UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y. J., bytom B. proti žalovanému Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, so sídlom Chorvátska 3, Bratislava, o žalobe pre porušenie základných ľudských práv, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4Sa/83/2017 j e n e d ô v o d n ý.
Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Žiline.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Sa/83/2017-18 z 13. októbra 2017, v súvislosti s účinnosťou nových procesných kódexov a s poukazom na § 6 ods. 2 písm. c/, § 9 ods. 1, § 10, § 13 ods. 2, § 18 ods. 2, § 199 ods. 1 písm. h/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 6 písm. d/ zák. č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline vzhľadom na to, že po preskúmaní žaloby Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že ide o žalobu v sociálnych veciach a žalobca má trvalé bydlisko na adrese: B.. Mesto Martin sa nachádza v služobnom obvode Okresného súdu Martin, ktorý je v obvode Krajského súdu v Žiline, súd preto dospel k presvedčeniu, že na konanie o tejto žalobe je miestne príslušný Krajský súd v Žiline. 2. Krajský súd v Žiline predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci, ktorý odôvodnil poukazom na ustanovenia § 55 ods. 3 a § 182 SSP, v predmetnej veci podľa názoru krajského súdu nie je návrh na začatie konania jasný, určitý, zrozumiteľný, nie je podložený relevantnými skutočnosťami a dôkazmi, a teda posúdenie vecnej a miestnej príslušnosti bolo predčasné. Krajský súd poukazuje na rozpor obsahu žaloby a petitu žaloby. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namieta porušenie základných ľudských práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR.
3. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne akauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
4. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
5. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
6. V prejednávanej veci bola žaloba podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 5. októbra 2017, po preskúmaní obsahu žaloby ako aj kópie napadnutého rozhodnutia bolo podľa Krajského súdu zrejmé, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach.
7. Podľa §199 ods. 1 písm. h/ SSP: Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
8. Podľa § 13 ods. 3 SSP: V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti, po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Žiline postúpená správne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Žiline
10. Podľa tretej hlavy - správne žaloby v sociálnych veciach, v zmysle § 202, ods. 2 SSP: Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a 182 ods. 1 Podľa § 203 ods. 1: Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Ods. 2 Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
11. Neformálne posudzovanie žaloby v sociálnych veciach teda znamená, že nebude namieste, aby sa vyžadovalo uvedenie konkrétnych skutkových alebo právnych dôvodov nezákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, ale s poukazom na odsek 2 len pokiaľ ide o žaloby fyzických osôb, spravidla žiadateľov o dávky či služby. Je tomu tak aj z dôvodu, že zákon nevyžaduje obligatórne právne zastúpenie advokátom, a teda aj kvalita správnej žaloby je závislá predovšetkým od toho, ako žalobca vníma žalované rozhodnutie z hľadiska uspokojenia jeho očakávaní a z hľadiska spravodlivosti. Vo všeobecnosti možno uviesť, že žiadateľ o dôchodkovú dávku, štátnu pomoc alebo sociálne služby bude vnímať rozhodnutie, ktorým jeho žiadosti nebude úplne vyhovené, ako nezákonné a nespravodlivé bez ohľadu na to, či vie, alebo nevie definovať dôvod nezákonnosti. (Hanzelová, I., Rumana, I. Šingliarová, I.: Správny súdny poriadok, Komentár, Wolters Kluwer, 2016).
12. Najvyšší súd má za to, že predmetnú žalobu treba posudzovať neformálne, a preto nemožno súhlasiť s názorom Krajského súdu v Žiline, že vec bola súdu postúpená predčasne, keď podľa názoru Krajského súdu v Žiline, z podania žalobcu nie je možné posúdiť všeobecné náležitosti podania ani náležitosti správnej žaloby. Najvyšší súd podotýka, že ak by sa aj predmetná žaloba neposudzovala neformálne, jej náležitosti síce nie sú sústredné ucelene, z podania sú však okrem všeobecných náležitostí podľa § 57 SSP zrejmé aj náležitosti správnej žaloby podľa § 202 SSP.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
14. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.