N a j v y š š í s ú d
5 Ndt 15/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD.,
na neverejnom zasadnutí dňa 27. júna 2017 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému
Ing. S. S., nar. X. a spol., o námietke zaujatosti sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky JUDr. Juraja Klimenta, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. je sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
JUDr. Juraj Kliment v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov trestného konania vo veci
obvinených Ing. S. S. a A. S., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky v Bratislave
pod sp. zn. 2Tdo V 7/2017.
O d ô v o d n e n i e:
Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky podala dňa 13. marca 2017
na Najvyšší súd Slovenskej republiky pod č. 41406/2017 – 61/D/68 v trestnej veci
Ing. S. S. a A. S. stíhaných pre prečin podplácania podľa § 333 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4To/10/2015 zo dňa 29. novembra 2016.
Uvedená vec je na najvyššom súde vedená pod sp. zn. 2Tdo V/7/2017. Členom senátu 2Tdo V, ktorému bola vec pridelená je i sudca JUDr. Juraj Kliment.
Následne dňa 14. júna 2017 sudca JUDr. Juraj Kliment písomne oznámil
svoju zaujatosť v danej veci a to pre pomer k obom obvineným. Ako dôvody uviedol,
že obvinení boli jeho bývalými susedmi a z toho dôvodu sa často stretávali.
Ich deti v rovnakom veku udržiavali intenzívne kamarátske vzťahy, vrátane obvineného A. S.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti
a nestrannosti. Z uvedeného dôvodu preto požiadal o vylúčenie z vykonávania úkonov
trestného konania v danej veci.
Podľa § 31 ods.1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania
je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora
a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer
k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa § 32 ods.1 Trestného poriadku ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi
svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte.
O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu,
o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného súdu.
Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3, nahradí
ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný prísediaci
podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent
prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2
alebo 3, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana,
o vylúčení rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci
je taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť prokurátor,
o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak z dôvodov uvedených
v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený
tohto policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
O podanej námietke zaujatosti podľa § 32 ods. 1 Tr. por. rozhodoval iný senát
najvyššieho súdu a dospel k záveru, že z dôvodov § 31 ods. 1 Tr. por. je potrebné
JUDr. Juraja Klimenta vylúčiť z vykonávania úkonov vo veci vedenej na Najvyššom súde
Slovenskej republiky pod sp. zn.: 2Tdo V 7/2017.
Podľa citovaného ustanovenia § 30 ods. 1 Tr. por. sudcu možno vylúčiť
z vykonávania úkonov trestného konania v konkrétnej veci len celkom výnimočne
a zo závažných dôvodov, ktoré by mu zjavne bránili rozhodnúť objektívne, nezaujato a spravodlivo v súlade so zákonom pre jeho vzťah k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo dotýka. K vylúčeniu sudcu z vykonávania úkonov trestného konania
z dôvodu pomeru k takým osobám môže v uvedenom prípade dôjsť len vtedy, ak jeho vzťah
k týmto osobám je takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý rozhodovať
nestranne a nezávisle, alebo by sa takým mohol javiť navonok.
Najvyšší súd pripomína, že uvedené ustanovenie Trestného poriadku je rozvinutím
ústavného práva podľa článku 46 Ústavy SR resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Nestrannosť sudcu je totiž „jedným z hlavných predpokladov
spravodlivého rozhodovania a jednou z hlavných premís dôvery občanov a iných subjektov
práva v právo a právny štát“. V zmysle uvedených zákonných ustanovení je sudca predpojatý,
ak má na výsledku konania určitý osobný záujem (napr. rozhodnutie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 16/2011, bod 16), ktorý môže vyplývať zo vzťahu k účastníkom konania,
ich zástupcom alebo z pomeru k veci.
Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je teda zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie
v konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov chránených
právnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci (rozhodnutie
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 26/96). Článkom 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje predovšetkým
prístup k súdu, pretože len v takom prípade sa vytvárajú podmienky
na domáhanie sa práva na súdnu ochranu oprávnenou osobou. Súd musí mať ústavou
výslovne určenú kvalitu. To znamená, že musí byť nezávislý a nestranný. Obsahom práva
na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného
súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom
postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky
skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom
konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok,
pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (rozhodnutie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 71/97). Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom
je v trestnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď
na návrh účastníka, alebo na základe návrhu samotného sudcu.
Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade
je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti
v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu
predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva - ďalej len "európsky súd" z 1. októbra 1982). Pri posúdení
subjektívnej nestrannosti je cieľom zistenie, či je samotný sudca vo veci nepredpojatý.
Ide tu o „subjektívnu psychickú kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah sudcu
k prerokovávanej veci“. Vzhľadom na charakter tohto vnútorného vzťahu je zrejmé,
že relatívne presne o ňom môže vypovedať len sám sudca. Existencia subjektívnej
nestrannosti sudcu sa predpokladá, pričom ide o vyvrátiteľnú domnienku, t. j. sudca
sa považuje za subjektívne nepredpojatého, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o opaku
(pozri napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 6/2013, časť II, s. 10).
Inak povedané, domnienku subjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť len objektívnym
spôsobom.
Nie je zároveň však možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti,
ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,
ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania,
podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne
javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť,
že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok európskeho súdu
zo 17. januára 1970). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň
musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.
Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje
legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti (napr. rozhodnutie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 62/2017, bod 39 odôvodnenia). Uvedenú skutočnosť si uvedomuje aj ESĽP,
ktorý sa vo väčšine prípadov sústreďuje na objektívne hľadisko nestrannosti. Na druhej strane
však treba povedať, že v judikatúre ESĽP hranica medzi subjektívnym a objektívnym
hľadiskom nie je absolútne nepriepustná, keďže postup sudcu môže vyvolať nielen objektívne
dané pochybnosti o nestrannosti u externého pozorovateľa (objektívneho hľadisko),
ale zároveň môže vzbudzovať pochybnosti o jeho subjektívnej nestrannosti.
Existencia nestrannosti preto musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska,
to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky,
aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (rozhodnutie ústavného
súdu sp. zn. III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho
pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné
usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti i na oznámenie samotného člena senátu
2Tdo V JUDr. Juraja Klimenta vzhľadom na predchádzajúci vzťah k obom obvineným mohlo
navonok javiť, že nie je spôsobilý rozhodovať nestranne a nezávisle.
Je preto v záujme spravodlivého súdneho procesu z hľadiska, že by sa rozhodovanie
sudcu JUDr. Juraja Klimenta v danom konaní malo javiť ako nestranné a nezávislé
aj navonok, správne, ak sa rozhodovania o podanom dovolaní na najvyššom súde v senáte
2Tdo V nezúčastní.
Z týchto dôvodov rozhodol iný senát najvyššieho súdu o vylúčení sudcu JUDr. Juraja Klimenta z vykonávania úkonov trestného konania na najvyššom súde
Slovenskej republiky vo veci obvinených Ing. S. S. a spol., vedenej
pod sp. zn.: 2Tdo V/7/2017.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave, dňa 27. júna 2017
JUDr. Libor D u ľ a, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová