5Ndt/1/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí v Bratislave 25. januára 2018 v trestnej veci obvineného T. W. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., v spore o príslušnosť medzi Okresným súdom Žilina a Okresným súdom Skalica podľa § 22 ods. 1 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Miestne príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni v trestnej veci obvineného T. W. je Okresný súd Žilina.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal 10. januára 2017 na Okresnom súde Skalica obžalobu na obvineného T. W. vedenú u tohto súdu pod sp. zn. 6T/6/2017 pre skutok právne posúdený ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, žev období od 14.10.2015 do 31.12.2016 ako otec T. D., nar. XX.XX.XXXX, si neplnil vyživovaciu povinnosť v obci G. L. a na iných miestach, kde sa zdržiava, vyplývajúcu v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ktorá mu bola deklarovaná

rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 5P 51/2001 zo dňa 17.01.2012, právoplatným dňa 01.02.2012 a vykonateľným dňa 16.04.2014, ktorým súd otcovi zvýšil výživné na mal. T. zo sumy

70,-€ mesačne na sumu 150,-€ mesačne s účinnosťou od 01.01.2011, ktoré je povinný platiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky Y. D., bytom U., O. XXXX/X, čím za uvedené obdobie spôsobil dlh na výživnom vo výške 2.027,10,-€, a to i napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu v Skalici sp. zn. 4T 45/2014 zo dňa 17.04.2014, právoplatným dňa 13.10.2015 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. Samosudca tohto okresného súdu uznesením zo 7. augusta 2017 sp. zn. 6T/6/2017 podľa § 241 ods. 1 písm. a) Tr. por. s poukazom na § 17 ods. 1 Tr. por. trestnú vec obvineného T. W. postúpil na prejednanie Okresnému súdu Žilina. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že miestom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy je miesto, kde mal páchateľ pobyt v čase neplnenia vyživovacej povinnosti, ako aj miesto, kde mala pobyt oprávnená osoba, u ktorej bola znížená alebo ohrozená úroveň výživy (R 44/1971). V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že podľa obžaloby sa mal skutku dopúšťať v obci G. L. (okr. Humenné) a na iných miestach, kde sa zdržiava. Obvinený má síce trvalé bydlisko v obci G. L., kde sa však dlhšiu dobu nezdržiava, zdržiava sa v L., kde aj reálne býva. Z uvedeného je zrejmé, že v jeho trestnej veci je daná miestna príslušnosť viacerých súdov, nakoľko za miesto, kde mal byť skutok spáchaný, treba považovať všetky miesta, kde sa obvinený zdržiaval, ako aj miesto, kde mal nastať následok trestného činu, teda mesto Žilina, kde maloletý skutočne býva aj so svojou matkou a kde navštevuje aj základnú školu. Na obvineného bola síce podaná obžaloba na Okresnom súde Skalica, avšak zo žiadnych v spise zadokumentovaných dôkazov nevyplýva, že by miesto spáchania trestného činu bolo v obvode tohto súdu. Uvedené uznesenie samosudcu nadobudlo právoplatnosť 23. septembra 2017, keďže žiadna z oprávnených strán nepodala proti nemu sťažnosť. Po právoplatnosti uznesenia bola trestná vec postúpená Okresnému súdu Žilina, kde podľa potvrdenia podateľne došla 16. októbra 2017 a bola zapísaná do oddelenia samosudkyne JUDr. Eriky Bebčákovej pod sp. zn. 28T/120/2017.Samosudkyňa Okresného súdu Žilina, ktorému bola trestná vec postúpená, podanú obžalobu opätovne preskúmala podľa § 241 ods. 1 písm. a) Tr. por. per analogiam a uznesením z 1. decembra 2017 sp. zn. 28T/120/2017 vyslovila svoju nepríslušnosť na vykonanie konania v trestnej veci obvineného T. W. vedenú pre vyššie uvedený prečin. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec predložila Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o príslušnosť podľa § 22 ods. 1 Tr. por. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedla, že v danom prípade je daná príslušnosť viacerých súdov, preto bolo potrebné pri určovaní príslušnosti súdu postupovať podľa § 20 Tr. por., podľa ktorého konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu, v danom prípade je to potom Okresný súd Skalica. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie obom súdom spoločne nadriadený podľa § 22 ods. 1 Tr. por. prerokoval vzniknutý spor o príslušnosť a zistil, že miestne príslušným súdom na vykonanie konania v trestnej veci obvineného T. W. je Okresný súd Žilina. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že postup samosudcu Okresného súdu Skalica bol správny, pokiaľ neuznal svoju miestnu príslušnosť na vykonanie konania o podanej obžalobe.   Miestnu príslušnosť súdu na vykonanie konania upravuje ustanovenie § 17 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.   Za miesto spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. sa podľa ustálenej súdnej praxe považuje predovšetkým miesto, kde došlo ku konaniu páchateľa napĺňajúce objektívnu stránku trestného činu. U omisívnych trestných činoch je to miesto, kde mala byť vykonaná činnosť, ktorej opomenutie zakladá trestný čin. Miestom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy, ktorý je omisívnym deliktom (z opomenutia), je teda predovšetkým miesto, kde páchateľ nesplnil svoju povinnosť prispievať na výživu iného, t.j. miesto, kde sa páchateľ v dobe neplnenia vyživovacej povinnosti zdržoval. Ak sa páchateľ v priebehu neplnenia vyživovacej povinnosti zdržoval na viacerých miestach, je miestom spáchania tohto trestného činu každé toto miesto. Za miesto spáchania tohto trestného činu v zmysle ustálenej súdnej praxe však treba považovať i miesto, kde nastal alebo mal nastať následok trestného činu. V prípade, že následok nastal alebo mal nastať na inom mieste, než na ktorom bola vykonaná trestná činnosť, ide o tzv. dištančný delikt. Pri dištančnom delikte je miesto jeho spáchania ako miesto, kde došlo ku konaniu páchateľa, ako aj miesto, kde došlo k následku. Trestný čin zanedbania povinnej výživy je potrebné považovať za distančný delikt, pretože k následku (k zníženiu alebo ohrozeniu výživy a výchovy oprávnenej osoby) môže dôjsť na inom mieste, než na ktorom si páchateľ nesplnil svoju vyživovaciu povinnosť. V posudzovanej veci prokurátor podal obžalobu na nepríslušnom súde, pretože v obvode tohto súdu sa obvinený v dobe

neplnenia vyživovacej povinnosti vôbec nezdržoval a taktiež oprávnená osoba - malol. T. sa v obvode tohto súdu reálne nezdržiaval, nakoľko aj s matkou býva v obvode Okresného súdu Žilina, kde aj

navštevuje povinnú školskú dochádzku. Miestne príslušným súdom na prerokovanie a rozhodnutie trestnej veci obvineného v tomto prípade je jednak Okresný súd Prievidza (miesto reálneho pobytu obvineného) a tiež Okresný súd Žilina (miesto reálneho pobytu oprávnenej osoby - maloletého). V takýchto prípadoch prichádza do úvahy určenie miestnej príslušnosti podľa § 20 Tr. por., podľa ktorého, ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom. Netreba pritom zabúdať, že matka maloletej oprávnenej osoby je t.č. na

rodičovskej dovolenke s druhým maloletým dieťaťom, a preto v záujme rýchlosti a hospodárnosti konania je vhodné, aby sa konanie vykonalo na Okresnom súde Žilina.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore o príslušnosť rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.