilina z 18. mája 2004, sp. zn. 5 T 55/2003, neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov vykoná podľa § 419 ods. 4 Tr. por. s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote odsúdený Ľ. Š. podal sťažnosť.
Vec bola predložená na rozhodnutie o podanej sťažnosti Krajskému súdu v Žiline.
Odsúdený Ľ. Š. v osobitných písomných podaniach namietol okrem iných, všetkých sudcov Krajského súdu v Žiline, keďže títo ho v minulosti podľa jeho názoru opakovane nespravodlivo odsúdili, z ktorého dôvodu navrhol, aby jeho trestná vec bola odňatá Krajskému súdu v Žiline a prikázaná inému krajskému súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal návrh odsúdeného Ľ. Š. na odňatie veci Krajskému súdu v Žiline a jej prikázanie inému krajskému súdu, vyjadrenie členov senátu 2 To Krajského súdu v Žiline, ako aj obsah súdneho spisu a zistil, že návrh odsúdeného Ľ. Š. nespĺňa zákonom požadované podmienky.
Podľa § 23 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa čl. 48 ods.1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu podľa § 23 Tr. por.
Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej zásady. Dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.
Podľa § 31 ods.1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, prokurátor, vyšetrovateľ, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Dôvody možného vzniku pochybností uvedených v § 31 ods.1 Tr. por. sú uvedené taxatívne. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci, alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne ich splnomocnencom a obhajcom.
Odsúdený Ľ. Š. v písomných podaniach poukazoval len na rozhodovaciu činnosť sudcov krajského súdu, ktorá okolnosť však nie je spôsobilá spochybniť ich nezaujatosť.
Okolnosť, že títo sudcovia krajského súdu v iných prípadoch konali a rozhodovali v rozpore s predstavami a subjektívnymi názormi tej ktorej procesnej strany, nie je z hľadiska ustanovenia § 31 ods.1 Tr. por. zákonným dôvodom na vylúčenie sudcov.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v jeho platnom znení je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Podľa § 2 ods. 3 prvá veta vyššie uvedeného zákona je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie zákonných podmienok na vylúčenie sudcov krajského súdu konajúcich v tejto posudzovanej veci a tým zároveň aj splnenie zákonných podmienok na odňatie a prikázanie veci, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. marca 2008
JUDr. Juraj Kliment, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: