N a j v y š š í   s ú d  

5 Ndt 11/2013

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obžalovaného M.. F. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, §

156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5

To 37/2013 na neverejnom zasadnutí 20. júna 2013 v Bratislave o návrhu obžalovaných M..

F. a A. F. na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obžalovaných M.. F. a A. F. vedená na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. 5 To 37/2013   s a o d n í m a Krajskému súdu v Košiciach

a p r i k a z u j e   s a Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 20. decembra 2012 sp. zn. 2 T 98/2009 uznal

obžalovaných M.. F. a A. F. za vinných z prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom

podľa § 20, § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a obžalovaného

M.. F. aj z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku.

Za to boli odsúdení obaja obžalovaní podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. za použitia

§ 38 ods. 2 Tr. zák. a obžalovaný M. F. aj za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák.,

a to obžalovaný M. F. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov

a obžalovaná A. F. na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Výkon uloženého trestu bol obom obžalovaným podľa § 49 ods. 1 písm. a/,

§ 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podali obaja obžalovaní odvolanie

do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 518), ktoré odôvodnili osobitným písomným

podaním prostredníctvom svojej obhajkyne ako aj vlastným podaním z 3. mája 2013

(č. l. 539 – 548).

Obaja obžalovaní súčasne s odvolaním doručili na súd prvého stupňa námietku

zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Košiciach (č. l. 549 - 551), ku ktorej

pripojili kópiu časti zápisnice o hlavnom pojednávaní z 9. decembra 2012.

V dôvodoch svojej námietky uviedli, že v trestnom konaní boli poškodené

A. H. a MUDr. A. S., ktoré sú matkou, resp. sestrou sudcu Krajského súdu v Košiciach JUDr.

V. H., ktorý v predmetnej veci vypovedal aj ako svedok. Z pripojenej zápisnice o hlavnom

pojednávaní vyplýva, že JUDr. H. sa snažil ovplyvňovať z titulu svojho postavenia

príslušníka polície, ktorý zaisťoval dôkazy na mieste činu. Menovaný sa už v minulosti snažil

ovplyvňovať príslušné orgány, preto majú obavu,

že by sa tak mohlo stať aj v   konaní o ich odvolaní, keďže sudcovia sú jeho kolegami.

Navrhujú preto vylúčiť všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach z konania

a rozhodovania o ich odvolaní.

Trestná vec bola 3. júna 2013 predložená na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu

v Košiciach, pričom vec bola pomocou technických prostriedkov pridelená na vybavenie

pod sp. zn. 5 To 37/2013 do senátu JUDr. A. Kohútovej, ktorého ďalšími členkami

sú JUDr. Zuzana Homzová a JUDr. Katarína Nemešová. Podľa Rozvrhu práce na rok 2013

Krajského súdu v Košiciach prácu v senáte 5 To riadi JUDr. A. Kohútová, ktorá predmetnú

vec pridelila JUDr. Zuzane Homzovej ako predsedníčke senátu. Vzhľadom na námietky

obžalovaných príslušná predsedníčka zabezpečila vo veci vyjadrenia ostatných členov

trestnoprávneho kolégia krajského súdu a vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky ako návrh obžalovaných na odňatie a prikázanie veci v mysle § 23 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu

zistil, že v posudzovanej veci sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegáciu veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko bol

pre takýto postup preukázaný dôležitý dôvod.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú je potrebné dôsledne zachovávať,

najmä pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu podľa

§ 23 Tr. por.  

Odňatie a prikázanie veci podľa citovaného ustanovenia je výnimkou z vyššie

uvedenej ústavnej zásady. Dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. môžu byť dôvody, ktoré

zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu

potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných

zásad trestného konania. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle

§ 23 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom, alebo pre pomer

k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený

orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom

k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom

ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom,

švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom.

Osobami, ktorých sa úkon priamo dotýka, sú najmä strany trestného konania.

Účelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní, teda

i sudcu, je upevniť dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu orgánov

činných v trestnom konaní. Preto je nevyhnutné zaistiť, aby sa na rozhodovaní nepodieľal

sudca, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať nestranne.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pojem nestrannosť súdu má dva aspekty.

Nestačí, že samotný sudca sa subjektívne necíti byť zaujatý vo vzťahu k účastníkom konania

alebo k veci samotnej. Subjektívna nestrannosť sudcu sa totiž prezumuje, až kým nie je

preukázaný opak.

Na druhej strane objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho

stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych skutočností. Sudca môže subjektívne rozhodovať

absolútne nestranne, napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným

pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút, či funkcie, ktoré zastával. Nestrannosť sudcu

sa teda musí objektívne javiť aj v očiach verejnosti a najmä strán trestného konania

a predovšetkým obvineného.

V posudzovanej veci najvyšší súd nemá dôvod pochybovať o tom, že menšia časť

sudcov príslušného kolégia krajského súdu (celkovo 6) sa subjektívne necíti byť zaujatá, hoci JUDr. V. H. poznajú ako svojho kolegu, ktorý je členom obchodného kolégia krajského súdu.

Na druhej strane zo spisu vyplýva, že JUDr. V. H. je synom,

resp. bratom poškodených v tomto trestnom konaní, pričom bol v prípravnom konaní

vypočutý ako svedok (č. l. 142 - 144). Okrem toho zo spisového materiálu najvyšší súd zistil,

že na hlavnom pojednávaní 9. decembra 2012 (č. l. 412 - 415) bol súdom vypočutý svedok R.

R., bývalý príslušník policajného zboru, ktorý bol kritického dňa vyslaný

na miesto incidentu. Z jeho výpovede vyplynulo, že tam bol prítomný aj V. H., ktorý sa snažil

na neho vplývať z titulu svojho postavenia na krajskom súde.

Zistiac uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že v prerokúvanej veci sú dané závažné dôvody k tomu, aby predmetná trestná vec bola podľa

§ 23 ods. 1 Tr. por. odňatá príslušnému súdu a prikázaná na rozhodnutie inému vecne

príslušnému súdu. Uvedeným postupom sa podľa názoru najvyššieho súdu zabezpečí

potrebná objektívnosť a nestrannosť konajúceho súdu. V neposlednej miere sa uvedeným

postupom predíde prípadným ďalším námietkam obžalovaných, ktorá skutočnosť môže viesť

k ukončeniu celého trestného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu

obžalovaných vyhovel, odňal trestnú vec obžalovaných Krajskému súdu v Košiciach

a prikázal ju na prerokovanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. júna 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová