Najvyšší súd
5Nds/3/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. O. D., bytom V., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom so sídlom I., proti žalovaným označeným ako: 1/ Obvodný úrad v Košiciach, Komenského 52, Košice, 2/ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 6B, Bratislava, 3/ Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 6B, Bratislava, o „určenie práva vstúpiť do štátnej služby dňom 04. mája 2004 a náhradu funkčného platu a náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom“, vo veci na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
6S/56/2011, takto
r o z h od o l :
Nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci j e d ô v o d n ý.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) predložil dňa 13. mája 2011
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vec vedenú pod sp. zn. 6S/56/2011 z dôvodu
nesúhlasu s postúpením veci uznesením Okresného súdu Košice I z 18. februára 2011,
kde bola vec vedená pod sp. zn. 24C/144/2004 (§ 104a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
/ďalej aj „OSP“/).
Svoj nesúhlas krajský súd odôvodnil tým, že žalobcom uplatnený, neurčite formulovaný
nárok na náhradu škody (č. l. 1-2, 71-74) a ďalšie nároky v súvislosti s výberovým konaním
jednoznačne podliehajú procesnému režimu všeobecného súdnictva (§ 7 ods. 1 OSP).
Zdôraznil, že vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie orgánu verejnej správy a neboli naplnené ani podmienky pre postup podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250t,
§ 250v OSP).
Okresný súd Košice I uznesenie z 18. februára 2011, č. k. 24C/144/2004-82 odôvodnil
poukazom na § 103 OSP a následne § 246 ods. 1 OSP, § 246a ods. 1 OSP a § 250d ods. 2
OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodovanie sporov o vecnej
príslušnosti (§ 104a ods. 3 OSP) preskúmal spis vo veci predloženej mu Krajským súdom
v Košiciach a dospel k záveru, že postúpenie veci tomuto súdu nebolo namieste, respektíve
bolo založené na neúplnom posúdení predmetu sporu.
Právomoc súdov v občianskoprávnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 7,
pričom v zmysle:
- odseku 1 v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány, v zmysle
- odseku 2 v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach
územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády
a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon
(§ 7 ods. 3 OSP).
Občiansky súdny poriadok tak v prvých dvoch ustanoveniach § 7 vymedzuje dva typy
občianskoprávnych konaní, a to všeobecné občianskoprávne konanie, v ktorom sa prejednávajú veci
uvedené v § 7 ods. 1 OSP, a veci patriace správnemu súdnictvu, t. j. veci podľa § 7 ods. 2 OSP,
konanie v ktorom je upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Určujúcim pre režim procesného postupu súdu je teda charakter vzťahu, ktorý
je predmetom konania.
V predmetnej veci sú účastníkmi konania fyzická osoba na strane žalobcu a orgány verejnej
správy (Obvodný úrad v Košiciach a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) na strane
žalovaných. Žalobou došlou okresnému súdu 08. júla 2004 sa žalobca domáhal určenia,
že má právo na základe dosiahnutých výsledkov vo výberovom konaní VK 2004/25/800 vstúpiť
do stálej štátnej služby ako odborný radca – vo funkcii vedúceho živnostenského podnikania
na Obvodnom úrade Košice - okolie, odbor živnostenského podnikania, a že toto jeho právo bolo
porušené nesprávnym a diskriminačným úradným postupom žalovaných 1/ a 2/, a uloženia
povinnosti žalovanému 3/ zaplatiť náhradu škody za nesprávny úradný postup žalovaných 1/ a 2/
v sume funkčného platu v danej funkcii od 04. mája 2004 až do doby, kedy mu bude umožnené
riadne vykonávať túto funkciu. Žalobný návrh b) na výzvu súdu z 03. novembra 2005 (č. l. 34)
následne špecifikoval tak, že doplnil sumu požadovaného funkčného platu 21.550 Sk mesačne
(celkovú škoda k 18. novembru 2005 vyčíslil na 398.675 Sk) a dátum nástupu do stálej štátnej
služby v tejto funkcii od 04. mája 2004.
Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti
a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo
náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Príkladom
sú náležitosti žaloby, návrhu na vydanie predbežného opatrenia, odvolania. Ak podanie nemá
predpísané osobitné náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje
podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym
štandardom náležitostí každého podania tak, ako sú uvedené v § 42 ods. 3. Pri týchto
podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného
prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní.
Z vyššie uvedeného žalobného petitu nie je jednoznačne zrejmé, či cieľom žaloby bolo
vydanie rozsudku podľa § 80 písm. c/ (určovací rozsudok) a § 80 písm. b/ OSP (náhrada
škody), alebo či sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu správneho orgánu
v zmysle § 244 a nasl. OSP. Túto nejasnosť je povinný odstrániť ten súd, na ktorý žaloba
napadla, v tomto prípade Okresný súd Košice I.
Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil
v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba
opravu alebo doplnenie vykonať.
Poučovacia povinnosť súdu v občianskom súdnom konaní je formou právnej pomoci
v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poučenie sa poskytuje účastníkom
(ich zástupcom, ak nie sú advokátmi) vrátane vedľajších účastníkov (§ 93 ods. 4 OSP).
Ustanovenie § 43 OSP zakotvuje osobitnú poučovaciu povinnosť súdu, a to výzvu
účastníkovi, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil
v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní formou uznesenia spolu
s uvedením, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
Poučenie o návrhu na rozhodnutie vo veci samej by mal vychádzať z toho, že petit musí
vyjadrovať to, akého práva sa navrhovateľ domáha voči odporcovi a aká povinnosť odporcu
zodpovedá tomuto právu navrhovateľa.
Poučenie o oprave alebo doplnení podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť
návrhom na začatie konania, sa v zásade rozlišuje podľa toho, či ide o
- upresnenie základného programu konania, ktorý je vyjadrený v žalobnej žiadosti,
v návrhu na rozhodnutie odvolacieho alebo dovolacieho súdu alebo v inom návrhu
na začatie konania podľa Občianskeho súdneho poriadku (konanie o obnove, správne
súdnictvo, iný typ verejného súdnictva, atď.),
- opravu alebo doplnenie údajov o účastníkoch konania,
- splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti alebo
- opravu a doplnenie inej náležitosti predpísanej zákonom.
Výzva k odstráneniu vád podania musí obsahovať aj údaje o tom, v čom je podanie
nesprávne či neúplné, a poučenie, ako má byť opravené nebo doplnené. Súd splní poučovaciu
povinnosť uloženú mu v § 43 ods. 1 OSP iba v prípade, že účastníka konkrétne poučí, ako
je treba opravu vykonať. Účastníkovi treba dať také poučenie, aké zodpovedá jeho úrovni.
V prejednávanej veci je upresnenie žalobného návrhu rozhodujúce tiež z hľadiska
režimu konania. Len na základe jednoznačného zistenia, čoho sa žalobca vo veci domáha
možno určiť režim konania (všeobecné občianskoprávne konanie alebo konanie
v správnom súdnictve) a následne aj vecnej príslušnosti (§ 9 ods. 1 OSP, § 246 OSP). Je preto namieste nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci
Okresným súdom Košice I., pretože okresný súd vydal uznesenie podľa § 104a ods. 2
OSP predčasne a bez toho, aby záver o nedostatku svojej vecnej príslušnosti mohol
jednoznačne vyvodiť zo žaloby žalobcu, respektíve z výsledkov dovtedajšieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež poukazuje na nedostatočné odôvodnenie
uznesenia o postúpení veci Krajskému súdu v Košiciach. Hoci proti tomuto uzneseniu zákon
nepripúšťa opravný prostriedok, odôvodnenie by malo stále spĺňať požiadavku jasnosti
a zrozumiteľnosti a malo by účastníkovi konania poskytnúť dostatočný podklad
pre porozumenie postupu súdu vo veci.
S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas
krajského súdu je dôvodný a vec v tomto okamihu konania patrí do vecnej príslušnosti
okresného súdu, na ktorý napadla. Tento, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je pre ďalšie
konania v prvom rade povinný vyzvať žalobcu podľa § 43 OSP a zistiť nad akúkoľvek
pochybnosť, čoho sa domáha tak, aby bolo možné urobiť jednoznačný záver o tom, či ide o vec všeobecného súdnictva, alebo o vec správneho súdnictva. Len na základe tohto
poznatku je možné určiť vecnú príslušnosť súdov.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. mája 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková