N a j v y š š í s ú d
5 Ndt 11/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti odsúdenému P. W. vo veci návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.
6 Tos 80/2015 na neverejnom zasadnutí 24. júna 2015 v Bratislave o návrhu na odňatie
a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. rozhodol
t a k t o :
Trestná vec odsúdeného P. W. vedená pod sp. zn. 6 Tos 80/2015 sa Krajskému súdu v
Trnave n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Odsúdený P. W. podal 14. januára 2015 podľa § 415 Tr. por. na Okresný súd Trnava
návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 26. marca 2012, sp. zn. 5 T 25/2012.
Okresný súd Trnava uznesením z 15. apríla 2015, sp. zn. 4 PP 8/2015, podľa
§ 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. návrh odsúdeného P. W. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odsúdený P. W.
prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť.
Vec bola predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave 25. mája 2015, pričom
elektronickou podateľňou bola pridelená do senátu 6To.
Predseda senátu 6To JUDr. Pavol Sládok podľa § 32 ods. 1 Tr. por. vzniesol námietku
zaujatosti a požiadal o vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania, keďže v osobe
odsúdeného ide o syna jeho bývalej kolegyne, sudkyne Krajského súdu v Trnave
JUDr. Dariny Wolffovej, ktorá je toho času už na dôchodku.
Pre rovnaký dôvod vzniesol námietku zaujatosti aj člen senátu 6To sudca
JUDr. Marián Jarábek, pričom posledná členka senátu 6To JUDr. Katarína Stanislavská
je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v danej trestnej veci priamo zo zákona
(§ 31 ods. 3 Tr. por.). Z rovnakého dôvodu ako predseda senátu 6To vzniesli námietku
zaujatosti aj ďalší sudcovia trestnoprávneho kolégia, a to JUDr. Daniela Šramelová,
JUDr. Janka Klčová, JUDr. Vladimír Tencer a JUDr. Ján Mihal. Vec bola následne
predložená na vyjadrenie aj sudcom z iných kolégií Krajského súdu v Trnave, pričom
14 z nich vyslovili svoju zaujatosť pre pomer k matke odsúdeného, 9 z nich sa necítili byť
zaujatí a jeden sudca (JUDr. Jozef Mačej) sa nevyjadril zákonom predpísaným spôsobom.
Z uvedeného dôvodu predseda Krajského súdu v Trnave JUDr. Anton Jaček
17. júna 2015 predložil trestnú vec odsúdeného P. W. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s návrhom na jej odňatie a prikázanie inému krajskému súdu.
V tejto súvislosti treba povedať, že senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
už v minulosti posudzoval o identický návrh predsedu Krajského súdu v Trnave týkajúci sa
odsúdeného P. W. (vtedy sa rozhodovalo o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody),
a to uznesením z 30. januára 2014, sp. zn. 5 Ndt 2/2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky teda opätovne preskúmal návrh predsedu
Krajského súdu v Trnave na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému
krajskému súdu, vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Trnave, ako aj obsah súdneho spisu
a zistil, že ani tento návrh nespĺňa zákonom požadované podmienky.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi.
Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať
ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu
podľa § 23 Tr. por.
Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej
zásady.
Dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú
nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného
na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad
trestného konania.
Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. patrí aj
vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi a splnomocnencom, alebo pre
pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Dôvody možného vzniku pochybností uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. sú uvedené
taxatívne. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby
k prejednávanej veci, alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka,
prípadne ich splnomocnencom a obhajcom.
Nestrannosť je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne
definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup,
ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom
sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu
(konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú).
Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom
spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,
ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne,
ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam
so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.
Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým
obvineného.
V posudzovanej veci iba sudcovia trestnoprávneho kolégia zo senátov 3To, 5To a 6To
Krajského súdu v Trnave vzniesli námietku zaujatosti z dôvodu, že matkou odsúdeného P. W. je ich bývalá kolegyňa, ktorá pred odchodom do dôchodku pracovala tiež
na trestnoprávnom kolégiu.
I keď zákon v § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania
a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno
mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí
sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be
done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 30 ods. 1 Tr. por.
predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej
veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia
rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len
vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú
intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť,
že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle
§ 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať
a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.
Podľa § 32 ods. 1 Tr. por. ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju
zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení
sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď
výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však v posudzovanom prípade bude povinný preskúmať iný senát Krajského súdu v Trnave, a to
prípadne pozostávajúci aj zo sudcov z iných kolégií.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie zákonných podmienok
na vylúčenie všetkých sudcov krajského súdu a tým zároveň aj splnenie zákonných
podmienok na odňatie a prikázanie veci, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 24. júna 2015
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová