UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Lenky Praženkovej v spore žalobcu Ing. R.K., PhD., so sídlom kancelárie správcu Ul. Prof. Sáru 44, Banská Bystriaca, správca konkurznej podstaty úpadcu PIPECO SLOVAKIA, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Mostárenská 9, Brezno, IČO: 36 005 932, zastúpeného JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, so sídlom kancelárie Prof. Sáru 3873/44, Banská Bystrica, proti žalovanému SYSTEMTUBE s.r.o., so sídlom Čsl. odboja 98, Košice, IČO: 36 201 316, o 240,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 8Up/546/2021, o nesúhlase Okresného súdu Košice II s postúpením sporu, takto
rozhodol:
Príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica pre upomínacie konanie o s t á v a z a c h o v a n á.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec vedenú pod sp. zn. 8Up/546/2021 Okresnému súdu Košice II ako súdu miestne príslušnému podľa ust. § 13 a § 15 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Na Okresnom súde Banská Bystrica sa konanie viedlo ako upomínacie konanie v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o upomínacom konaní“). Okresný súd Banská Bystrica bol na upomínacie konanie kauzálne príslušný v zmysle ust. § 2 zákona o upomínacom konaní. Postúpenie sporu Okresnému súdu Košice II odôvodnil tým, že po podaní odporu proti vydanému platobnému rozkazu, žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa ust. § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica tak prestal byť príslušným na ďalšie konanie. Spor preto postúpil miestne príslušnému súdu, ktorým je podľa ust. § 13 a § 15 ods. 1 CSP Okresný súd Košice II.
2. Okresný súd Košice II s postúpením veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 33Cb/2/2022 nesúhlasil a súdny spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) ako súdu spoločne nadriadenému podľa ust. § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti. Svoj nesúhlas s postúpením sporu odôvodnil s poukazom na ust. § 11 ods. 4 a § 12 ods. 1 písm. d/ zákona o upomínacom konaní tým, že v predmetnej veci bol elektronicky podaný odpor, ktorý ale nebol vecne odôvodnený, keďže žalovaný v jeho obsahu neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by závažným spôsobom spochybňovali žalobcom uplatnený nárok a tieto ani neosvedčil listinnými dôkazmi. Okresný súd Košice II mal vzhľadom na uvedené za to, že neboli splnené podmienky pre postúpenie veci tamojšiemu súdu a na mieste bol postup Okresného súdu Banská Bystrica podľa ust. § 12 ods. 1 písm. d/ zákona o upomínacom konaní, s tým, že kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica zostala v zmysle ust. § 2 zákona o upomínacom konaní zachovaná.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Košice II a Okresnému súdu Banská Bystrica podľa ust. § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti, preskúmal spor a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Košice II s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný.
4. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že ide o majetkový spor, titulom nezaplatenej odplaty za postúpenie pohľadávok, v ktorom Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 3. júna 2021 platobný rozkaz sp. zn. 8Up/546/2021-22, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 15.369,33 eur s príslušenstvom do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať odpor, a zároveň zaviazal žalovaného na úhradu trov konania vo výške 662,42 eur žalobcovi. Žalovaný podaním zo dňa 8. júna 2021 podal odpor proti predmetnému platobnému rozkazu, a to elektronickými prostriedkami (č. l. 30 a nasl.).
5. Podľa ust. § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
6. Podľa ust. § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
7. Podľa ust. § 12 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
9. Podľa ust. § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
10. Podľa ust. § 2 zákona o upomínacom konaní, na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
11. Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd žalobcu upovedomí o pokračovaní v konaní.
12. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovanýpodať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
13. Podľa ust. 11 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov.
14. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie podľa § 3 ods. 5, žalovaný musí okrem skutočností podľa odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený.
15. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. d/ zákona o upomínacom konaní, súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný bez vecného odôvodnenia. O následkoch podľa odseku 1 musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený (§ 12 ods. 2 zákona o upomínacom konaní).
16. Podľa ust. § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.
17. Podľa ust. § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
18. Podľa ust. § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
19. Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8Up/546/2021-22 zo dňa 3. júna 2021 podal žalovaný včasný odpor, v ktorom uviedol, že došlo k vzájomnému započítaniu záväzkov a pohľadávok strán sporu, dohodou o vzájomnom započítaní zo dňa 19.7.2019, pred začatím konkurzného konania.
20. Žalobca návrhom zo dňa 18.6.2021 (č.l. 44) navrhol súdu, aby odpor žalovaného ako vecne neodôvodnený odmietol postupom podľa ust. § 12 ods. 1 písm. d/ zákona o upomínacom konaní, nakoľko žalovaný neuviedol tvrdenia, ktoré by závažným spôsobom spochybňovali uplatnený nárok a tieto neosvedčil listinnými dôkazmi.
21. Na základe výzvy súdu, žalobca navrhol, aby sa pokračovalo na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného sa obmedzujú len na to, že žalobou uplatňovaná pohľadávka z faktúry č. 20190291 v sume 7.164,- eur a č. 20190292 na sumu 8.205,33 eur zanikla započítaním, na základe dohody o vzájomnom započítaní zo dňa 19.7.2019, pričom obe faktúry majú byť uvedené v predmetnej dohode o započítaní. Ďalej uviedol, že v predloženej dohode o započítaní ani v jej prílohe sa faktúry č. 20190291 a 20190292 nenachádzajú, čím teda nemohlo dôjsť k zániku žalobou uplatňovaných pohľadávok dohodou o započítaní
zo dňa 19.7.2019. Žalobca mal za to, že nakoľko dohoda o zápočte predstavovala jedinú námietku, ktorú žalovaný vzniesol, pričom táto nešpecifikovala, ktoré konkrétne pohľadávky sa započítavajú, oproti ktorým konkrétnym protipohľadávkam, a v akom rozsahu, pričom špecifikácia pohľadávok spoločnosti PIPECO uvedená v dohode o započítaní ako „Naše Int. č.“ a „Ext. č. (VS)“: 219072019 a 319072019 je neurčitá, má podľa žalobcu za následok neplatnosť dohody o započítaní. Žalobca považuje odpor za nedôvodný, a navrhol súdu, aby žalobe vyhovel.
22. Na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní podľa ust. § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Košice II ako súdu príslušnému na jej prejednanie. Povinnosťou Okresného súdu Banská Bystrica však bolo dôsledne skúmať splnenie predpokladov, či podaný odpor spĺňa náležitosti potrebné pre jeho vecné prejednanie príslušným súdom v nadväznosti na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, teda či sú splnené predpoklady pre vecné prejednanie odporu súdom príslušným podľa CSP.
23. Vychádzajúc z obsahu predmetného podania, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že podanie nespĺňa náležitosti podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní. Odpor žalovaného neobsahuje konkrétne vecné tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Problematikou vecného odôvodnenia odporu sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení sp. zn. 3Obo/403/1998, kde uviedol, že odporca musí odpor náležite odôvodniť vo veci samej, t. j. musí namietať opodstatnenosť uloženej povinnosti (jej dôvod alebo výšku), v opačnom prípade ho súd uznesením odmietne. Uvedenie dôvodu nesplnenia povinnosti, resp. nesúhlas s platobným rozkazom, nemôže vyvolať následok zrušenia platobného rozkazu, a preto ho nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej, ale len za odďaľovanie právoplatného ukončenia sporu. Súčasná úprava civilného procesného práva, ktorá nahradila kódex platný v čase vydania dotknutého rozhodnutia (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) vo vzťahu k problematike odporu voči platobnému rozkazu už explicitne stanovila požiadavku vecnosti jeho odôvodnenia.
24. Z podaného odporu žalovaného vyplýva, že faktúry žalobcu týkajúce sa predmetu sporu mu boli doručené, žalobcom uplatnený nárok nevedie vo svojom účtovníctve a faktúru týkajúcu sa uplatneného nároku uviedol vo svojom kontrolnom výkaze, napriek uvedenému, odpor neobsahuje také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a ani nie sú osvedčené listinnými dôkazmi, čo odporuje požiadavke vecného odôvodnenia odporu v súlade s § 11 ods. 3 a 4 zákona o upomínacom konaní. S poukazom na uvedené, vecné prejednanie odporu podmieňuje splnenie náležitostí podľa zákona o upomínacom konaní, posúdenie ktorých prináleží súdu príslušnému podľa ust. § 2 zákona o upomínacom konaní, nie súdu príslušnému podľa CSP.
25. Na základe uvedených skutočností, Najvyšší súd Slovenskej republiky uzatvára, že na prejednanie a rozhodnutie o odpore žalovaného je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica, preto nesúhlas Okresného súdu Košice II s postúpením sporu je dôvodný, keďže Okresný súd Banská Bystrica postúpil spor skôr, ako posúdil náležitosti podaného odporu v súlade so zákonom o upomínacom konaní.
26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.