5 Ndt 19/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému Mgr. P. H. a spol. pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2009 v Bratislave o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. rozhodol
t a k t o :
Trestná vec obžalovaného Mgr. P. H. a spol. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 3To 59/2009, sa odníma Krajskému súdu v Trnave a prikazuje sa Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu v Galante z 31. júla 2009, sp. zn. 3T 200/2008, boli obžalovaní Mgr. P. H. a M. H. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby okresného prokurátora z 30. septembra 2008, sp. zn. 3Pv 79/2007, pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie okresný prokurátor a poškodení R. U. a JUDr. J. U..
Na rozhodnutie o podaných odvolaniach bola trestná vec predložená na Krajský súd v Trnave 9. októbra 2009, pričom elektronická podateľňa ju pridelila do senátu 3 To.
Predsedníčka senátu 3 To Krajského súdu v Trnave JUDr. Daniela Šramelová následne oznámila svoju zaujatosť podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z dôvodu, že poškodených pozná, keďže JUDr. J. U. je sudcom Okresného súdu v Dunajskej Strede a R. U. je rovnako pracovníčkou tohto súdu, pričom často sa stretávajú v rámci spoločných akcii organizovaných v rámci obvodu krajského súdu.
Následne vo veci z rovnakých dôvodov vyslovili zaujatosť všetci sudcovia Krajského súdu v Trnave.
Z tohto dôvodu bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 9. novembra 2009 predložený návrh na odňatia veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému krajskému súdu.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa čl. 48 ods.1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu podľa § 23 Tr. por.
Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej zásady. Dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.
Podľa § 31 ods.1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, prokurátor, vyšetrovateľ, policajt, probačný a mediačný úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi a splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Nestrannosť je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu (konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú).
Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.
Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým obvineného.
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.
Z obsahu písomného vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Trnave Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že medzi poškodenými JUDr. J. U. a R. U. a sudcami Krajského súdu v Trnave existujú osobné vzťahy takej intenzity, že tieto im bránia postupovať vo veci spôsobom vyššie naznačeným.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky trestnú vec obžalovaného Mgr. P. H. a spol. odňal Krajskému súdu v Trnave a prikázal ju Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová