5Ndob/45/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I., s. r. o., so sídlom Ž., proti odporcovi: P., a. s., so sídlom V., zastúpený: D.D., s. r. o., so sídlom M., o zrušenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.:
25Cb/121/2009 a v rámci odvolacieho konania vedenej pod sp. zn.: 2Cob/255/2010,
o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave, takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Z. I. predsedníčka senátu
a členky senátu JUDr. O. B. a JUDr. H. K. n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: 2Cob/255/2010.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ podaním zo dňa 09. 08. 2010 vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom
JUDr. Z. I., JUDr. H. K., ako aj k celému senátu Krajského súdu v Bratislave, ktorý bude
rozhodovať vo veci odvolania navrhovateľa voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.
k.: 25Cb/121/2009-46, ako aj voči ostatným sudcom Krajského súdu v Bratislave, nakoľko
podľa vyjadrení odporcu majú pomer k odporcovi, ako aj k zastupujúcemu advokátovi.
Navrhovateľ námietku odôvodnil tým, že dňa 9. augusta 2010 v priestoroch prevádzky I. sa
právny zástupca odporcu vyjadril, že prevádzka N., bude v krátkom čase zatvorená, lebo je to
tak dohodnuté na Krajskom súde v Bratislave. Povedal, že sa osobne pozná s celým senátom
Krajského súdu, ktorý bude rozhodovať v predmetnej veci, najmä s JUDr. I. a JUDr. K., ako
aj s ostatnými sudcami Krajského súdu, lebo vraj v Justičnom paláci pracoval jeho kolega pán
D. a žalobca nemá šancu na úspech v konaní.
2 5Ndob/45/2010
K vznesenej námietke sa vyjadril aj odporca, ktorý považuje vznesenú námietku
za neurčitú. Navrhovateľ neuviedol, ktorý „právny zástupca“ odporcu mal údajnú vetu
vysloviť, ani informáciu kde, pred akými osobami, a hlavne ako, sa o tom mohol
navrhovateľ dozvedieť. Právnym zástupcom odporcu je Advokátska kancelária D., s. r. o.
a Advokátska kancelária T. K., s. r. o., t. j. právnické osoby, ktoré sa uvedeným spôsobom
vyjadriť nemohli. V rámci advokátskej kancelárie D.D., s. r. o. pôsobí viac ako 20 právnikov
a pracovníkov v administratíve. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vylučuje
a kategoricky popiera, že by akýkoľvek člen alebo pracovník uvedených advokátskych
kancelárií uvedený výrok povedal, prípadne bližšie poznal členov senátu, či ich kontaktoval
za účelom ovplyvnenia a rozhodnutia v tejto veci.
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Z. I. a členky senátu JUDr. O.
B. a JUDr. H. K. v spoločnom vyjadrení uviedli, že v predmetnej veci sa necítia byť zaujaté.
Nie sú a ani neboli v žiadnom kontakte tak s právnymi zástupcami účastníkov, ako ani so
štatutárnymi zástupcami účastníkov ani s tretími osobami, ktorí by mali vec ovplyvňovať.
K námietke sa vyjadrili všetci sudcovia Krajského súdu v Bratislave, pričom z ich
vyjadrení jednoznačne vyplýva, že žiaden z nich sa necíti byť zaujatý, účastníkov nepoznajú
a nemajú pomer k prejednávanej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.)
po preskúmaní námietky dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie sudcov
Krajského súdu v Bratislave z prejednávania predmetnej veci.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom
orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je
obvinený.
3 5Ndob/45/2010
Podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) sudcovia sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15a ods. 1 O. s. p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť
súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva
na prejednávanie veci nestranným súdom, je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh
oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre
zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. Ús 73/97). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk,
a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné
presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j.
v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti
sa nestrannosť sudcu predpokladá až od predloženia dôkazu opaku (pierfachv. Belgicko -
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva).
Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je
potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa
vonkajších subjektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej
nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach
strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná
(delcourv. Belgicko - rozsudok ESĽP). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je
nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho
nestrannosti.
Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca
zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku, alebo
zaujatosti v konkrétnej veci.
4 5Ndob/45/2010
Z pohľadu čl. 6 ods. 1 Dohovoru možno nestrannosť posudzovať na základe dvoch
rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma skôr myseľ
sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre a objektívny
prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá
jeho pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle
od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho
nestrannosti.
Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť
nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť
sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností
závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.
Pri skúmaní subjektívnej stránky nestrannosti z vyjadrenia predsedníčky senátu
JUDr. Z. I. a členiek senátu JUDr. O. B. a JUDr. H. K. vyplýva, že sudkyne sa necítia byť
zaujaté.
Preto súd skúmal nestrannosť aj z hľadiska objektívnej stránky, či nastala taká
situácia, kedy by sudca mohol byť zaujatý, či obava žalobcu z nedostatku nestrannosti
sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Podľa
názoru Najvyššieho súdu žalobca nepreukázal existenciu oprávnených pochybností
o nestrannosti sudcu.
Navrhovateľ vo vznesenej námietke nekonkretizoval, ktorá osoba z Advokátskej
kancelárie D.D., s. r. o, sa vyjadrila, že sa osobne pozná s celým senátom Krajského súdu,
ktorý bude rozhodovať v predmetnej veci o odvolaní, a že žalobca nemá úspech v konaní, ani
či išlo o osobu ženského alebo mužského pohlavia a komu alebo pred kým právny zástupca
odporcu uviedol tieto skutočnosti, a ako sa o tom dozvedel navrhovateľ. V rámci advokátskej
kancelárie – právneho zástupcu odporcu pôsobí viac ako 20 právnikov a pracovníkov
administratívy. Vznesená námietka je nekonkrétna, nie je podložená žiadnymi relevantnými
dôkazmi a nepresvedčivá. Samotná skutočnosť, že pán D. pracoval v Justičnom paláci, ešte
nezakladá pomer, pre ktorý by boli sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. 5 5Ndob/45/2010
Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania
a rozhodovania veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudcovia Krajského
súdu v Bratislave JUDr. Z. I., predsedníčka senátu, členky senátu JUDr. O. B. a JUDr. H. K.,
nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn.: 2Cob/255/2010.
Námietku zaujatosti podľa § 14 ods. 1 O. s. p. môže účastník uplatniť voči sudcovi,
ktorý má vec prejednať a rozhodnúť (§ 15a ods. 1 O. s. p.). Z tohto ustanovenia vyplýva, že
účastník konania môže namietať len zákonných sudcov, teda sudcov, ktorí sú podľa rozvrhu
práce povinní vec prejednať a rozhodnúť. Len JUDr. Z. I., predsedníčka senátu
a členky senátu JUDr. O. B. a JUDr. H. K. sú v predmetnej veci zákonnými sudcami.
Navrhovateľ namietal všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave, avšak ostatní sudcovia
tohto súdu predmetnú vec neprejednávajú a nerozhodujú o nej, a teda v uvedenej veci nie sú
zákonnými sudcami, a preto o tejto námietke nadriadený súd nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. októbra 2010
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková