Najvyšší súd  

5Nds/3/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. O. D., bytom V., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom so sídlom I., proti žalovaným označeným ako: 1/ Obvodný úrad v Košiciach, Komenského 52, Košice, 2/ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 6B, Bratislava, 3/ Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 6B, Bratislava, o „určenie práva vstúpiť do štátnej služby dňom 04. mája 2004 a náhradu funkčného platu a náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom“, vo veci na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.

6S/56/2011, takto

r o z h od o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci   j e   d ô v o d n ý.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) predložil dňa 13. mája 2011

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vec vedenú pod sp. zn. 6S/56/2011 z dôvodu

nesúhlasu s postúpením veci uznesením Okresného súdu Košice I z 18. februára 2011,

kde bola vec vedená pod sp. zn. 24C/144/2004 (§ 104a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

/ďalej aj „OSP“/).

Svoj nesúhlas krajský súd odôvodnil tým, že žalobcom uplatnený, neurčite formulovaný

nárok na náhradu škody (č. l. 1-2, 71-74) a ďalšie nároky v súvislosti s výberovým konaním

jednoznačne podliehajú procesnému režimu všeobecného súdnictva (§ 7 ods. 1 OSP).

Zdôraznil, že vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie orgánu verejnej správy a neboli naplnené ani podmienky pre postup podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250t,

§ 250v OSP).

Okresný súd Košice I uznesenie z 18. februára 2011, č. k. 24C/144/2004-82 odôvodnil

poukazom na § 103 OSP a následne § 246 ods. 1 OSP, § 246a ods. 1 OSP a § 250d ods. 2

OSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodovanie sporov o vecnej

príslušnosti (§ 104a ods. 3 OSP) preskúmal spis vo veci predloženej mu Krajským súdom

v Košiciach a dospel k záveru, že postúpenie veci tomuto súdu nebolo namieste, respektíve

bolo založené na neúplnom posúdení predmetu sporu.

Právomoc súdov v občianskoprávnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 7,

pričom v zmysle:

- odseku 1 v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány, v zmysle

- odseku 2 v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach

územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády

a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon

(§ 7 ods. 3 OSP).

Občiansky súdny poriadok tak v prvých dvoch ustanoveniach § 7 vymedzuje dva typy

občianskoprávnych konaní, a to všeobecné občianskoprávne konanie, v ktorom sa prejednávajú veci

uvedené v § 7 ods. 1 OSP, a veci patriace správnemu súdnictvu, t. j. veci podľa § 7 ods. 2 OSP,

konanie v ktorom je upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Určujúcim pre režim procesného postupu súdu je teda charakter vzťahu, ktorý

je predmetom konania.

V predmetnej veci sú účastníkmi konania fyzická osoba na strane žalobcu a orgány verejnej

správy (Obvodný úrad v Košiciach a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) na strane

žalovaných. Žalobou došlou okresnému súdu 08. júla 2004 sa žalobca domáhal určenia,

že má právo na základe dosiahnutých výsledkov vo výberovom konaní VK 2004/25/800 vstúpiť

do stálej štátnej služby ako odborný radca – vo funkcii vedúceho živnostenského podnikania

na Obvodnom úrade Košice - okolie, odbor živnostenského podnikania, a že toto jeho právo bolo

porušené nesprávnym a diskriminačným úradným postupom žalovaných 1/ a 2/, a uloženia

povinnosti žalovanému 3/ zaplatiť náhradu škody za nesprávny úradný postup žalovaných 1/ a 2/

v sume funkčného platu v danej funkcii od 04. mája 2004 až do doby, kedy mu bude umožnené

riadne vykonávať túto funkciu. Žalobný návrh b) na výzvu súdu z 03. novembra 2005 (č. l. 34)

následne špecifikoval tak, že doplnil sumu požadovaného funkčného platu 21.550 Sk mesačne

(celkovú škoda k 18. novembru 2005 vyčíslil na 398.675 Sk) a dátum nástupu do stálej štátnej

služby v tejto funkcii od 04. mája 2004.

Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti

a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo

náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Príkladom

sú náležitosti žaloby, návrhu na vydanie predbežného opatrenia, odvolania. Ak podanie nemá

predpísané osobitné náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje

podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym

štandardom náležitostí každého podania tak, ako sú uvedené v § 42 ods. 3. Pri týchto

podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného

prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní.

Z vyššie uvedeného žalobného petitu nie je jednoznačne zrejmé, či cieľom žaloby bolo

vydanie rozsudku podľa § 80 písm. c/ (určovací rozsudok) a § 80 písm. b/ OSP (náhrada

škody), alebo či sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu správneho orgánu

v zmysle § 244 a nasl. OSP. Túto nejasnosť je povinný odstrániť ten súd, na ktorý žaloba

napadla, v tomto prípade Okresný súd Košice I.

Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať.

Poučovacia povinnosť súdu v občianskom súdnom konaní je formou právnej pomoci

v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poučenie sa poskytuje účastníkom

(ich zástupcom, ak nie sú advokátmi) vrátane vedľajších účastníkov (§ 93 ods. 4 OSP).

Ustanovenie § 43 OSP zakotvuje osobitnú poučovaciu povinnosť súdu, a to výzvu

účastníkovi, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní formou uznesenia spolu

s uvedením, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Poučenie o návrhu na rozhodnutie vo veci samej by mal vychádzať z toho, že petit musí

vyjadrovať to, akého práva sa navrhovateľ domáha voči odporcovi a aká povinnosť odporcu

zodpovedá tomuto právu navrhovateľa.

Poučenie o oprave alebo doplnení podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť

návrhom na začatie konania, sa v zásade rozlišuje podľa toho, či ide o

- upresnenie základného programu konania, ktorý je vyjadrený v žalobnej žiadosti,

v návrhu na rozhodnutie odvolacieho alebo dovolacieho súdu alebo v inom návrhu

na začatie konania podľa Občianskeho súdneho poriadku (konanie o obnove, správne

súdnictvo, iný typ verejného súdnictva, atď.),

- opravu alebo doplnenie údajov o účastníkoch konania,

- splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti alebo

- opravu a doplnenie inej náležitosti predpísanej zákonom.

Výzva k odstráneniu vád podania musí obsahovať aj údaje o tom, v čom je podanie

nesprávne či neúplné, a poučenie, ako má byť opravené nebo doplnené. Súd splní poučovaciu

povinnosť uloženú mu v § 43 ods. 1 OSP iba v prípade, že účastníka konkrétne poučí, ako

je treba opravu vykonať. Účastníkovi treba dať také poučenie, aké zodpovedá jeho úrovni.

V prejednávanej veci je upresnenie žalobného návrhu rozhodujúce tiež z hľadiska

režimu konania. Len na základe jednoznačného zistenia, čoho sa žalobca vo veci domáha

možno určiť režim konania (všeobecné občianskoprávne konanie alebo konanie

v správnom súdnictve) a následne aj vecnej príslušnosti (§ 9 ods. 1 OSP, § 246 OSP). Je preto namieste nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci

Okresným súdom Košice I., pretože okresný súd vydal uznesenie podľa § 104a ods. 2

OSP predčasne a bez toho, aby záver o nedostatku svojej vecnej príslušnosti mohol

jednoznačne vyvodiť zo žaloby žalobcu, respektíve z výsledkov dovtedajšieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež poukazuje na nedostatočné odôvodnenie

uznesenia o postúpení veci Krajskému súdu v Košiciach. Hoci proti tomuto uzneseniu zákon

nepripúšťa opravný prostriedok, odôvodnenie by malo stále spĺňať požiadavku jasnosti

a zrozumiteľnosti a malo by účastníkovi konania poskytnúť dostatočný podklad

pre porozumenie postupu súdu vo veci.

S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas

krajského súdu je dôvodný a vec v tomto okamihu konania patrí do vecnej príslušnosti

okresného súdu, na ktorý napadla. Tento, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je pre ďalšie

konania v prvom rade povinný vyzvať žalobcu podľa § 43 OSP a zistiť nad akúkoľvek

pochybnosť, čoho sa domáha tak, aby bolo možné urobiť jednoznačný záver o tom, či ide o vec všeobecného súdnictva, alebo o vec správneho súdnictva. Len na základe tohto

poznatku je možné určiť vecnú príslušnosť súdov.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0

(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková