5 Ndt 15/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému T. K. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 2, písm. b/ Tr. zák. a iné, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Paludu
na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2009 v Bratislave, o námietke zaujatosti vznesenej
obžalovaným T. K. voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave a o jeho návrhu
na odňatie a prikázanie veci, podľa § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3, veta prvá a § 23 ods. 1 Tr. por.
rozhodol
t a k t o :
Trestná vec obžalovaného T. K. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6To 53/2009, sa Krajskému súdu v Trnave n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e :
Proti obžalovanému T. K. sa na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6To 53/2009, má
konať odvolacie konanie proti rozsudku Okresného súdu v Galante, sp. zn. 3T 150/2008,
z 15. apríla 2009, ktorým bol obžalovaný T. K. uznaný za vinného zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa
183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ od decembra roku 2007 do 7. júna 2008 v G., v mieste svojho trvalého bydliska
povedal najmenej dvakrát do týždňa svojej matke O. K., že ak ho vyhodí z bytu, podpáli jej
byt,
2/ dňa 6. júna 2008 v čase o 22.30 hod., v G., v mieste svojho trvalého bydliska
povedal svojej matke O. K., s nožom a so skrutkovačom v ruke, že ide zabiť otca
a následne v G., na chodbe pred bytom, s nožom v ruke povedal otcovi F. K.: „Ty debil ja ťa
aj tak zabijem“, čo u F. K. vzbudilo dôvodnú obavu.
3/ Dňa 7. júna 2008 o 17.45 hod., v G., v mieste svojho trvalého bydliska, zamkol
svoju matku O. K. s tým, že ak mu nedá peniaze na „fet“, tak jej neotvorí, pričom na
naliehanie O. K., že si ide peniaze požičať a prinesie mu ich, po najmenej dvoch minútach ju
pustil z bytu von.
Bol mu za to uložený súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov
a osem mesiacov a na výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený rozsudok o jeho predchádzajúcom
odsúdení a bolo mu uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Obžalovaný T. K. listom zo 7. apríla 2009, vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým
sudcom Krajského súdu v Trnave, ktorú odôvodnil tým, že títo sudcovia zakrývajú chyby
Okresného súdu v Galante sú s nimi navzájom prepojení a tým nerozhodujú nestranne, pričom
Okresnému súdu v Galante vytýkal rozsiahle pochybenia porušujúce podľa jeho názoru jeho
právo na obhajobu. Z týchto dôvodov poukazujúc na svoje Ústavou Slovenskej republiky a jej
zákonmi garantované práva na nestranný spravodlivý a verejný proces, žiadal vylúčiť
všetkých sudcov Krajskej súdu v Trnave z prerokúvania jeho trestnej veci a odňatie tejto veci
Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému krajskému súdu.
Predseda senátu 6To Krajského súdu v Trnave JUDr. Pavol Sládok, ktorému vec bola
pridelená na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného, predložil vyjadrenie všetkých sudcov
Krajského súdu v Trnave, ktorí sa necítia byť zaujatí, pretože obžalovaného T. K. ani jeho
trestnú vec osobne nepoznajú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal spis vzťahujúci sa na prerokúvanú
trestnú vec a zistil, že nie je daný dôvod na vylúčenie ktoréhokoľvek zo sudcov odvolacieho
senátu 6To, ale ani ktoréhokoľvek zo sudcov celého Krajského súdu v Trnave, a preto ani
dôvod na odňatie trestnej veci obžalovaného T. K. Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie
inému krajskému súdu.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer
k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa § 31 ods. 2 Tr. por. sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol
v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný
zástupca poškodených.
Podľa § 31 ods. 3, veta prvá Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem
vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa,
a naopak.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na obsah listu obžalovaného T. K.
po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu dospel k záveru, že nie sú splnené
dôvody pre uplatnenie § 31 ods. 1, ods. 2. ods. 3, veta prvá Tr. por. voči sudcom Krajského
súdu v Trnave, a teda ani voči sudcom senátu 6To tohto súdu, ktorý je zákonným senátom
na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného T. K. proti rozsudku Okresného súdu v Galante,
sp. zn. 3T 150/2008, z 15. apríla 2009.
Preskúmaním nebolo zistené, aby niektorý zo sudcov Krajského súdu v Trnave mal
pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom,
zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto
konaní. Rovnako predseda senátu a sudcovia senátu 6To Krajského súdu v Trnave neboli
v prejednávanej veci činní ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,
splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný
zástupca poškodených. Nakoniec žiadny z nich sa nezúčastnil rozhodovania na súde nižšieho
stupňa.
Tieto zistenia viedli Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že sudcovia
Krajského súdu v Trnave nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania.
Podľa ustálenej súdnej praxe ani prípadné procesné chyby, ktoré by prípadne mohli
byť spôsobené súdom prvého stupňa, nemôžu byť dôvodom pre vylúčenie sudcu alebo sudcov
z konania v konkrétnej trestnej veci, pretože k ich náprave slúži systém riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov a nie námietka zaujatosti, prípadne odňatie
a prikázanie veci.
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nedošlo k vylúčeniu všetkých sudcov
Krajského súdu v Trnave, resp. nedošlo k vylúčeniu žiadneho z nich, neprichádzalo do úvahy
ani odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému krajskému súdu.
Podľa ustálenej súdnej praxe odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Trestného
poriadku je výnimkou z ústavného princípu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Dôležité dôvody v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku môžu byť dôvody, ktoré
zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu
potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných
zásad trestného konania. Pri dodržaní týchto zásad môže ísť aj o dôvody procesnej ekonómie
v konkrétnej veci.
Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Trestného
poriadku patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania. Na také
rozhodnutie ale nepostačuje, ak sú dané dôvody uvedené v § 31 Trestného poriadku
na vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania len niektorých sudcov príslušného
súdu z konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúčiac všetkých sudcov Krajského súdu
v Trnave, nezistil žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná vec obžalovaného T.
K. v zmysle jeho návrhu odňatá Krajskému súdu v Trnave.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 3. septembra 2009
JUDr. Juraj K l i m e n t, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová