5Ndob/3/2017

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., a. s., IČO: X., so sídlom V., týkajúcej sa B., a. s., B., organizačná zložka, IČO: X., so sídlom K., právne zast.: JUDr. J. Č., advokátom, D., proti žalovanému: S., štátny podnik, IČO: X., R., o zaplatenie 34 789 079,39 eur s prísl. a 276,72 eur s prísl., o návrhu na   prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 22Cb/31/2016 podľa § 39 ods. 2 C. s. p. Okresnému súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

Vec   vedená   na   Okresnom   súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 22Cb/31/2016 sa   n e p r i k a z u j e   Okresnému súdu Bratislava I.

O d ô v o d n e n i e

1. V konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 38Cb/83/2001 o žalobe S., štátny podnik, IČO: X., proti žalovaným 1. S., a. s., IČO: X., so sídlom M. a 2. B., a. s., IČO: X., so sídlomV., týkajúcej sa B., a. s., B., organizačná zložka, IČO: X., so sídlom K., o zaplatenie 4 732 913,68 eur s prísl., Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21. 04. 2016 č. k. 38Cb/83/2001-1052 vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného v 2. rade (B., a. s.) podaný voči žalobcovi (S., štátny podnik) o zaplatenie 34 789 079,39 eur s prísl. a 276,72 eur s prísl. na samostatné konanie.

2. Vo vyjadrení k vzájomnej žalobe S., štátny podnik namietol vecnú nepríslušnosť Krajského súdu v Bratislave na jej prejednanie a uviedol, že vec by mala byť postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom ako súdu vecne a miestne príslušnému (všeobecný súd žalovaného o vylúčenej vzájomnej žalobe na samostatné konanie).

3. Dňa 09. 05. 2016 Krajský súd v Bratislave postúpil konanie o tomto vzájomnej žalobe na vecne a miestne príslušný súd, a to Okresný súd Žiar nad Hronom. Oznámenie o postúpení bolo právnemu zástupcovi žalobcu (JUDr. Č.) doručené 12. 05. 2016.

4. Podaním na poštu dňa 26. 05. 2016 (aj elektronicky) žalobca (B., a. s.) v konaní o jeho vylúčenej žalobe vyslovil nesúhlas s postúpením veci na Okresný súd Žiar nad Hronom a navrhol súdu predložiť vec nadriadenému súdu podľa § 105 ods. 3 O. s. p. Namietol, že vo veci je popri všeobecnom súde žalovaného - Okresnom súde Žiar nad Hronom miestne príslušným Okresný súd Bratislava I, a to podľa § 87 písm. b/ O. s. p., nakoľko uplatnená škoda vznikla v B. i všetky súvisiace okolnosti sa vzťahujú k B. (skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody je v obvode B. – S.). Ak by súd tieto okolnosti postupom podľa § 105 ods. 3 O. s. p. neuznal, navrhol vec podľa § 12 ods. 2 O. s. p. prikázať Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu vhodnosti. V tejto súvislosti poukázal na hospodárnosť a rýchlosť konania, keďže základný spis je vedený na Krajskom súde v Bratislave, ktorý má spoločné sídlo s Okresným súdom Bratislava I. Uviedol, že je praktickejšie pre pripojenie – zapožičanie spisu v rámci jednej budovy na plynulosť oboch konaní, ak bude v jednej budove. Poukázal aj na hospodárnosť konania z hľadiska trov konania, keď členovia štatutárneho orgánu žalobcu (B., a. s.) majú sídlo v B., čo je bližšie k B. ako k Ž., právny zástupca žalobcu má sídlo v B. i právny zástupca žalovaného (S., štátny podnik), žalovaný tiež má sídlo odštepného závodu i v B. Poukázal tiež na to, že žalovaný má sídlo v B. a nie v Ž. Prípadní svedkovia sú tiež z B. alebo z Č.

5. Okresný súd Žiar nad Hronom vec predložil podľa § 39 ods. 2, 3 C. s. p. na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci najvyššiemu súdu, ktorý vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrh na prikázanie veci nie je dôvodný.

6. Konanie o žalobe žalobcu (vylúčenej z konania pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 38Cb/83/2001) začalo do 30. 06. 2016.

7. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok), účinného od 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (prvá veta odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia).

9. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (odsek 4 vyššie citovaného ustanovenia).

10. Podľa § 39 ods. 2, 3 C. s. p. na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

11. V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, nakoľko vec má byť prikázaná z Okresného súdu Žiar nad Hronom na Okresný súd Bratislava I.

12. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter a treba posúdiť, či delegovaním veci inému súdu tej istej inštancie nedôjde iba k tomu, že obdobnými dôsledkami navrhovanej vhodnej delegácie sa nezaťaží druhá strana sporu.

13. Žalobca podal návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti ešte za účinnosti O. s. p., kedy toto prikázanie bolo upravené v § 12 ods. 2, 3 O. s. p., v takmer totožnom znení ako je to v § 39 ods. 2, 3 C. s. p. V návrhu na prikázanie veci nesúhlasil s postúpením veci s poukazom na § 104a O. s. p. a § 105 ods. 3 O. s. p. a uviedol, že popri všeobecnom súde je na prejednanie predmetnej veci príslušný aj Okresný súd Bratislava I ako súd daný na výber, preto s postúpením veci nesúhlasí a navrhuje, aby nesúhlas s postúpením veci vyslovil aj Okresný súd Žiar nad Hronom a predložil vec nadriadenému súdu.

14. Podľa § 104a ods. 2, 3   O. s. p., ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, je toho názoru, že nie je vecne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.

15. Podľa § 105 ods. 2, 3   O. s. p., ak súd podľa § 105 ods. 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia, alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení, predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd, ktorému má byť vec podľa rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená. Nadriadený súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.

16. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia a skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a postúpil vec Okresnému súdu v Žiari nad Hronom podľa § 104a ods. 1 O. s. p. možno konštatovať, že účastníkovi konania vysloviť nesúhlas s takýmto postúpením neprináleží. Nesúhlas s týmto postúpením môže podľa § 104a ods.3 O. s. p. vzniesť len súd, ktorému bola vec postúpená podľa § 104a ods. 1 O. s. p., čo sa v danom prípade nestalo. Okresný súd v Žiari nad Hronom nevyslovil nesúhlas s postúpením veci ani v zmysle § 104a ods. 3 O. s. p. a ani podľa § 105 ods. 3 O. s. p. (t. č. § 43 ods. 2 C. s. p.).

17. Námietka podľa § 105 ods. 3 O. s. p. patrila účastníkovi v prípade, že súd postupoval vec podľa § 105 ods. 2 O. s. p., pričom účastník v takej námietke mal uviesť, dôvody nepríslušnosti súdu, na ktorý bola vec postúpená súdom tej istej inštancie a dôvody príslušnosti iného súdu tej iste inštancie. Žalobca vo svojom podaní nenamietol nepríslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom, len namietol, že popri ňom, ako všeobecne príslušnom súde, je príslušný vec prejednať aj súd na výber daný podľa § 87 písm. b/ O. s. p., a to Okresný súd Bratislava I. Na tento súd žalobca žalobu nepodal. Keďže žalobca nenamietol príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom a ani nepodal žalobu na Okresný súd Bratislava I, spor o príslušnosť týchto súdov nevznikol. V ďalšom obsahu podania žalobcu je návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava I podľa § 12 ods. 2, 3 O. s. p. (t. č. podľa § 39 ods. 2, 3 C. s. p.).

18. V prípade príslušnosti súdu danej na výber platí, že súčasne popri súde na výber danom, existuje aj všeobecný súd žalovaného. Právo výberu medzi týmito súdmi má výlučne žalobca do okamihu podania žaloby na súd. V prípade príslušnosti danej na výber podľa § 87 písm. b/ O. s. p. (aktuálne podľa § 19 písm. b/ C. s. p.)   je dôležité miesto udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Je to z dôvodu, že v prípade konania vo veci náhrady škody je účelnejšie (rýchlejšie aj hospodárnejšie) zisťovať skutkový stav veci na mieste samom, čiže na mieste škodovej udalosti.

19. K návrhu žalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti na Okresný súd Bratislava 1 najvyšší súd uvádza, že aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O. s. p., resp. od 01. 07. 2016 ustanovenia § 39 ods. 2 C. s. p. prichádza do úvahy len vtedy, ak sú pre prikázanie veci dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie, preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len, ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.

20. V danom prípade sa žalobca vo vylúčenej žalobe na samostatné konanie domáha zaplatenia nároku na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka vzniknutej tým, že pod ťarchou nezákonne vedenej exekúcie došlo k poškodeniu akcionárov a akciovej spoločnosti – žalobcu, keď bol kupujúci – tretia osoba, nútený odstúpiť od zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa 30. 09.2007 a vzniku škody vo výške 30 000 000,-- eur ako nezrealizovanej kúpnej ceny za prevod cenných papierov. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že pôvodný exekučný titul – rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 12. 2004 č. k. 38Cb/83/01-286 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu – Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 03. 2008 sp. zn. 2Obo/259/2007 a dopĺňacieho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 04. 2008 sp. zn. 2Obo/259/2007 boli uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/6/2009 a sp. zn. 1Obo/152/2010, resp. 1Obo/41/2012 zrušené a vec bola vrátená Krajskému súdu v Bratislave ako súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. 38Cb/83/01). V žalobe vylúčenej na samostatné konanie si žalobca tiež uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy – primeraného finančného zadosťučinenia a náhradu škody z titulu zásahu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby (§ 19b ods. 3 Obč. zákonníka) vo výške 4 732 913,68 eur (čo bola suma uplatňovaná v rámci exekúcie a v tejto sume poškodzovala dobrú povesť právnickej osoby); ďalej nárok na náhradu škody z titulu vynaloženia trov právneho zastúpenia vo výške 1 065,61 eur vzniknutých v konaní na Krajskom súde v Brne sp. zn. 20Co/876/2008, sp. zn. 20Co/877/2008 (žaloba pre zmätočnosť), ďalej nárok na náhradu škody z titulu vynaloženia trov právneho zastúpenia vo výške 55 100,10 eur vzniknutých v konaní na Krajskom súde v Brne sp. zn. 20Co/94/2013 v spojitosti s konaním pred Mestským súdom v Brne sp. zn. 96Nc/3139/2008 (v exekučnom konaní). K týmto nárokom si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania vo výške 9,75% ročne. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 276,72 eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne z titulu zaplatených trov konania podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cb/1/2012-166 zo dňa 28. 07. 2015 a jednorazovú paušálnu náhradu nákladov s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur podľa § 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z. Vzhľadom na skutočnosti, na ktorých žalobca zakladá voči žalovanému uvedené nároky na náhradu škody, najvyšší súd konštatuje, že Okresný súd Bratislava I nebol súdom s príslušnosťou danou na výber podľa § 87 písm. b/ O. s. p.

21. Ako už bolo uvedené prikázanie veci je možné len vo výnimočných prípadoch, nakoľko predstavuje výnimku zo zásady neodňateľnosti svojmu zákonnému sudcovi.

22. Žalobcom uvádzaný dôvod vhodnosti pre jednoduchšie zapožičanie spisu sp. zn. 38Cb/83/01 z Krajského súdu v Bratislave, v ktorého obvode je Okresný súd Bratislava I, Okresným súdom Bratislava I ako Okresným súdom v Žiari nad Hronom, nie je takým výnimočným dôvodom, pre ktorý by malo dôjsť k zmene všeobecného súdu. V danom štádiu konania je aj otázne, či vôbec bude zapožičanie spisu potrebné, keď v žalobe si žalobca náhradu škody odvíja od nezákonne vedenej exekúcie na území Č., od zásahu do dobrej povesti žalobcu v súvislosti s touto exekúciou a od vynaložených trov v iných súdnych konaniach smerujúcich k zastaveniu tejto nezákonnej exekúcie. Okrem tohto   Okresný súd v Žiari nad Hronom si v prípade potreby vie zapožičať spis Krajského súdu v Bratislave rovnako, ako aj Okresný súd Bratislava I.

23. Ďalší dôvod, ktorý žalobca uviedol, a to kratšia vzdialenosť sídla štatutárnych zástupcov žalobcu k sídlu Okresného súdu Bratislava I nie je dôvodom pre zmenu všeobecného súdu, keď na druhej strane žalovanému by sa vzdialenosť od súdu zväčšila.

24. Neobstojí ani dôvod, že žalovaný má odštepný závod so sídlom v B. Keďže predmetná žaloba sa netýka odštepného závodu žalovaného v B., jeho vzdialenosť k Okresnému súdu Bratislava I je pre posúdenie vhodnosti irelevantná.

25. Ako vyplýva z judikatúry najvyššieho súdu dôvodom vhodnosti nie je vzdialenosť bydliska svedkov, či štatutárnych orgánov účastníka konania, či právnych zástupcov, od obvodu miestne príslušného súdu. Tvrdenia žalobcu   o vhodnosti Okresného súdu Bratislava I pre vzdialenosť sídla štatutárnych zástupcov žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, či pobytu prípadných svedkov od jeho sídla, nie sú pre posúdenie vhodnosti určujúce.  

26. Skutočnosť, že žalovaný má sídlo v B. a nie v Ž., je dôvodom, z ktorého sa vyvodzuje všeobecná miestna príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom na prejednanie sporov voči žalovanému (ak je inak okresný súd vo veci vecne, funkčne príslušný) a nie dôvodom pre prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava I. Obvod Okresného súdu v Žiari nad Hronom totiž tvorí podľa § 2 ods. 35 zák. č. 371/2004 Z. z. územný obvod okresu Žiar nad Hronom, územný obvod okresu Žarnovica a územný obvod okresu Banská Štiavnica.

27. Žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že Okresný súd Bratislava I, ktorému má byť vec prikázaná, prejedná vec rýchlejšie a hospodárnejšie ako Okresný súd Žiar nad Hronom, žalobca netvrdil a ani neboli najvyšším súdom zistené.

28. Vzhľadom k uvedenému, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C. s. p. Preto návrhu žalobcu nevyhovel.

29. Záverom len pre úplnosť najvyšší súd poznamenáva, že Okresný súd Žiar nad Hronom dal žalobcovi nesprávnu výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci (najmä s nesprávnym poučením), preto najvyšší súd akceptoval úhradu súdneho poplatku za prikázanie veci, aj po lehote uvedenej v tejto výzve (viď č. l. 47, 48, 50, 55 súdneho spisu).

30. Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 za : 0 proti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. februára 2017  

JUDr. Lenka Praženková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová