UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. Z., bytom G., proti žalovanému Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom v Bratislave, Šagátova 1, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-48-42/31-2011 z 28. októbra 2011 a č. GR ZVJS-48- 40/31-2011 z 19. októbra 2011, veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/8/2012, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci je d ô v o d n ý.
Na konanie je miestne p r í s l u š n ý Krajský súd v Bratislave.
Odôvodnenie
Žalobca podal dňa 15.11.2011 na Krajský súd v Trnave žalobu domáhajúc sa preskúmania zákonnosti dvoch rozhodnutí žalovaného č. GR ZVJS-48-42/31-2011 z 28.10.2011 a č. GR ZVJS-48-40/31-2011 z 19.10.2011, a ich zrušenia ako aj zrušenia prvostupňových rozhodnutí vydaných ÚVTOS Hrčiarovce nad Parnou č. 10-72/21 zo 06.09.2011 a č. 10-71/21-11 z 19.08.2011 a vrátenia veci žalovanému na nové konanie.
Krajský súd v Trnave uznesením z 12.01.2012 č. k. 20S/36/2011-17 vec podľa § 250d ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť vo veci konať a túto postúpil Krajskému súdu v Žiline. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 244 ods. 1 až 3, § 246 ods. 1, § 246c ods. 1, § 103, § 11 ods. 1, § 250d ods. 2, § 246a ods. 1 a § 85 ods. 1 OSP majúc za to, že miestna príslušnosť v danej veci sa riadi všeobecným súdom žalobcu, nakoľko predmetom preskúmania je rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
Krajský súd v Žiline s poukazom na ustanovenia § 11 ods. 1 OSP (druhá veta), § 246 ods. 1 OSP, ako i § 85 ods. 1 OSP v čase konania (15.11. 2011) vec dňa 21.05.2012 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o miestnej príslušnosti nesúhlasiac s postúpením veci, pretože žalobca sa v mieste svojho bydliska Vrútky nezdržiaval, ale zdržiaval sa v ÚVTOS Ilava. Až po prepustení dňa 20.11.2011 uviedol adresu bydliska vo Vrútkach - č. l. 29 spisu. Nakoľko pre určenie miestnej príslušnosti je podstatný stav v čase začatia konania (15.11.2011), na konanie je podľa názoruKrajského súdu v Žiline príslušný Krajský súd Trenčín, do obvodu ktorého spadá obec Ilava.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodovanie o miestnej príslušnosti (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 105 ods. 3 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci je dôvodný, i keď celkom z iných dôvodov, ako Krajský súd v Žiline namieta.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).
Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia (§ 11 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Na preskúmavanie rozhodnutí a postupu sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak (§ 246 ods. 1 OSP).
Miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa (§ 246a ods. 1 OSP).
Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým dáva do pozornosti, že orgánmi verejnej správy s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky podľa súčasnej právnej úpravy sú:
a) regulačné a dozorové orgány: 1. Národná banka Slovenska (zákon č. 566/1992 Zb., zákon č. 483/2001 Z. z. a zákon č.747/2004 Z. z.), 2. Poštový regulačný úrad (zákon č. 324/2011 Z. z.), 3. Rada pre vysielanie a retransmisiu (zákon č. 308/2000 Z. z.), 4. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (zákon č. 351/2011 Z. z.), 5. Úrad na ochranu osobných údajov (zákon č. 428/2002 Z. z.), 6. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (zákon č. 581/2004 Z. z.), 7. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (zákon č. 276/2001 Z. z.), 8. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (zákon č. 513/2009 Z. z.);
b) dekoncentrované orgány štátnej správy: 1. Centrum podľa Chemického zákona (zákon č. 67/2010 Z. z.), 2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v colníctve (zákon č. 652/2004 Z. z.), 3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v oblasti daní a poplatkov (zákon č. 479/2009 Z. z.), 4. Letecký úrad Slovenskej republiky (zákon č. 143/1998 Z. z.), 5. Národný inšpektorát práce (zákon č. 125/2006 Z. z.), 6. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (zákon č. 49/2002 Z. z.), 7. Pôdohospodárska platobná agentúra (zákon č. 543/2007 Z. z.), 8. Puncový úrad (zákon č. 10/2004 Z. z.), 9. Slovenský banský úrad (zákon č. 51/1988 Zb.) a Hlavný banský úrad (zákon č. 58/1998 Z. z.), 10. Slovenský metrologický ústav (zákon č. 142/2000 Z. z.), 11. Štátna kúpeľná komisia (zákon č. 538/2005 Z. z.), 12. Štátna plavebná správa (zákon č. 338/2000 Z. z.), 13. Štátna veterinárna a potravinová správa (zákon č. 39/2007 Z. z.), 14. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (zákon č. 362/2011 Z. z., zákon č. 331/2005 Z. z.), 15. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (zákon č. 355/2007 Z. z.), 16. Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv(zákon č. 39/2007 Z. z.), 17. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (zákon č. 453/2003 Z. z.),
18. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (zákon č. 189/2009 Z. z.), 19.Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z. z.), 20.Vyššia vojenská správa (zákon č. 319/2002 Z. z.);
c) inšpekčné orgány: 1. Inšpektorát kúpeľov a žriediel (zákon č. 538/2005 Z. z.), 2. Katastrálna inšpekcia (zákon č. 162/1995 Z. z.), 3. Plemenárska inšpekcia Slovenskej republiky (zákon č. 194/1998 Z. z.), 4. Slovenská inšpekcia životného prostredia (zákon č. 525/2003 Z. z.), 5. Slovenská obchodná inšpekcia (zákon č. 128/2002 Z. z.), 6. Slovenská stavebná inšpekcia (zákon č. 50/1976 Zb. a zákon č. 608/2003 Z. z.), 7. Slovenský metrologický inšpektorát (zákon č. 142/2000 Z. z.), 8. Štátna energetická inšpekcia (zákon č. 656/2004 Z. z.), 9. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (zákon č. 39/2007 Z. z.), 10. Štátna školská inšpekcia (zákon č. 596/2003 Z. z.);
d) ďalšie orgány s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky: 1.Sociálna poisťovňa (zákon č. 461/2003 Z. z.), 2. niektoré samosprávne stavovské organizácie, napr. Slovenská advokátska komora (zákon č. 586/2003 Z. z.), Notárska komora Slovenskej republiky (zákon č. 323/1992 Zb.), Slovenská komora exekútorov (zákon č. 233/1995 Z. z.), Slovenská komora architektov (zákon č. 138/1992 Zb.), Komora audítorov (zákon č. 540/2007 Z. z.), Komora geodetov a kartografov (zákon č. 216/1995 Z. z.), Komora kominárov Slovenska (zákon č. 161/1998 Z. z.), tiež napr. aj Komora reštaurátorov, Slovenská lekárska komora, Slovenská lekárnická komora a ďalšie komory podľa zákona č. 578/2004 Z. z..
Naproti tomu žalovaný Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže v zmysle zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov je orgánom Zboru väzenskej a justičnej stráže ako ozbrojeného bezpečnostného zboru plniaceho úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany a stráženia objektov zboru a ochrany poriadku a bezpečnosti v súdnych objektoch a objektoch prokuratúry (§ 1 cit. zákona). Generálne riaditeľstvo, ktoré zriaďuje a zrušuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, riadi a kontroluje ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnicu pre obvinených a odsúdených (§ 2 cit. zákona).
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaného nemožno považovať za orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, a preto niet dôvodu posudzovať miestnu príslušnosť súdu podľa § 246a ods. 1 veta druhá OSP, teda podľa všeobecného súdu žalobcu, t. j. podľa jeho bydliska.
Najvyšší súd dáva Krajskému súdu v Žiline do pozornosti, že bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom táto osoba býva s úmyslom sa tu trvale zdržiavať. Bydliskom je najmä miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje, ak tam tiež býva. Okolnosti dočasného charakteru, ako napr. pobyt v nemocnici, výkon trestu odňatia slobody, štúdium, nemení nič na bydlisku fyzickej osoby, ak nie sú súčasne sprevádzané takými okolnosťami, z ktorých možno s istou usudzovať, že fyzická osoba sa v mieste pôvodne dočasného pobytu zdržuje s úmyslom bývať tu trvale.
V danej veci zjavne nemožno považovať za pravdepodobné, že by si žalobca vo výkone trestu mienil založiť bydlisko, preto za bydlisko žalobcu a tým aj jeho všeobecný súd treba mať obvod Okresného súdu Martin, a to i v čase začatia konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva ešte do pozornosti obom krajským súdom, že účastníkmi konania v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP sú žalobca a žalovaný (§ 250 ods. 1 veta prvá OSP), pričom žalovaným je zásadne správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (§ 250 ods. 4 OSP). Preto i keď sa žalobca domáha aj zrušenia rozhodnutí vydaných prvostupňovým správnymorgánom, tento sa nestáva účastníkom súdneho preskúmavacieho konania a nie je potrebné ho ani uvádzať v záhlaví rozhodnutia.
Z dôvodov uvedených vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 105 ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP rozhodol, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci je dôvodný, a že na konanie vo veci je podľa § 246a ods. 1 veta prvá OSP miestne príslušným Krajský súd v Bratislave, teda súd miestne príslušný na konanie podľa sídla žalovaného správneho orgánu.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.