N a j v y š š í s ú d
5 Ndt 18/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného M. M. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
6. decembra 2012 prerokoval podľa § 22 ods. 2 Tr. por. spor o príslušnosť medzi
Okresným súdom Trenčín a Špecializovaným trestným súdom Pezinok, a takto
r o z h o d o l :
Vecne a miestne príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni v trestnej
veci obvineného M. M. a spol. je Okresný súd Trenčín.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len prokurátor) podal 8. júna 2011 pod č. VII/2 Gv 9/09 na Špecializovanom trestnom
súde Pezinok obžalobu na obvinených M. M., V. H., T. Ď. a M. B., ktorá je vedená na tomto
súde pod sp. zn. PK – 2 T 17/2011 pre zločin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť na
skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Špecializovaný trestný súd na neverejnom zasadnutí 22. decembra 2011
po predbežnom prejednaní obžaloby uznesením podľa § 244 odsek 1 písm. a/ Tr. por. trestnú vec obvinených postúpil na prejednanie Okresnému súdu Trenčín, ako súdu vecne a miestne
príslušnému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. februára 2012.
Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že z doposiaľ vykonaného dokazovania
a v spise sa nachádzajúcich dôkazov nebolo preukázané, že skutky uvedené v obžalobe boli spáchané zločineckou skupinou, a preto ich konanie nie je možné kvalifikovať ako zločin
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.
Pre takéto posúdenie chýbajú zákonné znaky ako je štruktúrovanosť, hierarchické znaky a vzťahy nadriadenosti či podriadenosti v rámci zoskupenia osôb, ktoré takú skupinu mali
tvoriť.
Po právoplatnosti uznesenia predseda senátu Špecializovaného trestného súdu,
postúpil spisový materiál Okresnému súdu Trenčín, kde podľa potvrdenia elektronickej
podateľne došiel 16. apríla 2012 (viď č.l. 6319) a je vedený v oddelení
JUDr. Mariána Mandúcha pod sp. zn. 8 T 59/2012.
Okresný súd Trenčín, ktorému bola trestná vec postúpená, podanú obžalobu znovu
predbežne prejednal na neverejnom zasadnutí 12. októbra 2012 podľa § 244 ods. 1
písm. a/ Tr. por. per analogiam a uznesením vyslovil svoju nepríslušnosť na vykonanie
konania v trestnej veci obvinených M. M. a spol. a následne predložil uvedenú trestnú vec
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o príslušnosť podľa § 22 ods. 1
Tr. por.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že so závermi Špecializovaného trestného
súdu nesúhlasí. Vytýkal Špecializovanému trestnému súdu, že sa vôbec nezaoberal skutkom
v bode II. pod č. 14, 16 a 17 a napokon poukazoval na skutočnosť, že stredným článkom
skupiny mal byť V. H. Podľa názoru senátu okresného súdu v posudzovanej veci boli
naplnené všetky zákonné znaky fungovania zločineckej skupiny, a preto podanie obžaloby na
Špecializovanom trestnom súde bolo opodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie obom súdom spoločne
nadriadený podľa § 22 ods. 2 Tr. por. prerokoval vzniknutý spor o príslušnosť a zistil,
že vecne a miestne príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni v trestnej veci
obžalovaného M. M. a spol. je Okresný súd Trenčín.
Podľa názoru najvyššieho súdu bol postup Špecializovaného trestného súdu správny,
pokiaľ trestnú vec obvinených postúpil Okresnému súdu Trenčín.
Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu je upravená v ustanovení § 14 Tr. por.,
pričom v zmysle písm. i/ sa jeho pôsobnosť vzťahuje na trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a trestný čin založenia, zosnovania a podporovania
teroristickej skupiny a podľa písm. j/ sa jeho pôsobnosť vzťahuje aj na obzvlášť závažné
zločiny spáchané zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou.
V posudzovanej veci rozhodujúcou otázkou pre posúdenie, či na jej prerokovanie
a rozhodnutie je alebo nie je príslušný Špecializovaný trestný súd, je dôvodnosť právneho
posúdenia skutkov uvedených v obžalobe, zo strany prokurátora ako zločinu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, že konanie obžalovaného M. M. a spol. v konečnom dôsledku nenapĺňa
znaky zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 296 Tr. zák. V tomto smere si najvyšší súd plne osvojil názor Špecializovaného trestného
súdu, ktorý v dôvodoch svojho rozhodnutia veľmi podrobne a presvedčivo rozviedol, prečo
konanie obžalovaných na základe doposiaľ zhromaždených a v spise sa nachádzajúcich
dôkazov, nemožno právne posúdiť ako konanie zločineckej skupiny. V dôvodoch svojho
rozhodnutia sa Špecializovaný trestný súd zaoberal aj predchádzajúcimi právnymi úpravami
upravujúcimi definíciu zločineckej skupiny, nakoľko podľa obžaloby mali obžalovaní založiť
„údajnú“ zločineckú skupinu v priebehu roku 2002.
Zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 296 Tr. zák. sa dopustí, kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom,
je pre ňu činný alebo ju podporuje a potrestá sa odňatím slobody na päť až desať rokov.
Zločineckú skupinu súčasná právna úprava definuje v ustanovení § 129 ods. 4 Tr. zák.,
podľa ktorého sa na účely tohto zákona za zločineckú skupinu považuje štruktúrovaná
skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná
koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy
tretieho oddielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej
alebo inej výhody.
Zločineckú skupinu je potrebné odlišovať od organizovanej skupiny, za ktorú
sa v zmysle § 129 ods. 2 Tr. zák. pre účely tohto zákona považuje spolčenie najmenej
troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.
Na rozdiel od organizovanej skupiny, ktorú charakterizuje určité rozdelenie úloh
medzi jej členmi, pre zločineckú skupinu nestačí iba toto rozdelenie, ale sa vyžaduje aj určitá
vnútorná organizačná štruktúra. Pre túto vnútornú organizačnú štruktúru sú charakteristické
stabilne usporiadané vzťahy medzi jednotlivými zložkami, ktoré uvedenú skupinu tvoria.
Vzájomné vzťahy sú vymedzené najmä z toho hľadiska, ktorá zložka je nadriadená
a predstavuje riadiace centrum, ktorá zložka je podriadená a predstavuje stredný článok
zaisťujúci konanie ďalšieho výkonného článku. Zločineckú skupinu taktiež charakterizuje
relatívna stálosť a prísne dodržiavanie pravidiel, podľa ktorých jednotlivé zložky medzi sebou
kooperujú. Práve táto organizačná štruktúra spolu so sofistikovaným riadením majú
za následok, že zločinecká skupina môže efektívnejšie dosahovať svoj cieľ.
V posudzovanej veci práve preto, že chýba vnútorná organizačná štruktúra, nemožno
hovoriť o zločineckej skupine, právna kvalifikácia uvedená v obžalobe prokurátora teda
nezodpovedá dôkazom zadováženým v prípravnom konaní. Naopak obžalobou tvrdené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že ide o organizovanú skupinu v zmysle § 129 ods. 2 Tr. zák.,
preto námietky senátu Okresného súdu Trenčín nie sú dôvodné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore
o príslušnosť rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. decembra 2012
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová