UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Z.. G. Z., bytom T. XXXX/XX, C., proti žalovaným: 1/ Carlton Property, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 3, Bratislava, IČO: 36 860 492, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 a 2/ P.. Z. Z., bytom F. XXXX/XX, C., o určenie neplatnosti dohôd o pristúpení k záväzku a záložných zmlúv, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/186/2018, o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom proti sudcom Krajského súdu v Bratislave, takto
rozhodol:
Sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Andrea Sedláčková, JUDr. Lýdia Noskovičová, JUDr. Monika Školníková a JUDr. Marta Šašínková nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Ncb/2/2020.
Odôvodnenie
1. JUDr. Andrea Sedláčková predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) predložila Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie námietku zaujatosti, vznesenú žalobcom voči sudcom Krajského súdu v Bratislave /ďalej len „krajský súd“/, spolu s vyjadrením všetkých sudcov krajského súdu k predmetnej námietke.
2. Žalobca podaním z 29. januára 2020 vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava I a všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave a zároveň podal návrh na prikázanie sporu z dôvodu nutnosti inému súdu mimo obvod Krajského súdu v Bratislave. 2.1. V námietke zaujatosti predovšetkým poukázal na komunikáciu medzi A.. N. K. a Z. E. z aplikácie Threema, ktorej sa časť týka konaní, v ktorých je účastníkom konania žalobca, jeho manželka T. E., a obchodné spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., Carlton Property, s.r.o., AREC 3, s.r.o., ARTHUR CONSULTING, s.r.o. a EQUITY TRUST, s.r.o. Ku komunikácii sa mal dostať 22. januára 2020. Predmetná komunikácia podľa žalobcu dosahuje také obludné rozmery, že pôjde o dokonanie úplného rozkladu právneho štátu, ak pre tieto zásadné podozrenia nebudú sudcovia Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave kompletne vylúčení z rozhodovacej činnosti. 2.2. Vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Bratislave uviedol, že minimálne časť sudcov odvolaciehosúdu je vo všetkých sporoch, v ktorých je jednou zo strán žalobca a druhou stranou páni O. a D. alebo obchodné spoločnosti ADS PROPERTY, s.ro. alebo Carlton Property, s.r.o. zaujatá, pričom nevie objektívne určiť, ktorí sudcovia majú byť zaujatí a ktorí nie. Žalobca sa opiera o vyhlásenia z komunikácie z aplikácie Threemy medzi A.. A. a A.. K. na jednej strane a Z. E. na druhej strane, z ktorej má vyplývať, že určitá osoba (označená emotikonom hlavy mimozemšťana - pozn. najvyššieho súdu) má mať kraj (sudcov Krajského súdu v Bratislave - pozn. najvyššieho súdu) pod palcom. Má ísť len o názor A.. K., ktorý však podľa žalobcu je potrebné vnímať v kontexte jeho skorších vyjadrení a predovšetkým v kontexte reálneho rozhodovania Krajského súdu v Bratislave v konaniach týkajúcich sa hotela Carlton. Konkrétne uviedol konania vedené pod sp. zn. 4Cob/205/2017, 4Cob/210/2017, 4Cob/211/2017, 4Cob/22/2018, 1Cob/49/2018, 1Cob/208/2019, 3Cob/90/2018, 3Cob/169/2019, 4Cob/111/2019 a 4Cob/197/2018. Zároveň poukázal na to, že členkou senátu 1Cob je A.. B. D., sestra A.. Z. A., ktorá sa spomína v prepisoch z komunikácie z aplikácie Threema v rôznych súvislostiach na viacerých miestach. Členom senátu 3Cob je A.. Z. X., ktorej nevesta A.. E. X., konala v neprospech žalobcu vo viacerých registrových konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I. Členkou senátu 4Cob je A.. R. S., ktorá sa spomína v kontexte, že na ňu má mať vplyv osoba pod menom Zoro. 2.3. Zároveň žalobca poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave zamietol všetky ním podané sťažnosti, ktorými sa domáhal prešetrenia postupu Okresného súdu Bratislava I pri riešení jeho sťažností a podnetov. 3. Všetci sudcovia krajského súdu vo svojich vyjadreniach k vznesenej námietke zaujatosti uviedli, že sa necítia byť vo veci zaujatí, strany sporu nepoznajú a nemajú žiadny vzťah k predmetu sporu, pričom vylúčili akýkoľvek vplyv na ich rozhodovaciu činnosť. Z obsahu spisu bolo zistené, že o námietke zaujatosti voči sudkyni Okresného súdu Bratislava I JUDr. Lee Gubovej rozhoduje pod sp. zn. 1Ncb/2/2020 senát, ktorý podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2020 je v zložení: JUDr. Andrea Sedláčková, JUDr. Lýdia Noskovičová, JUDr. Monika Školníková a JUDr. Marta Šašinková.
