N a j v y š š í   s ú d  

5 Ndt 15/2012

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obžalovaného P. J. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. septembra 1999 vedenej na Krajskom súde Trenčín

pod sp. zn. 23 To 65/2012 na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2012 v Bratislave o návrhu

poškodenej E. M. na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obžalovaného P. J. vedená na Krajskom súde v Trenčíne

pod sp. zn. 23 To 65/2012 pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

účinného do 1. septembra 1999, sa tomuto súdu   n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na obžalovaného P. J. bola 4. júla 2011 podaná na Okresný súd Trenčín obžaloba pre

trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 1. septembra 1999, ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na skutkovom základe

uvedenom v obžalobe prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

z 1. júla 2011, sp. zn. XIV Gv 47/2010.  

Trestná vec obžalovaného bola pomocou technických prostriedkov pridelená

na prejednanie a rozhodnutie do senátu JUDr. Mariána Mandúcha pod sp. zn. 8 T 93/2011.

Senát pod jeho vedením po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom

z 2. februára 2012, ktorým podľa § 283 písm. c/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod skutku

uvedeného v obžalobe generálneho prokurátora z 1. júla 2011 sp. zn. XIV Gv 47/2010 právne posúdeného ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 1. septembra 1999, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.  

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodení J. M. a Mgr. E. M. s nárokom na náhradu

škody odkázaní na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice

o hlavnom pojednávaní obaja poškodení ako aj prokurátor v neprospech obžalovaného.  

Poškodená E. M. dňa 15. februára 2012 osobne podala na Krajskom súde v Trenčíne

námietku zaujatosti Okresného súdu Trenčín i Krajského súdu Trenčín. V dôvodoch

poukázala na osobu obhajcu obžalovaného JUDr. J. K., ktorý vzhľadom na svoju mnohoročnú

prax získal veľmi dobré kontakty a vzťahy na prokuratúre i súdoch v Trenčíne. Okrem toho je

JUDr. K. poslancom mestského zastupiteľstva za Trenčiansky kraj, čo celkovo posilňuje jeho

pozíciu advokáta. Počas celého konania na súde mala pocit, že súdne konanie vedie obhajoba

a nie sudca. Má preto dôvodnú obavu, že konanie o odvolaní proti rozsudku nebude

objektívne, pričom stratila dôveru v nezaujatosti všetkých sudcov a senátov Krajského súdu v Trenčíne. Žiadala preto o vylúčenie sudcov krajského súdu a odňatie veci tomuto krajskému

súdu a jej prikázanie inému krajskému súdu.

Krajský súd v Trenčíne, ktorý má rozhodnúť o podaných opravných prostriedkoch,

vzhľadom na vyššie uvedené námietky poškodenej podľa § 23 ods. 1 Tr. por. predložil vec

15. októbra 2012 tunajšiemu súdu, ako súdu príslušnému na rozhodnutie o odňatí veci

uvedenému súdu a jej prikázanie inému súdu. Súčasne predložil i vyjadrenia sudcov krajského

súdu, z ktorých vyplynulo, že žiaden zo sudcov sa necíti byť v predmetnej trestnej veci

zaujatý.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu

vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1 veta druhá Tr. por., preskúmal návrh poškodenej

E. M. na odňatie veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému príslušnému súdu,

ako aj obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že návrh poškodenej nespĺňa zákonom

požadované podmienky.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z   dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného ustanovenia znamená

prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho uplatniť iba vtedy,

ak pre tento postup existujú dôležité dôvody. Platná právna úprava pritom bližšie nedefinuje

pojem „dôležité dôvody“, ale je nepochybné, že musí ísť o skutočnosti, ktoré sú svojou

povahou výnimočné.

Za dôležitý dôvod v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podľa ustálenej súdnej

praxe treba považovať aj zistenie takých konkrétnych skutočností, ktoré pre svoju závažnosť

môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej

napokon vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu

z rozhodovania.

Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného

konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora

a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený

orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom

k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom

ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom,

švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.

Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.

Účelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní,

teda i sudcu, je upevniť dôveru účastníkov trestného konania i verejnosti v nestrannosť

postupu orgánov činných v trestnom konaní. Preto je potrebné zaistiť, aby sa na rozhodovaní nepodieľal ten sudca, ktorý má k prerokúvanej veci alebo vyššie vymedzenému okruhu osôb

taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať

nestranne. Uplatnenie § 31 ods. 1 Tr. por. o vylúčení orgánov trestného konania teda

prichádza do úvahy iba vtedy, ak je existencia takého vzťahu, resp. pomeru preukázaná.

V posudzovanej veci však poškodená E. M. vo svojej žiadosti neuviedla žiadne

konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného,

neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania sudcov krajského súdu v trestnej veci

obžalovaného. Obmedzila sa iba na všeobecné konštatovanie, že sudcovia príslušného súdu

sú v predmetnej trestnej veci vzhľadom na osobu obhajcu zaujatí. Subjektívny pocit

poškodenej a ničím nepodložené domnienky však nemôžu byť dôvodom na vylúčenie sudcov

Krajského súdu v Trenčíne z vykonávania úkonov trestného konania podľa

§ 31 ods. 1 Tr. por., a teda nemôže byť dôvodom na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu

dospel k jednoznačnému záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle

§ 23 ods. 1 Tr. por., pretože nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný citovaným

zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prerokovanie uvedenej trestnej veci vecne príslušným súdom, preto návrh poškodenej

E. M. považoval za nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová