5Ndob/2/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: JUDr. Martin Aksamit, so sídlom správcu Michalská č. 14, 811 01 Bratislava, správca úpadcu IDEA NOVA, s.r.o., Novozámocká 224, 949 26 Nitra, IČO: 36 533 769, zast. advokátskou kanceláriou: Michalko Legal Counsel & Co. s.r.o., so sídlom Michalská 276/16, 811 01 Bratislava, IČO: 50 367 943, proti žalovaným: 1/ Aramis Real Estate SE, so sídlom Záhrebská 562/41, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČ: 087 98 991, zast.: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, 2/ Artos Real Estate SE, so sídlom Záhrebská 562/41, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČ: 087 19 314, 3/ Portos Real Estate SE, so sídlom Záhrebská 562/41, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČ: 087 19 322, 4/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XX, XXXX T., C. C., zast. v dovolacom konaní: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, 5/ R.. F. L., bytom N.. W. XXXX/XX, XXX XX L., 6/ IDEA NOVA SE, so sídlom Záhrebská 562/41, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČ: 065 41 984, o určenie neplatnosti zmluvy o predaji podniku a o určenie vlastníckeho práva a vydanie veci, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/158/2007, o dovolaní žalovaného 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. júna 2021, č. k. 15Ncb/2/2021-3741, o námietke zaujatosti uplatnenej žalovaným 1/ v konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/89/2021 proti sudkyniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jane Hullovej a JUDr. Miroslave Janečkovej, takto

rozhodol:

Sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jana Hullová a JUDr. Miroslava Janečková nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Obdo/89/2021.

Odôvodnenie

1. Dňa 28. januára 2022 predsedníčka senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), JUDr. Erika Čanádyová, konajúca vo veci sp. zn. 1Obdo/89/2021, v súlade s ustanovením § 54 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“), v spojení s článkom IX, bod 2, Rozvrhu práce Najvyššieho súduSlovenskej republiky na rok 2022 (Spr 1860/2021) v aktuálnom znení, predložila spis v prejednávanej dovolacej veci sp. zn. 1Obdo/89/2021, senátu 5O najvyššieho súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorú uplatnil žalovaný 1/ voči členkám senátu 1O, sudkyniam najvyššieho súdu JUDr. Jane Hullovej a JUDr. Miroslave Janečkovej.

2. Zo spisu vyplýva, že žalovaný 1/ elektronickým podaním z 20. januára 2022, doručeným najvyššiemu súdu v listinnej podobe 21. januára 2022, vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyniam najvyššieho súdu, JUDr. Jane Hullovej a JUDr. Miroslave Janečkovej, ako členkám senátu 1O, ktorý má, spolu s predsedníčkou senátu JUDr. Erikou Čanádyovou, rozhodovať o dovolaní podanom žalovaným 4/ v dovolacom konaní pod sp. zn. 1Obdo/89/2021. Námietku zaujatosti zhodne voči obom namietaným sudkyniam odôvodnil tým, že je žalovanou stranou v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o predaji podniku a o určení vlastníckeho práva a vydanie veci, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/158/2007, v ktorom rozhoduje sudkyňa JUDr. Monika Kublová. Dňa 1. septembra 2021 podal proti uvedenej sudkyni okresného súdu námietku zaujatosti a o tejto námietke má na najvyššom súde v konaní sp. zn. 1Obdo/89/2021 rozhodovať senát v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Erika Čanádyová a členky senátu JUDr. Jana Hullová a JUDr. Miroslava Janečková. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že zistil skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že obe naposledy uvedené sudkyne (ďalej tiež „dotknuté sudkyne“ alebo „namietané sudkyne“), nie sú schopné v predmetnom konaní rozhodovať nestranne z dôvodu ich zaujatosti. Túto námietku zaujatosti dotknutých sudkýň odôvodnil tým, že na základe plnej moci z 20. augusta 2018 splnomocnil advokáta JUDr. Adriána Kuceka na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. 36Cb/225/2016; zastupovanie bolo ukončené výpoveďou advokáta dňa 3. septembra 2018 pre konflikt záujmov. V rámci stretnutia s advokátom v dobe trvania zastúpenia sa žalovaný 1/ zmienil o konaní a vylíčil mu jeho podstatu a priebeh. Následne na jednom z ďalších stretnutí advokát žalovanému 1/ oznámil, že zisťoval väzby a pozadie žalobcu v konaní a zistil, že žalobca si je istý výsledkom konania v jeho prospech z dôvodu, že má známosti na najvyššom súde, ktorý bude rozhodovať o prípadne podanom dovolaní v konaní a konkrétne uviedol niekoľko mien sudcov, včítane JUDr. Čanádyovej, JUDr. Hullovej a JUDr. Janečkovej. Žalovaný 1/ je toho názoru, že možno mať dôvodné pochybnosti o zaujatosti JUDr. Hullovej a JUDr. Janečkovej so zreteľom na ich pomer k žalobcovi v konaní, ktorý má záujem na jeho výsledku, a preto by mali byť vylúčené z prejednávania a rozhodovania v konaní sp. zn. 1Obdo/89/2021.

3. Podľa žalovaného 1/ z judikatúry ESĽP a ÚS ČR, na ktorú konkrétne poukázal, vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z konania postačuje číra pochybnosť o jeho nezaujatosti. V rámci objektívneho testu sa skúma, či existujú skutočnosti vzbudzujúce pochybnosť o nestrannosti sudcu. Nestačí, že sudca sa subjektívne necíti byť zaujatý vo vzťahu k účastníkom či veci, ale aj z objektívneho hľadiska musia byť vylúčené oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti, t. j. či s ohľadom na okolnosti prípadu možno mať za to, že by sudca zaujatý byť mohol. V tomto ohľade môže mať aj zdanie istú dôležitosť, pretože je v stávke dôvera, ktorú súdy v demokratickej spoločnosti musia u verejnosti vzbudzovať. Napokon uviedol, že o dôvode zaujatosti oboch namietaných sudkýň sa dozvedel „dnešného dňa“, keď z rozvrhu práce najvyššieho súdu na internete zistil, že zostávajúce členky senátu 1Obdo sú JUDr. Jana Hullová a JUDr. Miroslava Janečková, o ktorých sa od spomínaného advokáta dozvedel, že majú väzby/vzťah so žalobcom v konaní. Navrhol, aby najvyšší súd rozhodol, že JUDr. Jana Hullová a JUDr. Miroslava Janečková sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na najvyššom súde vedená pod sp. zn. 1Obdo/89/2021.

4. Sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, JUDr. Miroslava Janečková, sa pri predložení veci na rozhodnutie o jej vylúčení písomne dňa 26. januára 2022 vyjadrila, že sa necíti byť zaujatá, nemá žiadny pomer k sporu, ani stranám sporu a ich zástupcom, v spore nerozhodovala ani na súde nižšej inštancie, teda podľa nej v tomto smere objektívne neexistuje žiadna pochybnosť o jej nezaujatosti. Námietku zaujatosti podanú voči nej žalovaným 1/ považuje za účelovú.

5. Sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, JUDr. Jana Hullová, sa pri predložení veci na rozhodnutie o jej vylúčení písomne dňa 26. januára 2022, s doplnením z 3. februára 2022 vyjadrila, že nemá žiadny pomer k sporu, ani stranám a v spore nerozhodovala ani na súde nižšej inštancie, nie jezaujatá a v tomto smere podľa nej objektívne neexistuje ani žiadna pochybnosť. Námietku zaujatosti podanú voči nej žalovaným 1/ považuje za účelovú.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte v zmysle ust. § 54 ods. 3 CSP, určenom rozvrhom práce najvyššieho súdu na rok 2022, posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti uplatnenej žalovaným 1/ (§ 52 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 49 ods. 1 CSP) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

7. Podľa ust. § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

8. Podľa ust. § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

9. Podľa ust. § 52 ods. 2 CSP veta prvá, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

10. Podľa ust. § 54 ods. 3 CSP, ak je namietaný sudca senátu najvyššieho súdu, rozhodne o námietke zaujatosti iný senát najvyššieho súdu.

11. Účelom ustanovenia § 49 ods. 1 CSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: a. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je stranou sporu, zástupcom strany, prípadne intervenientom, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne, napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), b. k stranám sporu, k zástupcom strán sporu alebo k osobám zúčastneným na konaní (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu k uvedeným osobám charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu, a to tak pozitívneho ako aj negatívneho).

12. Pri posudzovaní dôvodnosti tvrdení o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu je nutné vychádzať zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k stranám sporu, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 49 ods. 1 CSP).

13. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania určitej veci buď na základe uplatnenia námietky zaujatosti stranou sporu (§ 52 CSP) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 CSP).

14. Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom pritom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).

15. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľaktorej nikto nesmie byť odňatý zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu iba výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.

16. Nadriadený súd, resp. senát najvyššieho súdu v zmysle § 54 ods. 3 CSP, môže vylúčiť namietaného sudcu z prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu nie je stranou len tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 49 ods. 1 CSP. Rozhodujúca je teda existencia objektívnych skutočností, ktoré sa musia preukázať, a nie subjektívne domnienky uvedené stranou sporu.

17. V posudzovanej veci dospel o námietke rozhodujúci senát najvyššieho súdu (ďalej tiež „senát najvyššieho súdu“) k záveru, že nie sú dané dôvody pre vylúčenie dotknutých sudkýň - členiek senátu, ktorému bola predmetná vec (sp. zn. 1Obdo/89/2021) pridelená na rozhodnutie o dovolaní žalovaného 4/ proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o námietke zaujatosti uplatnenej žalovaným 4/ proti sudkyni Okresného súdu Nitra JUDr. Monike Kublovej (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. júna 2021, č. k. 15Ncb/2/2021-3741).

18. Svoj záver senát najvyššieho súdu odôvodňuje tým, že žalovaným 1/ nebola preukázaná skutočná zaujatosť ním namietaných sudkýň, JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej. Z obsahu predloženého súdneho spisu, námietky zaujatosti a ani z vyjadrení dotknutých sudkýň - členiek senátu 1O, nevyplýva (v tomto štádiu konania) splnenie zákonných dôvodov uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 CSP pre rozhodnutie o vylúčení namietaných sudkýň. Žalovaný 1/ žiadnym, ani len nepriamym spôsobom nepreukázal, že by sudkyňa najvyššieho súdu JUDr. Jana Hullová a sudkyňa najvyššieho súdu JUDr. Miroslava Janečková, mali nejaký pomer k stranám sporu, k ich zástupcom, prípadne k prejednávanému sporu, resp. že by na ich rozhodovaciu činnosť mala vplyv nejaká tretia osoba, aby bol spor rozhodnutý určitým spôsobom (napr. v prospech žalobcu).

19. Senát najvyššieho súdu si je vedomý relevantnej judikatúry ESĽP, Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodovacej praxe najvyššieho súdu o vylúčení sudcov z prejedania a rozhodovania sporov, resp. o dôvodnosti námietok zaujatosti sudcov. Nepochybne integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v tom zmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice mustnot only be done, it must also be seen to be done")]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

20. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku).

21. Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle a nestranne.

22. Vo všeobecnosti obsahom práva na spravodlivý súdny proces je viacero čiastočných práv, ktoré spolu vytvárajú jeho obsah. Jedným z týchto práv je aj právo každého domáhať sa svojho práva na nestrannom súde. Pojmovou zložkou základného práva domáhať sa svojich práv na nestrannom súde je nestrannosť sudcu. Pod pojmom nestranný sudca možno rozumieť osobu, ktorá je nezávislá na prejednávanej veci, stranách sporu, ich právnych zástupcoch v tom zmysle, že je voči nim neutrálna, žiadna z nich nemá apriórne žiadnu výhodu, ani nevýhodu, prednosť, či nedostatok. Je potrebné rozlišovať subjektívne hľadisko nestrannosti, t.z. osobné presvedčenie a správanie konkrétneho sudcu v danej veci a objektívne hľadisko nestrannosti, t.z. či sudca poskytuje dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti o jeho nestrannosti (III. ÚS 16/2000).

23. Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje predovšetkým prístup k súdu a rovnaké právne postavenie účastníkov v konaní pred ním; len v takom prípade sa vytvárajú podmienky na ochranu základných práv a slobôd v konaní pred súdom (viď napr. III. ÚS 24/2005). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutia v konkrétnej veci boli výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie o veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (III. ÚS 71/97).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní, či je skutočne daný dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je určujúce to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca má určitý, nie nezaujatý vzťah k sporu alebo k sporovým stranám, zúčastneným osobám,resp. k ich zástupcom.

25. Z podanej námietky žalovaného 1/, v mene ktorého konal a námietku ako štatutárny orgán podpísal Y. H. (v konaní tiež ako žalovaný 4/) v podstate vyplýva, že si v súvislosti so zistením zloženia senátu vo veci sp. zn. 1Obdo/89/2021, údajne až dňa 20. januára 2022, spomenul na rozhovor s jeho predchádzajúcim právnym zástupcom v inom konaní, od ktorého sa mal v roku 2018 dozvedieť, že dotknuté sudkyne najvyššieho súdu „majú väzby/vzťah so žalobcom v konaní“. K preukázaniu týchto svojich tvrdení k námietke doložil späťvzatie žaloby z 25. septembra 2018 v konaní sp. zn. 36Cb/225/2016, adresované Okresnému súdu Pezinok a vypovedanie plnej moci zo dňa 20. augusta 2018, adresované dňa 3. septembra 2018 Y. H., zo strany zástupcu - Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., Bratislava, z dôvodu konfliktu záujmov advokáta. V texte týchto písomností sa však nijako, ani nepriamo, namietané sudkyne najvyššieho súdu nespomínajú. Senát najvyššieho súdu uzavrel, že uvedené dôkazy dôvodnosť námietky uplatnenej žalovaným 1/ nepreukazujú a podaná námietka zostala len v rovine nepodloženého tvrdenia.

26. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z prezumpcie nestrannosti konajúcich sudkýň, prihliadnuc aj na ich vyjadrenia k vznesenej námietke zaujatosti, z ktorých vyplýva, že strany sporu nepoznajú, nemajú žiadny pomer k stranám, ich zástupcom či k veci samej a necítia sa byť zaujaté.

27. Keďže z obsahu námietky zaujatosti a z vyjadrenia namietaných sudkýň neboli zistené žiadne skutočnosti významné z hľadiska ustanovenia § 49 ods. 1 CSP, ktoré by objektívne boli spôsobilé spochybniť ich nezaujatosť a nestrannosť ako členiek senátu, ktorý koná a rozhoduje vo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 1Obdo/89/2021, o námietke žalovaného 1/ konajúci senát najvyššieho súdu podľa ustanovenia § 54 ods. 3 CSP rozhodol tak, že JUDr. Janu Hullovú a JUDr. Miroslavu Janečkovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

28. Najvyšší súd pre úplnosť dodáva, že o obdobnej námietke zaujatosti predtým samostatne vznesenej žalovaným 1/ voči predsedníčke senátu v rovnakej dovolacej veci, JUDr. Erike Čanádyovej, už bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. 5Ndob/10/2021 zo dňa 2. decembra 2021 tak, že sudkyňa najvyššieho súdu JUDr. Erika Čanádyová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 1Obdo/89/2021.

29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.