N a j v y š š í   s ú d  

5 Ndt 16/2014

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obžalovaného Ing. D. Č. a spol. pre prečin ohovárania spolupáchateľstvom podľa § 20, §

373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Martin

pod sp. zn. 3 T 138/2012 o návrhu obžalovaného Ing. D. Č. na odňatie a prikázanie veci podľa

§ 23 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 16. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obžalovaného Ing. D. Č. a spol. vedená na Okresnom súde Martin pod sp.

zn. 3 T 138/2012 pre prečin ohovárania spolupáchateľstvom podľa § 20,

§ 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný prokurátor v Martine podal 16. júla 2012 pod č. 2 Pv 401/11 na Okresnom

súde Martin obžalobu na Ing. D. Č., D. S. a V. D. pre prečin ohovárania spolupáchateľstvom

podľa § 20, § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť na

skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Trestná vec obžalovaných bola pomocou technických prostriedkov pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie do oddelenia samosudcu JUDr. Mariána Rošaka pod vyššie

uvedenou spisovou značkou, ktorý vo veci vydal 25. júna 2012 trestný rozkaz, pričom

obžalovaných uznal za vinných na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, nezmeniac

právnu kvalifikáciu a obžalovaným uložil peňažné tresty. Proti trestnému rozkazu podali všetci traja obžalovaní v zákonom stanovenej lehote odpor, na základe čoho samosudca

vo veci nariadil hlavné pojednávanie. Príslušný samosudca vo veci vykonal rozsiahle

dokazovanie na viacerých pojednávaniach, pričom na ostatnom hlavnom pojednávaní

4. marca 2014 v zmysle § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy, ku ktorým sa mali možnosť

strany trestného konania vyjadriť, zamietol návrhy obhajcu obžalovaného Ing. Č.

na doplnenie dokazovania, dokazovanie vyhlásil za skončené a hlavné pojednávanie odročil

na 20. marca 2014, za účelom prednesu záverečných rečí a vyhlásenia rozsudku.

Obžalovaný Ing. D. Č. podaním došlým na súd prvého stupňa 18. marca 2014 vzniesol

námietku voči samosudcovi a žiadal ho vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania,

nakoľko jeho správanie v konaní objektívne vzbudzuje pochybnosti o jeho nezaujatosti.

V priebehu konania samosudca odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka ppráp. P.

V., vykonať ohliadku miesta činu a na ostatnom hlavnom pojednávaní naznačil pred jeho

advokátom, že o jeho nevine neuvažuje a uloží mu nepodmienečný trest. Vzhľadom k tomu

navrhol odňať vec Okresnému súdu Martin a prikázať ju inému súdu, najlepšie mimo Žilinský

kraj. Taktiež žiadal, aby do právoplatného rozhodovania o námietke zaujatosti a odňatí veci

neboli vykonávané žiadne úkony trestného konania.

Ďalším podaním došlým na súd prvého stupňa 26. marca 2014 doplnil svoj návrh

na odňatie veci poukazom na rozhodovaciu prax a uznesenia najvyššieho súdu, pričom

uviedol, že jemu sa sudca javí ako zaujatý, porušuje jeho právo na obhajobu, čím doslova

znemožňuje zistenie objektívnej pravdy. Znovu navrhol odňať vec okresnému súdu a prikázať

ju mimo Žilinský kraj. Samosudca príslušného súdu listom z 21. júla 2014 obžalovanému

oznámil, že o jeho námietke zaujatosti sa vzhľadom na ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por.

nebude konať, zadovážil vyjadrenia ostatných sudcov príslušného súdu (č.l. 331 - 332) a vec

postúpil nadriadenému Krajskému súdu v Žiline na ďalší procesný postup.

Vec došla na Krajský súd v Žiline 23. júla 2014, kde je vedená pod sp. zn.

3 Nto 10/2014, pričom príslušný predseda senátu zadovážil vyjadrenia sudcov krajského súdu

(č.l. 360 - 367), ako aj vyjadrenie samosudcu okresného súdu a vec predložil 8. októbra 2014

tunajšiemu súdu na rozhodnutie o návrhu obžalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu

vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1 veta druhá Tr. por., preskúmal návrh obžalovaného na odňatie veci Okresnému súdu Martin a jej prikázanie inému príslušnému súdu, ako aj

obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že návrh obžalovaného nespĺňa zákonom požadované

podmienky.  

V prvom rade je potrebné uviesť, že na prerokovanie a rozhodnutie trestnej veci

obžalovaného Ing. D. Č. je príslušný Okresný súd Martin, ktorého vecná príslušnosť vyplýva

z ustanovenia § 15 Tr. por. a miestna príslušnosť z ustanovenia

§ 17 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že odňatie veci príslušnému súdu a jej

prikázanie inému súdu toho istého stupňa je prípustné len za podmienok, že pre takýto

procesný postup existujú dôležité dôvody. Za dôležité dôvody v zmysle citovaného

ustanovenia je potrebné považovať také okolnosti, ktoré v konkrétnej trestnej veci zabezpečia

lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec

delegovaná. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového

stavu veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, čo najrýchlejšie prerokovanie veci,

výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov a zabezpečia

najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu v prípadoch,

kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu. Námietku zaujatosti vznesenú procesnou

stranou voči všetkým sudcom príslušného súdu považuje súdna prax za návrh na delegáciu

v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.

Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného

konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť napr., že uvedený orgán alebo jemu

blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie,

že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky,

prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých úkon sa priamo

týka, sú najmä strany trestného konania.

K osobnej zaujatosti sudcu môže dôjsť iba vtedy, ak je vzťah sudcu k osobám

uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý

rozhodnúť nestranne a nezávisle a tento vzťah by sa takým mohol javiť aj navonok.

Kolegiálne vzťahy, ktoré vyplývajú z výkonu funkcie sudcu nemôžu samé o sebe opodstatniť

vylúčenie sudcu, hoci by išlo o vzťahy priateľské. Je nevyhnutnou súčasťou profesionality

sudcu, aby bol schopný nestranne rozhodnúť aj vo veciach, v ktorých vystupujú osoby,

ku ktorým má uvedený vzťah. V posudzovanej veci, ako už bolo vyššie uvedené, o trestnej

veci obžalovaného má rozhodovať samosudca JUDr. Marián Rošak, u ktorého najvyšší súd

nezistil žiadny zákonný dôvod pre jeho vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý

a zákony a iné všeobecné záväzné predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho

vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov

a je povinný prerokovať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným

rozvrhom práce súdu.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď

výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však v posudzovanej

veci neboli splnené. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani spomenuté rozhodnutie

generálneho prokurátora, ktoré sa týkalo úkonov v prípravnom konaní a nie konania

pred súdom.

Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na odňatie veci Krajskému súdu v Žiline, je potrebné

uviesť, že trestné konanie sa nachádza v štádiu prvostupňového konania vedeného

na Okresnom súde Martin, pričom krajský súd v súčasnosti nerozhoduje o žiadnom opravnom prostriedku, resp. inej otázke, na ktorú je podľa procesných predpisov príslušný konať.

Preto námietku zaujatosti nemožno vzniesť do budúcnosti. Z toho dôvodu nie je možné

rozhodovať o odňatí veci súdu na ktorom sa žiadne trestné konanie nevedie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie

zákonných podmienok na vylúčenie zákonného sudcu a tým aj splnenie zákonných

podmienok na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., a preto trestnú vec

obžalovaného Ing. D. Č. a spol. Okresnému súdu Martin neodňal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 16. októbra 2014

  JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová