N a j v y š š í   s ú d

5 Ndt 18/2008

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí konanom 28. júla 2008 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného V. Y. pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 5 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, formou účastníctva ako organizátor podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods.1 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obžalovaného V. Y., nar. X. vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5 To 11/2008, tomuto krajskému súdu sa n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Bratislava II sa vedie proti obžalovanému V. Y. trestné konanie na podklade obžaloby okresného prokurátora, ktorú podal na okresnom súde 21. júna 2007 pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, vo forme účastníctva, ako organizátor podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Vec bola elektronickou podateľňou okresného súdu pridelená pod sp. zn. 4 T 121/07, na vybavenie do senátu JUDr. Bohuslava Padrtu, ktorého senát vo veci rozhodol rozsudkom z 10. januára 2008, ktorým obžalovaného uznal za vinného z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3, v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, formou účastníctva ako organizátor podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení zákona číslo 183/1999 Z.z.

Za uvedený trestný čin bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, pričom podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obžalovaný V. Y. i krajský prokurátor, pričom vec bola v dôsledku podaných odvolaní predložená druhostupňovému súdu 21. februára 2008 a pomocou technických prostriedkov bola pridelená na vybavenie do senátu JUDr. Soni Smolovej pod sp. zn. 5 To 11/08.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 17. apríla 2008 obžalovaný V. Y. vzniesol námietku zaujatosti voči senátu, pretože odmieta akceptovať jeho návrhy, ktoré uviedol v písomnej podobe. O vznesenej námietke obžalovaného rozhodol senát po neverejnej porade na tomto verejnom zasadnutí tak, že senát v zložení predsedníčka senátu JUDr. Soňa Smolová a sudkyne Mária Michalová a Mgr. Marcela Kosová v zmysle § 32 ods. 3 Tr. por. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania trestnej veci obžalovaného.  

Proti tomuto uzneseniu obžalovaný V. Y. zahlásil sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí. O sťažnosti obžalovaného bol v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por. príslušný konať iný senát Krajského súdu v Bratislave. V zmysle Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2008 bola trestná vec obžalovaného pridelená na rozhodnutie o sťažnosti do senátu JUDr. Jaroslava Mikuša pod sp. zn. 2 Nto 5/2008.

Predseda tohto senátu JUDr. Jaroslav Mikuš dňa 7. mája 2008 písomne oznámil, že v predmetnej veci sa cíti byť zaujatý, nakoľko obžalovaný V. Y. vzniesol voči nemu námietku zaujatosti v inej trestnej veci vedenej na krajskom súde.  

O vznesenej námietke predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikuša rozhodol v zmysle § 32 ods. 1, ods. 6 Tr. por. iný senát krajského súdu určený rozvrhom práce uznesením z 9. mája 2008, sp. zn. 4 Nto 5/2008, a nevylúčil JUDr. Jaroslava Mikuša z vykonávania úkonov trestného konania vo veci obžalovaného, vedenej pod sp. zn. 2 Nto 5/2008. Následne senát JUDr. Jaroslava Mikuša na neverejnom zasadnutí uznesením zo 14. mája 2008 rozhodol podľa § 32 ods. 6 Tr. por., že senát Krajského súdu v Bratislave v zložení JUDr. Soňa Smolová – predsedníčka senátu a sudkyne Mgr. Marcela Kosová a Mária Michalová nie je vylúčený z rozhodovania o odvolaní v trestnej veci obžalovaného, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5 To 11/08.

Na verejnom zasadnutí 19. júna 2008 obžalovaný V. Y. opätovne vzniesol námietku zaujatosti voči senátu JUDr. Smolovej a zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave z procesných dôvodov.

Na základe vyššie uvedených námietok obžalovaného Krajský súd v Bratislave, po písomnom vyjadrení všetkých sudcov, predložil trestnú vec obžalovaného Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na rozhodnutie o odňatí veci uvedenému krajskému súdu a jej prikázanie inému krajskému súdu spolu s vyjadreniami sudcov. Z vyjadrení sudcov krajského súdu vyplynulo, že žiaden z nich sa necíti byť v predmetnej veci obžalovaného zaujatý.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie veci Krajskému súdu v Bratislave a jej prikázanie inému odvolaciemu (nadriadenému) súdu v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného ustanovenia znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho uplatniť len vtedy, ak pre tento postup existujú dôležité dôvody. Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.

Za dôležitý dôvod v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podľa ustálenej súdnej praxe treba považovať aj zistenie takých konkrétnych skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu, vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo dotýka, sú najmä strany trestného konania.

Účelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní, teda i sudcu a prísediaceho, je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní. Preto je potrebné zaistiť, aby sa na rozhodovaní nepodieľal ten sudca, ktorý má k prejednávanej veci alebo k vyššie vymedzenému okruhu osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať nestranne. Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. o vylúčení orgánov trestného konania teda prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. Námietky zamerané na procesný postup súdu nie sú dôvodom pre vylúčenie.

Podľa § 32 ods. 7 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté alebo ktorá nebola vznesená bez meškania, sa nekoná.

V posudzovanej veci ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný opätovne vzniesol námietku zaujatosti procesného charakteru, pričom o jeho predchádzajúcej námietke bolo riadne rozhodnuté a senát JUDr. Smolovej nebol vylúčený z vykonávania úkonov. Z toho dôvodu senát JUDr. Smolovej postupoval v súlade so zákonom, keď nerozhodoval o námietke zaujatosti zo strany obžalovaného, ktorú vzniesol na ostatnom verejnom zasadnutí odvolacieho senátu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že dôvodom na vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní nie je procesný postup súdu. Obžalovanému treba pripomenúť, že krajský súd ako súd odvolací vykonáva súdnictvo prostredníctvom kolegiálnych orgánov – senátov a na rozhodovaní v konkrétnych trestných veciach sa môžu podieľať len sudcovia zaradení v určitom senáte na základe pravidiel určených rozvrhom práce príslušného súdu na príslušný kalendárny rok. Po dôjdení veci na súd, sa vec prideľuje na rozhodovanie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom do jednotlivých senátov, pričom títo sudcovia sa stávajú zákonnými sudcami na prerokovanie veci v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V danom prípade sa zákonnými sudcami na rozhodovanie o odvolaní v trestnej veci obžalovaného stal senát pod vedením JUDr. Smolovej. Nakoľko senát JUDr. Smolovej nebol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, nie je dôvod na postup upravený v ustanovení § 23 ods. 1 Tr. por.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. júla 2008

JUDr. Peter H a t a l a, v.r.

  predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: