N a j v y š š í   s ú d

5 Ndt 15/2017

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD.,

na neverejnom zasadnutí dňa 27. júna 2017 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému

Ing. S.   S.,   nar. X. a spol., o námietke zaujatosti sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky JUDr. Juraja Klimenta, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. je sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

JUDr. Juraj Kliment   v y l ú č e n ý   z vykonávania úkonov trestného konania vo veci

obvinených Ing. S. S. a A. S., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky v Bratislave

pod sp. zn. 2Tdo V 7/2017.

O d ô v o d n e n i e:

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky podala dňa 13. marca 2017

na Najvyšší súd Slovenskej republiky pod č. 41406/2017 – 61/D/68 v trestnej veci

Ing. S. S. a A. S. stíhaných pre prečin podplácania podľa § 333 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák.

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4To/10/2015 zo dňa 29. novembra 2016.

Uvedená vec je na najvyššom súde vedená pod sp. zn. 2Tdo V/7/2017. Členom senátu 2Tdo V, ktorému bola vec pridelená je i sudca JUDr. Juraj Kliment.

Následne dňa 14. júna 2017 sudca JUDr. Juraj Kliment písomne oznámil

svoju zaujatosť v danej veci a to pre pomer k obom obvineným. Ako dôvody uviedol,

že obvinení boli jeho bývalými susedmi a z toho dôvodu sa často stretávali.

Ich deti v rovnakom veku udržiavali intenzívne kamarátske vzťahy, vrátane obvineného A. S.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti

a nestrannosti. Z uvedeného dôvodu preto požiadal o vylúčenie z vykonávania úkonov

trestného konania v danej veci.

Podľa § 31 ods.1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora

a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa § 32 ods.1 Trestného poriadku ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi

svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte.

O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu,

o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného súdu.

Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3, nahradí

ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný prísediaci

podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent

prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2

alebo 3, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana,

o vylúčení rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci

je taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť prokurátor,

o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak z dôvodov uvedených

v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený

tohto policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

O podanej námietke zaujatosti podľa § 32 ods. 1 Tr. por. rozhodoval iný senát

najvyššieho súdu a dospel k záveru, že z dôvodov § 31 ods. 1 Tr. por. je potrebné

JUDr. Juraja Klimenta vylúčiť z vykonávania úkonov vo veci vedenej na Najvyššom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn.: 2Tdo V 7/2017.

Podľa citovaného ustanovenia § 30 ods. 1 Tr. por. sudcu možno vylúčiť

z vykonávania úkonov trestného konania v konkrétnej veci len celkom výnimočne

a zo závažných dôvodov, ktoré by mu zjavne bránili rozhodnúť objektívne, nezaujato a spravodlivo v súlade so zákonom pre jeho vzťah k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo dotýka. K vylúčeniu sudcu z vykonávania úkonov trestného konania

z dôvodu pomeru k takým osobám môže v uvedenom prípade dôjsť len vtedy, ak jeho vzťah

k týmto osobám je takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý rozhodovať

nestranne a nezávisle, alebo by sa takým mohol javiť navonok.

Najvyšší súd pripomína, že uvedené ustanovenie Trestného poriadku je rozvinutím

ústavného práva podľa článku 46 Ústavy SR resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Nestrannosť sudcu je totiž „jedným z hlavných predpokladov

spravodlivého rozhodovania a jednou z hlavných premís dôvery občanov a iných subjektov

práva v právo a právny štát“. V zmysle uvedených zákonných ustanovení je sudca predpojatý,

ak má na výsledku konania určitý osobný záujem (napr. rozhodnutie ústavného súdu

sp. zn. II. ÚS 16/2011, bod 16), ktorý môže vyplývať zo vzťahu k účastníkom konania,

ich zástupcom alebo z pomeru k veci.

Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je teda zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie

v konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov chránených

právnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci (rozhodnutie

ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 26/96). Článkom 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje predovšetkým

prístup k súdu, pretože len v takom prípade sa vytvárajú podmienky

na domáhanie sa práva na súdnu ochranu oprávnenou osobou. Súd musí mať ústavou

výslovne určenú kvalitu. To znamená, že musí byť nezávislý a nestranný. Obsahom práva

na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného

súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom

postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky

skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom

konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok,

pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (rozhodnutie ústavného súdu

sp. zn. II. ÚS 71/97). Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom

je v trestnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď

na návrh účastníka, alebo na základe návrhu samotného sudcu.

Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade

je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti

v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu

predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva - ďalej len "európsky súd" z 1. októbra 1982). Pri posúdení

subjektívnej nestrannosti je cieľom zistenie, či je samotný sudca vo veci nepredpojatý.

Ide tu o „subjektívnu psychickú kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah sudcu

k prerokovávanej veci“. Vzhľadom na charakter tohto vnútorného vzťahu je zrejmé,

že relatívne presne o ňom môže vypovedať len sám sudca. Existencia subjektívnej

nestrannosti sudcu sa predpokladá, pričom ide o vyvrátiteľnú domnienku, t. j. sudca

sa považuje za subjektívne nepredpojatého, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o opaku

(pozri napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.   PL. ÚS 6/2013, časť II, s. 10).

Inak povedané, domnienku subjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť len objektívnym

spôsobom.

Nie je zároveň však možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti,

ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania,

podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne

javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť,

že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok európskeho súdu

zo 17. januára 1970). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň

musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.

Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje

legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti (napr. rozhodnutie ústavného súdu

sp. zn. II. ÚS 62/2017, bod 39 odôvodnenia). Uvedenú skutočnosť si uvedomuje aj ESĽP,

ktorý sa vo väčšine prípadov sústreďuje na objektívne hľadisko nestrannosti. Na druhej strane

však treba povedať, že v judikatúre ESĽP hranica medzi subjektívnym a objektívnym

hľadiskom nie je absolútne nepriepustná, keďže postup sudcu môže vyvolať nielen objektívne

dané pochybnosti o nestrannosti u externého pozorovateľa (objektívneho hľadisko),

ale zároveň môže vzbudzovať pochybnosti o jeho subjektívnej nestrannosti.

Existencia nestrannosti preto musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska,

to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky,

aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (rozhodnutie ústavného

súdu sp. zn. III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho

pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné

usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti i na oznámenie samotného člena senátu

2Tdo V JUDr. Juraja Klimenta vzhľadom na predchádzajúci vzťah k obom obvineným mohlo

navonok javiť, že nie je spôsobilý rozhodovať nestranne a nezávisle.

Je preto v záujme spravodlivého súdneho procesu z hľadiska, že by sa rozhodovanie

sudcu JUDr. Juraja Klimenta v danom konaní malo javiť ako nestranné a nezávislé

aj navonok, správne, ak sa rozhodovania o podanom dovolaní na najvyššom súde v senáte

2Tdo V nezúčastní.

Z týchto dôvodov rozhodol iný senát najvyššieho súdu o vylúčení sudcu JUDr. Juraja Klimenta z vykonávania úkonov trestného konania na najvyššom súde

Slovenskej republiky vo veci obvinených Ing. S. S. a spol., vedenej

pod sp. zn.: 2Tdo V/7/2017.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave, dňa 27. júna 2017

JUDr. Libor D u ľ a, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová