UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného advokátom JUDr. Felix Neupauer, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému TN logistica SK, s.r.o., so sídlom Michalská 7, Bratislava, IČO: 36 846 902, o zaplatenie 69,84 eur s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 73Cb/53/2024, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Mestským súdom Košice, takto
rozhodol:
Príslušným súdom na konanie v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 73Cb/53/2024 je Mestský súd Bratislava III.
Odôvodnenie
1. Mestský súd Košice dňa 04.04.2024 postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie Mestskému súdu Bratislava III z dôvodu, že ide o obchodnoprávny spor, pričom kauzálne príslušným súdom na jeho prejednanie a rozhodnutie je pre obvod Krajského súdu v Bratislave Mestský súd Bratislava III.
2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a namietol, že nie je súdom príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že v danom prípade je predmetom konania občianskoprávny nárok, v dôsledku čoho nie je založená kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III podľa § 22 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
3. Z vyššie uvedených dôvodov Mestský súd Bratislava III predložil súdny spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súdu spoločne nadriadenému obom súdom podľa § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o (kauzálnej) príslušnosti.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Košice a Mestskému súdu Bratislava III na rozhodnutie o príslušnosti (§ 43 ods. 2 CSP), po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť, dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Mestským súdom Košice, nie je dôvodný.
5. Podľa ustanovenia § 22 CSP (Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
6. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
7. Podľa ustanovenia § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
8. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
9. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
10. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Mestského súdu Bratislava III je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
11. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Krajského súdu v Bratislave je mesto Bratislava; jeho obvod tvoria obvody a) mestských súdov podľa § 2 ods. 1 až 4, b) Okresného súdu Malacky, c) Okresného súdu Pezinok.
12. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
13. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) ObZ, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
14. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. Konanie o predmetnom peňažnom nároku, vzniknutého v dôsledku neuhradenia poistného z uzatvorenej poistnej zmluvy, bolo začaté dňom doručenia žaloby spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu Mestskému súdu Košice dňa 20.03.2024. Právna úprava účinná od 01.06.2023 upravuje v § 22 CSP kauzálnu príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch. To, či spor možno definovať ako obchodnoprávny, závisí predovšetkým od právnej povahy (právneho statusu) strán a ich vzťahu, z ktorého spor vznikol. Z ust. § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z dikcie ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ je zrejmé, že na to, aby sa určitý záväzkový vzťah mohol kvalifikovať ako obchodnoprávny, musí byť okrem požiadavky kladenej na povahu subjektov daného vzťahu splnená aj požiadavka povahy záväzku k momentu jeho vzniku.
16. V predmetnom konaní vystupujú ako strany sporu dve obchodné spoločnosti zapísané v obchodnom registri, z čoho vyplýva, že podmienka povahy strán sporu je splnená, keďže ide o podnikateľov v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) ObZ.
17. V danom spore sa žalobca (poistiteľ) domáha voči žalovanému (poistník) nároku na úhradu poistného titulom poistnej zmluvy, prostredníctvom ktorej žalovaný dočasne poistil svojho zamestnanca, vodiča kamiónu, pre prípad smrti a úrazu. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalovaná obchodná spoločnosť má evidovaný ako predmet činnosti (okrem iného) aj vnútroštátnu a medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu. Je teda možné konštatovať, že poistná zmluva bola uzatvorená za účelom poistenia zamestnanca žalovaného, prostredníctvom ktorého dochádza k realizovaniu predmetu podnikateľskej činnosti žalovaného, a teda sa priamo týka podnikateľskej činnosti žalovaného. Žalobcov predmet podnikateľskej činnosti spočíva vo vykonávaní činnosti samostatného agenta v sektore poistenia, z čoho je zrejmé, že uzatváranie poistných zmlúv je jedným z predmetov podnikateľskej činnosti žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu, podnikateľmi, ktorý tvorí základ pre žalobou uplatnený nárok, sa (k momentu jeho vzniku) týka ich podnikateľskej činnosti, čím sú splnené podmienky pre charakterizovanie tohto záväzku ako záväzku obchodnoprávneho podľa § 261 ods. 1 ObZ.
18. Skutočnosť, že úprava poistných zmlúv nie je zakotvená v Obchodnom zákonníku, nemá vplyv na povahu vzniknutého záväzkového vzťahu. V zmysle citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 ObZ, ak niektoré otázky týkajúce sa obchodného záväzkového vzťahu nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Aplikovanie predpisov občianskeho práva teda nemá vplyv na povahu vzniknutého obchodnoprávneho záväzku. V tejto súvislosti je taktiež je potrebné poukázať na § 261 ods. 9 ObZ, podľa ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
19. Žalobca a žalovaný sú podnikateľmi a žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z ich vzájomného záväzkového vzťahu, ktorý ma obchodnoprávny charakter. Z uvedeného je možné uzavrieť, že predmetný spor má charakter obchodnoprávny a nie občianskoprávny. Preto na jeho prejednanie je daná kauzálna príslušnosť súdu podľa § 22 CSP [tu podľa § 22 písm. a) CSP] a nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu nie je dôvodný.
20. Keďže v danom prípade bolo najvyšším súdom zistené, že ide o obchodnoprávny spor, je zrejmé, žepostup Mestského súdu Košice, ktorým postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III ako súdu kauzálne príslušnému, bol správny. Vzhľadom na to, že ide o obchodnoprávny spor, pri určení súdu príslušného na konanie v spore sa prednostne aplikuje § 22 CSP upravujúci kauzálnu príslušnosť súdu v obchodnoprávnych sporoch. V danom spore je tak na konanie a rozhodnutie sporu kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava III.
21. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Mestským súdom Košice dôvodný nie je, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
22. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.