5Ndob/4/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SLOV COUPON, a. s., Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 30 842 000, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: Slovinská republika - Veľvyslanectvo republiky Slovinsko, Ventúrska 5, 813 15 Bratislava, zastúpenému: BAJO LEGAL, s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 860 581, o zaplatenie 41.127,24 eura s príslušenstvom, o určenie vecnej príslušnosti takto

rozhodol:

Vec vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/20/2013 prejedná a rozhodne ako vecne príslušný Krajský súd v Bratislave.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave vec sp. zn. 4Cb/2/2012 postúpil vec s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 2 O. s. p., Okresnému súdu Bratislava I ako súdu vecne príslušnému. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd") s postúpením veci nesúhlasil a vec predložil na rozhodnutie o vecnej príslušnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"). Ako dôvod nesúhlasu s postúpením veci uviedol, že v predmetnej veci sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 41.127,24 eura s príslušenstvom z titulu nezaplateného nájomného, a teda predmetom konania nie je vec týkajúca sa rozhodcovského konania. Okresný súd Bratislava I ďalej uviedol, že nie je v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. c) O. s. p. vecne príslušný na konanie vo veci, nakoľko odporcom je Slovinská republika - Veľvyslanectvo republiky Slovinsko. Najvyšší súd vrátil vec okresnému súdu bez rozhodnutia o nesúhlase s postúpením veci podľa § 104a O. s. p. na ustálenie predpokladu, či je daná právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci konať. Uznesením z 05. augusta 2013, č. k. 32Cb/20/2013-26, okresný súd konanie podľa § 104 ods. 1 O. s. p. zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky konať a rozhodnúť vo veci, ktorý tvorí neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania. Na odvolanie žalobcu krajský súd uznesením z 25. júla 2014, č. k. 3Cob/311/2013-66, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že okresný súd nepostupoval správne, keď právomoc súdov Slovenskej republiky rozhodovať v danej veci posúdilpodľa zákona č. 97/1963 Zb. a neaplikoval Nariadenie Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Okresný súd vec opätovne predložil najvyššiemu súdu s nesúhlasom s postúpením veci krajským súdom. Uviedol, že právomoc súdov Slovenskej republiky je založená v zmysle čl. 24 Nariadenia Rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. c/ O. s. p. s tým, že v predmetnej veci je žalovaným Slovinská republika - Veľvyslanectvo republiky Slovinsko, teda vecne príslušným na prejednanie a rozhodnutie je krajský súd. Podľa § 104a ods. 3 O. s. p., ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané. Najvyšší súd vec preskúmal a dospel k záveru, že vecne príslušným na prejednanie a rozhodnutie vo veci je Krajský súd v Bratislave. Podľa § 9 ods. 2 písm. c/ O. s. p., krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky. Predpokladom vecnej príslušnosti krajského súdu v zmysle citovaného ustanovenia je kumulatívne splnenie troch podmienok. Prvou podmienkou je, že predmetom konania je určitý spor, preto nemôže ísť o konania, ktoré majú nesporový charakter. Z obsahu spisu najvyšší súd zistil, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie dlžného nájomného za nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na 3. a 4. nadzemnom podlaží domu s. č. XXXXX na parc. č. XXXX, kat. úz. U., na ulici J., ktoré boli žalovanému prenajaté zmluvou o nájme nebytových priestorov z 11.07.1997, nemožno mať preto pochybnosti o sporovom charaktere predmetnej veci. Ďalšou podmienkou je, že daný spor sa má týkať cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, teda účastníkom konania je akýkoľvek štát s výnimkou Slovenskej republiky, prípadne osoby požívajúce diplomatické imunity a výsady (vyhláška č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch, vyhláška č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch). V prejednávanej veci je žalovaným Slovinská republika a s ohľadom na predmet konania, týkajúci sa jeho zastupiteľského úradu možno považovať aj túto podmienku za splnenú. Treťou podmienkou je dispozícia právomocou súdov Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť. Otázka právomoci súdov Slovenskej republiky bola riešená v rozhodnutí krajského súdu z 25. júla 2014, sp. zn. 3Cob/311/2013, s ktorého závermi sa najvyšší súd stotožňuje. Na doplnenie sa však žiada uviesť, že princíp absolútnej imunity štátov založeného na doktríne in parem non habet imperium, podľa ktorej štát nemôže podliehať súdnej právomoci iného štátu, je v súčasnosti prekonaný. V súčasnosti sa však už v medzinárodnom práve etabloval princíp tzv. funkčnej imunity štátu, ktorý rozlišuje medzi acta iure imperii, teda úkonmi štátu spojenými s jeho postavením ako suveréna, a acta iure gestionis, teda úkonmi, ktoré nespadajú do výkonu verejnej moci a v ktorých štát vystupuje ako subjekt súkromného práva (viď napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 154/11, Mahamdia proti République algerienne democratique et populaire, príp. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Cudak proti Litve). Na uvedenú tendenciu v oblasti jurisdikčnej imunity štátov reagoval aj zákonodarca novelizáciou ust. § 47 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s účinnosťou od 01.01.2015, kedy sa uvedený princíp funkčnej imunity štátu premietol aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Keďže v preskúmavanej veci, vzhľadom na predmet konania, žalovaný ako cudzí štát nevystupuje ako suverénny nositeľ verejnej moci, ale ako právnická osoba v občianskoprávnom vzťahu charakterizovanom právnou rovnosťou účastníkov, odôvodňujú pravidlá medzinárodného práva záver, že táto právnická osoba - cudzí štát - nepožíva funkčnú imunitu, a že v tejto veci je daná právomoc slovenských súdov. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že boli splnené všetky podmienky predpokladané ust. § 9 ods. 2 písm. c/ O. s. p., preto súdom vecne príslušným na prejednanie a rozhodnutie je Krajský súd v Bratislave. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.