UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v spore žalobcov 1/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. a 2/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., zastúpených advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Janka Kráľa 5/A, Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému Združenie na ochranu práv investorov - občanov, so sídlom Laurinská 134/3, Bratislava, IČO: 45 741 867, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 77Cr/15/2025, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Rimavská Sobota, takto
rozhodol:
Príslušným súdom na konanie v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 77Cr/15/2025 je Okresný súd Rimavská Sobota.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Rimavská Sobota dňa 18.07.2025 postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie Mestskému súdu Bratislava III v zmysle § 40 v spojení s § 20 písm. d) a § 28 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"). Okresný súd Rimavská Sobota konštatoval, že: „v predmetnom konaní ide o pôžičku medzi fyzickými osobami, pričom jej poskytovanie sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka.“ 2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a namietol, že nie je súdom príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia určili miestnu príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota na základe § 19 písm. d) CSP a považujú sa za spotrebiteľov. Súdom príslušným na konanie a rozhodovanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania je podľa § 19 písm. d) CSP popri všeobecnom súde žalovaného aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, teda v tomto prípade Okresný súd Rimavská Sobota. Mestský súd Bratislava III podporne poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Ndc/9/2022, 9Ndc/12/2022, 7Ndc/6/2023 a 8Ndc/18/2023.
3. Z vyššie uvedených dôvodov Mestský súd Bratislava III predložil súdny spis Najvyššiemu súduSlovenskej republiky ako súdu spoločne nadriadenému obom súdom podľa § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Rimavská Sobota a Mestskému súdu Bratislava III na rozhodnutie o príslušnosti (§ 43 ods. 2 CSP), po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť, dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Rimavská Sobota, je dôvodný.
5. Podľa § 36 ods. 1, ods. 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
6. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
7. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
8. Podľa § 20 písm. d) CSP, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania, ak ide o konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania; ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalovaný adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu; ak žalovaný nemá v Slovenskej republike adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu.
9. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) CSP, na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave.
10. Podľa ustanovenia § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 11. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
12. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
13. Najvyšší súd vo všeobecnosti uvádza, že predmet konania nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore (uznesenie najvyššieho súdu z 25. novembra 2020 sp. zn. 7Cdo/268/2019, m. m. rozsudok z 22. apríla 2020 sp. zn. 5Obo/10/2020). Pre určenie príslušnosti súdu je teda vždy významný obsah žaloby, a teda aj to, akej súdnej ochrany sa žalobca dovoláva.
14. V danom prípade je z obsahu žaloby zrejmé, že žalobcovia sa proti žalovanému domáhajú zrušeniarozhodcovského rozsudku zo 17.04.2025 sp. zn. 8673/24 z dôvodu, že podľa ich tvrdení je medzi stranami sporu spotrebiteľský vzťah, pričom podľa § 1 ods. 4 písm. d) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobcovia predložili rámcovú zmluvu o spolupráci a zmluvu o pôžičke, pričom uviedli, že rámcová zmluva tvorí právny základ pre následné uzatvorenie zmluvy pôžičke. Podľa najvyššieho súdu je významné, či rámcová zmluva o spolupráci je zmluvou spotrebiteľskou, pričom právny predchodca žalovaného pristupoval k žalobcom ako ku spotrebiteľom, keďže žalobcom poskytol predzmluvné poučenie o právach spotrebiteľa podľa § 3 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (č. l. 42). Prepojenosť rámcovej zmluvy a zmluvy o pôžičke vyplýva zo znenia článku II. bod 1.1. rámcovej zmluvy. Na základe uvedeného, podľa stavu spisu tak ako bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o príslušnosti, aktuálne nie je možné vylúčiť spotrebiteľský charakter predmetného záväzku/sporu.
15. Podľa najvyššieho súdu, pokiaľ v danom prípade Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd príslušný na konanie podľa adresy trvalého pobytu žalobcov, postúpil vec Mestskému súdu Bratislava III podľa § 43 ods. 1 CSP v spojení s § 40 CSP, ako súdu kauzálne príslušnému v rozhodcovskom konaní, postupoval nesprávne. S poukazom na § 28 ods. 1 CSP je na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania príslušný okresný/mestský súd pre obvody určených krajských súdov. Predmetom prejednávaného sporu je zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovia sa ako spotrebitelia domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom podali žalobu na Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý je v zmysle § 19 písm. d/ CSP príslušný na konanie popri všeobecnom súde žalovaného, v obvode ktorého majú žalobcovia (čoby spotrebitelia), adresu svojho trvalého pobytu, a to v Q.. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že spotrebiteľský charakter sporu zostáva zatiaľ sporným. Žalobcovia zotrvávajú na svojich tvrdeniach o tom, že sa považujú v predmetnom vzťahu za spotrebiteľov, pričom Okresný súd Rimavská Sobota, na ktorý žalobcovia podali svoju žalobu, za podstatnú považoval len zmluvu o pôžičke medzi fyzickými osobami, podradiac ju pod úpravu Občianskeho zákonníka. Ak sa však žalobcovia stavajú do pozície spotrebiteľa a ak je toto tvrdenie sporné, je úlohou protistrany dokázať opak a následne povinnosťou súdu si po vykonanom dokazovaní zodpovedať predbežnú otázku, či považuje vec za konanie so spotrebiteľom, a to bez ohľadu na tvrdenie rozhodcu v napadnutom rozhodcovskom rozsudku. „Také odôvodnenie rozhodnutia rozhodcu je pre účely rozhodnutia súdu o zrušení (nezrušení) rozhodcovského rozsudku právne irelevantné. Vyhodnotenie vzťahu medzi stranami je vecou rozhodnutia samotného súdu na základe dôkazných tvrdení a preukázaní prostredníctvom prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Ndc/10/2019 z 30.07.2019, m. m. 2Ndob/17/2024 z 20. júna 2024). Ak potom platí, že status žalobcov ako nespotrebiteľov je povinný preukázať žalovaný, a to spôsobom vlastným dôkaznému konaniu (spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), je opodstatnené konštatovanie, že dôvody, pre ktoré Okresný súd Rimavská Sobota vec postúpil inému súdu, doposiaľ dané nie sú.
16. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Rimavská Sobota je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
17. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.