4. Najvyšší súd ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave (§ 54 ods. 1 C.s.p.) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti vznesenej žalobcom (§ 52 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 49 ods. 1 C.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
5. Účelom ustanovenia § 49 ods. 1 C.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
I. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je stranou sporu, zástupcom strany, prípadne intervenient, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),
II. k stranám sporu [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
III. k zástupcom strán sporu (viď vyššie II.).
6. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu je nutné vychádzať zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k stranám sporu alebo k ich zástupcom možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na základe uplatnenia námietky zaujatosti stranou sporu (§ 52 C.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 C.s.p.).
7. Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom pritom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávaniaa rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však subjektívne stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.
8. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
9. Nadriadený súd môže vylúčiť namietaného sudcu z prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu nie je stranou len tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 49 ods. 1 C.s.p. Rozhodujúca je tak existencia objektívnych skutočností, ktoré sa musia preukázať, a nie subjektívne domnienky uvedené stranou sporu.
10. Zároveň najvyšší súd uvádza, že pri rozhodovaní o námietke zaujatosti je nevyhnutné prednostne posudzovať, či sú dané dôvody pre vylúčenie zákonného sudcu (člena senátu, resp. celého senátu). Až po kladnom závere (t. j. že je dôvod pre vylúčenie zákonného sudcu) môže nadriadený súd posudzovať námietku zaujatosti, aj vo vzťahu k ďalším stranou sporu namietaným sudcom.
11. V rozhodovanej veci podľa najvyššieho súdu v tomto štádiu konania nie sú dané dôvody pre vylúčenie sudkýň: JUDr. Andrea Sedláčková, JUDr. Lýdia Noskovičová, JUDr. Monika Školníková a JUDr. Marta Šašinková, členiek senátu 1Ncb, ktorému bola predmetná veci pridelená na rozhodnutie o námietke žalobcu voči sudkyni súdu prvej inštancie JUDr. Lee Gubovej.
12. Najvyšší súd uvádza, že v rozhodovanej veci nebola žalobcom preukázaná skutočná zaujatosť ním namietaných konajúcich sudkýň Krajského súdu v Bratislave. Z obsahu predloženého súdneho spisu, námietky zaujatosti (vrátane priloženého prepisu komunikácie z aplikácie Threema) a ani z vyjadrenia jednotlivých členiek senátu odvolacieho súdu 1Ncb nevyplýva v tomto štádiu konania splnenie zákonných dôvodov uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 C.s.p. pre rozhodnutie o vylúčení uvedených sudkýň, pretože žalobca žiadnym (ani len nepriamym) spôsobom nepreukázal, že by uvedené sudkyne mali nejaký pomer k stranám sporu, ich zástupcom, prípadne k sporu, resp. že by na ich rozhodovaciu činnosť mala vplyv nejaká tretia osoba, aby bol spor rozhodnutý určitým spôsobom (napr. v neprospech žalobcu). K tomuto záveru najvyšší súd dopĺňa, že samotný žalobca vo svojej námietke zaujatosti výslovne uviedol, že najmä v prípade senátu Krajského súdu v Bratislave 1 Cob má výhrady voči sudkyni A.. B. D., ktorá má v súčasnosti pozastavený výkon funkcie sudcu. Voči sudkyniam, ktoré námietku majú prejednávať, žiadne konkrétne skutočnosti neuviedol.
13. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z prezumpcie nestrannosti konajúcich sudcov, poukazujúc na vyjadrenia sudkýň Krajského súdu v Bratislave: JUDr. Andrei Sedláčkovej, JUDr. Lýdie Noskovičovej, JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej k vznesenej námietke zaujatosti, z ktorých vyplýva, že nepoznajú strany sporu ani ich zástupcov, nemajú pomer k rozhodovanej veci, stranám sporu a k ich zástupcom, v ktorých výslovne vylúčili akýkoľvek vplyv na ich rozhodovaciu činnosť.
14. Nakoľko zo vznesenej námietky zaujatosti a z vyjadrenia namietaných sudcov neboli zistené žiadne skutočnosti významné z hľadiska § 49 ods. 1 C.s.p., ktoré by spochybňovali nezaujatosť a nestrannosťsudkýň Krajského súdu v Bratislave JUDr. Andrei Sedláčkovej, JUDr. Lýdie Noskovičovej, JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej rozhodujúcich o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Ncb/2/2020, najvyšší súd podľa ustanovenia § 54 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že ich nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetného sporu.
15. O námietke zaujatosti žalobcu uplatnenej voči ďalším sudcom Krajského súdu v Bratislave najvyšší súd nerozhodoval s poukazom na znenie ustanovenia § 55 druhá veta C.s.p.
16. Rovnako tak najvyšší súd nerozhodoval o námietke zaujatosti žalobcu v časti, ktorá smerovala proti sudcom Okresného súdu Bratislava I, nakoľko vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava I je nadriadeným súdom Krajský súd v Bratislave.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.