N a j v y š š í s ú d
5 Ndt 16/2014
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obžalovaného Ing. D. Č. a spol. pre prečin ohovárania spolupáchateľstvom podľa § 20, §
373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Martin
pod sp. zn. 3 T 138/2012 o návrhu obžalovaného Ing. D. Č. na odňatie a prikázanie veci podľa
§ 23 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 16. októbra 2014 takto
r o z h o d o l :
Trestná vec obžalovaného Ing. D. Č. a spol. vedená na Okresnom súde Martin pod sp.
zn. 3 T 138/2012 pre prečin ohovárania spolupáchateľstvom podľa § 20,
§ 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný prokurátor v Martine podal 16. júla 2012 pod č. 2 Pv 401/11 na Okresnom
súde Martin obžalobu na Ing. D. Č., D. S. a V. D. pre prečin ohovárania spolupáchateľstvom
podľa § 20, § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť na
skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Trestná vec obžalovaných bola pomocou technických prostriedkov pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie do oddelenia samosudcu JUDr. Mariána Rošaka pod vyššie
uvedenou spisovou značkou, ktorý vo veci vydal 25. júna 2012 trestný rozkaz, pričom
obžalovaných uznal za vinných na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, nezmeniac
právnu kvalifikáciu a obžalovaným uložil peňažné tresty. Proti trestnému rozkazu podali všetci traja obžalovaní v zákonom stanovenej lehote odpor, na základe čoho samosudca
vo veci nariadil hlavné pojednávanie. Príslušný samosudca vo veci vykonal rozsiahle
dokazovanie na viacerých pojednávaniach, pričom na ostatnom hlavnom pojednávaní
4. marca 2014 v zmysle § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy, ku ktorým sa mali možnosť
strany trestného konania vyjadriť, zamietol návrhy obhajcu obžalovaného Ing. Č.
na doplnenie dokazovania, dokazovanie vyhlásil za skončené a hlavné pojednávanie odročil
na 20. marca 2014, za účelom prednesu záverečných rečí a vyhlásenia rozsudku.
Obžalovaný Ing. D. Č. podaním došlým na súd prvého stupňa 18. marca 2014 vzniesol
námietku voči samosudcovi a žiadal ho vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania,
nakoľko jeho správanie v konaní objektívne vzbudzuje pochybnosti o jeho nezaujatosti.
V priebehu konania samosudca odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka ppráp. P.
V., vykonať ohliadku miesta činu a na ostatnom hlavnom pojednávaní naznačil pred jeho
advokátom, že o jeho nevine neuvažuje a uloží mu nepodmienečný trest. Vzhľadom k tomu
navrhol odňať vec Okresnému súdu Martin a prikázať ju inému súdu, najlepšie mimo Žilinský
kraj. Taktiež žiadal, aby do právoplatného rozhodovania o námietke zaujatosti a odňatí veci
neboli vykonávané žiadne úkony trestného konania.
Ďalším podaním došlým na súd prvého stupňa 26. marca 2014 doplnil svoj návrh
na odňatie veci poukazom na rozhodovaciu prax a uznesenia najvyššieho súdu, pričom
uviedol, že jemu sa sudca javí ako zaujatý, porušuje jeho právo na obhajobu, čím doslova
znemožňuje zistenie objektívnej pravdy. Znovu navrhol odňať vec okresnému súdu a prikázať
ju mimo Žilinský kraj. Samosudca príslušného súdu listom z 21. júla 2014 obžalovanému
oznámil, že o jeho námietke zaujatosti sa vzhľadom na ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por.
nebude konať, zadovážil vyjadrenia ostatných sudcov príslušného súdu (č.l. 331 - 332) a vec
postúpil nadriadenému Krajskému súdu v Žiline na ďalší procesný postup.
Vec došla na Krajský súd v Žiline 23. júla 2014, kde je vedená pod sp. zn.
3 Nto 10/2014, pričom príslušný predseda senátu zadovážil vyjadrenia sudcov krajského súdu
(č.l. 360 - 367), ako aj vyjadrenie samosudcu okresného súdu a vec predložil 8. októbra 2014
tunajšiemu súdu na rozhodnutie o návrhu obžalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu
vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1 veta druhá Tr. por., preskúmal návrh obžalovaného na odňatie veci Okresnému súdu Martin a jej prikázanie inému príslušnému súdu, ako aj
obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že návrh obžalovaného nespĺňa zákonom požadované
podmienky.
V prvom rade je potrebné uviesť, že na prerokovanie a rozhodnutie trestnej veci
obžalovaného Ing. D. Č. je príslušný Okresný súd Martin, ktorého vecná príslušnosť vyplýva
z ustanovenia § 15 Tr. por. a miestna príslušnosť z ustanovenia
§ 17 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že odňatie veci príslušnému súdu a jej
prikázanie inému súdu toho istého stupňa je prípustné len za podmienok, že pre takýto
procesný postup existujú dôležité dôvody. Za dôležité dôvody v zmysle citovaného
ustanovenia je potrebné považovať také okolnosti, ktoré v konkrétnej trestnej veci zabezpečia
lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec
delegovaná. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového
stavu veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, čo najrýchlejšie prerokovanie veci,
výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov a zabezpečia
najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu v prípadoch,
kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu. Námietku zaujatosti vznesenú procesnou
stranou voči všetkým sudcom príslušného súdu považuje súdna prax za návrh na delegáciu
v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.
Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného
konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého
možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,
splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť napr., že uvedený orgán alebo jemu
blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie,
že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky,
prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých úkon sa priamo
týka, sú najmä strany trestného konania.
K osobnej zaujatosti sudcu môže dôjsť iba vtedy, ak je vzťah sudcu k osobám
uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý
rozhodnúť nestranne a nezávisle a tento vzťah by sa takým mohol javiť aj navonok.
Kolegiálne vzťahy, ktoré vyplývajú z výkonu funkcie sudcu nemôžu samé o sebe opodstatniť
vylúčenie sudcu, hoci by išlo o vzťahy priateľské. Je nevyhnutnou súčasťou profesionality
sudcu, aby bol schopný nestranne rozhodnúť aj vo veciach, v ktorých vystupujú osoby,
ku ktorým má uvedený vzťah. V posudzovanej veci, ako už bolo vyššie uvedené, o trestnej
veci obžalovaného má rozhodovať samosudca JUDr. Marián Rošak, u ktorého najvyšší súd
nezistil žiadny zákonný dôvod pre jeho vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý
a zákony a iné všeobecné záväzné predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho
vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov
a je povinný prerokovať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným
rozvrhom práce súdu.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď
výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však v posudzovanej
veci neboli splnené. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani spomenuté rozhodnutie
generálneho prokurátora, ktoré sa týkalo úkonov v prípravnom konaní a nie konania
pred súdom.
Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na odňatie veci Krajskému súdu v Žiline, je potrebné
uviesť, že trestné konanie sa nachádza v štádiu prvostupňového konania vedeného
na Okresnom súde Martin, pričom krajský súd v súčasnosti nerozhoduje o žiadnom opravnom prostriedku, resp. inej otázke, na ktorú je podľa procesných predpisov príslušný konať.
Preto námietku zaujatosti nemožno vzniesť do budúcnosti. Z toho dôvodu nie je možné
rozhodovať o odňatí veci súdu na ktorom sa žiadne trestné konanie nevedie.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie
zákonných podmienok na vylúčenie zákonného sudcu a tým aj splnenie zákonných
podmienok na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., a preto trestnú vec
obžalovaného Ing. D. Č. a spol. Okresnému súdu Martin neodňal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 16. októbra 2014
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová