UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu MIROD, s. r. o., so sídlom Hurbanova 32, 010 01 Žilina, IČO: 36 399 396, zastúpeného advokátskou kanceláriou AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému R.D.M., spol. s r.o., so sídlom Janotova 10, 841 01 Bratislava, IČO: 35 848 529, o zaplatenie 27 865,54 eur s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 62Cb/20/2023, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Príslušným súdom na konanie v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 62Cb/20/2023 je Mestský súd Bratislava III.
Odôvodnenie
Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.07.2023 postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie Mestskému súdu Bratislava III z dôvodu, že po podaní odporu žalovaným, bol zo strany žalobcu podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v platnom znení (ďalej tiež „zákon o UK“) podaný návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci.
2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasí a namieta, že nie je súdom príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu, pretože týmto súdom je Mestský súd Bratislava IV. Uvedené odôvodňuje tým, že v danom prípade sa nejedná o obchodnoprávny spor, nakoľko nie je naplnený jeden z predpokladov podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej tiež „ObZ“), a to, že záväzkový vzťah sa týka podnikateľskej činnosti subjektov tohto vzťahu. Podľa názoru Mestského súdu Bratislava III táto podmienka nie je v danom spore splnená na strane žalobcu, ktorý nemá v obchodnom registri uvedený predmet podnikania - prenájom nehnuteľností. Nakoľko žalobca nekonal priuzatváraní nájomnej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a súčasne medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode podľa § 262 ObZ, ide o občianskoprávny záväzkový vzťah, teda príslušným súdom na konanie a rozhodnutie sporu má byť v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej tiež „CSP“) Mestský súd Bratislava IV.
3. Z vyššie uvedených dôvodov Mestský súd Bratislava III spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu spoločne nadriadenému podľa § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava III na rozhodnutie o príslušnosti (§ 43 ods. 2 CSP), po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením mu sporu Okresným súdom Banská Bystrica nie je dôvodný.
5. Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o UK, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.
6. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
7. Podľa ustanovenia § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
8. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
9. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
10. Podľa ustanovenia § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
11. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
12. Podľa ustanovenia § 22 písm. a) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave.
13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) [ďalej tiež „zák. č. 371/2004 Z. z.“], sídlom Krajského súdu v Bratislave je mesto Bratislava; jeho obvod tvoria obvody mestských súdov podľa § 2 ods. 1 až 4.
14. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zák. č. 371/2004 Z. z., sídlom Mestského súdu
Bratislava III je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
15. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie nájomného a s nájmom súvisiacich platieb s príslušenstvom, z titulu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. V tomto prípade ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, zodpovedajúci definičným znakom podľa § 261 ods. 1 ObZ. Je tomu tak preto, že ide o (i) záväzkový vzťah (ii) uzatvorený medzi podnikateľmi a (iii) pri jeho vzniku bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Niet pochýb o tom, že na oboch stranách sporu sú obchodné spoločnosti zapísané v obchodnom registri, zákonom považované za podnikateľské subjekty (§ 2 ods. 2 ObZ). Žalobca má v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti, do ktorého (okrem iného) patrí aj „obchodná činnosť v rozsahu voľných živností“ a rovnako tak aj „ubytovacie zariadenia“. V prílohe č. 4a k zákonu č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších právnych predpisov, ktorá stanovuje zoznam voľných živností, v bode 50. zakotvuje ako voľnú živnosť „prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom“. Základnými službami spojenými s prenájmom nehnuteľností sa rozumie okruh služieb, ktoré zabezpečujú riadne užívanie nehnuteľnosti nájomcom a ide najmä o služby spočívajúce v zabezpečovaní dodávky vody, plynu, elektrickej energie, tepla a teplej úžitkovej vody, odvoz komunálneho odpadu, odvod odpadovej vody, upratovanie spoločných priestorov (nie už však upratovanie samotných prenajatých priestorov) a podobne. Ak sa teda má jednať o živnosť, musia sa k takto poskytovaným základným službám spojeným s prenájmom pridružiť aj ďalšie služby poskytované nájomcovi. Z nájomnej zmluvy je zrejmé, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania celú stavbu hotela „hotel Bránica“, ako aj rôzne technologické zariadenia a všetky hnuteľné veci za účelom poskytovania ubytovania a prevádzkovania predmetu nájmu ako hotelového zariadenia na účely poskytovania krátkodobého ubytovania. Z doložených faktúr vyplýva napríklad aj vyúčtovanie poplatkov za telekomunikačné služby.
16. Z § 261 ods. 1 ObZ nevyplýva, že pre aplikáciu tohto ustanovenia zákon vyžaduje, aby išlo o záväzkové vzťahy, ktorými sa bezprostredne realizuje výhradne predmet činnosti zapísaný v obchodnom (živnostenskom) registri. Ide o voľnejšiu dikciu umožňujúcu začleniť sem aj záväzkové vzťahy, ktoré voľnejšie súvisia s podnikateľskou činnosťou dotknutých subjektov. Je nutné prihliadnuť na podstatné okolnosti posudzovaného záväzkového vzťahu pri jeho vzniku a následne určiť, či takýto vzťah sa týka podnikateľskej činnosti daných subjektov. Z okolností, ktoré v danom štádiu konania vyplývajú z obsahu spisu nemožno uzavrieť, že žalobca uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy nekonal v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. V tomto smere nie je rozhodujúce, že zmluva odkazovala na právnu úpravu nájomnej zmluvy v § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže Obchodník zákonník ako lex specialis takúto úpravu neobsahuje a v takom prípade ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 ObZ odkazuje na predpisy občianskeho práva (tu Občiansky zákonník ako lex generalis). Pokiaľ hotel patrí do majetkového portfólia žalobcu ako obchodnej spoločnosti, a priori je daný predpoklad, že k jeho zmluvnému prenájmu aj so všetkými technologickými a inými zariadeniami a všetkými hnuteľnými vecami, dochádza za účelom dosiahnutia zisku a že ide o zmluvu súvisiacu s podnikateľskou činnosťou obchodnej spoločnosti (ubytovacie zariadenia), bez ohľadu na to, že v zapísanom predmete činnosti priamo nie je prenájom nehnuteľností.
17. Najvyšší súd dodáva, že aj zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že žalobca si uplatňuje svoj peňažný nárok ako vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu. O tom svedčí skutočnosť, že žalobca si uplatňuje percentuálnu sadzbu úrokov z omeškania vo výške podľa nariadenia č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, na ktoré odkazuje § 369 ods. 2 ObZ a tiež náklady spojené s uplatnením pohľadávky zodpovedajúce úprave v § 369c ods. 1 ObZ.Taktiež v časti D) predmetného návrhu (str. 5) žalobca uviedol, že návrhom sa uplatňuje obchodnoprávny nárok, čo žalovaný v podanom odpore nenamietal.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením mu sporu Okresným súdom Banská Bystrica nie je dôvodný a podľa ust. § 22 písm. a) CSP je na konanie v danom obchodnoprávnom spore kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava III.
19. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.