5 Ndob 15/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: E.N. - v likvidácii, P.N., IČO: X., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8K 48/97, o námietke

zaujatosti vznesenej voči sudkyni Krajského súdu v Bratislave JUDr. Lýdii Noskovičovej,

takto

r o z h o d o l:

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Lýdia Noskovičová n i   e   j e  

vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. 8K 48/97.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej voči sudkyni JUDr. Lýdii Noskovičovej.

Námietku zaujatosti vzniesol konkurzný veriteľ O.K..K. podaním zo 7. mája 2012 s odkazom

na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd a § 14 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Uviedol, že podľa jeho názoru je prístup namietanej sudkyne k pôsobeniu súčasnej správkyne konkurznej podstaty JUDr. B.V. benevolentný

a koná v jej záujme, nie v záujme ostatných veriteľov. Správca konkurznej podstaty nie je

typickým účastníkom konania, ale má samostatné postavenie, tak voči úpadcovi, ako aj voči

veriteľom. Ďalej uviedol, že podľa názoru veriteľov správkyňa nepostupuje v záujme

veriteľov a namietaná sudkyňa, vzhľadom na jej vzťah k nej, je podľa veriteľa zaujatá.

Sudkyňa JUDr. Lýdia Noskovičová k vznesenej námietke zaujatosti vo vyjadrení

zo 14. mája 2012 uviedla, že nemá žiadny pomer v prejednávanej veci k účastníkom konania,

ich zástupcom a už vôbec nie k správkyni konkurznej podstaty JUDr. B.V., a preto nie je

žiaden dôvod, aby bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v konkurznom konaní

vedenom pod sp. zn. 8K 48/97. Ďalej uviedla, že v danom konaní sa necíti byť zaujatá, a preto

nie sú žiadne pochybnosti z jej strany o nezaujatosti v danej veci. Záverom uviedla,

že v danom konaní vždy rozhodovala podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v súlade

so zákonom, nestranne a objektívne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.)

po preskúmaní námietky zaujatosti dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody

na vylúčenie sudkyne JUDr. Lýdie Noskovičovej z prejednávania a rozhodovania

v predmetnej veci.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého

je obvinený.

Podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.p.“) sudcovia

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 15a ods. 1 O. s. p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednávanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci

pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I.ÚS 73/97). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch

hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť

osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti,

t. j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa

nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Pierfachv. Belgicko

- rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva).

Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je

potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa

vonkajších subjektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach

strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná

(delcourv. Belgicko - rozsudok ESĽP). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán,

že je nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca

zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo

zaujatosti v konkrétnej veci.

Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností

závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Pri skúmaní subjektívnej stránky nestrannosti, z vyjadrenia namietanej sudkyne

vyplýva, že sa necíti byť zaujatá.

Preto súd skúmal nestrannosť aj z hľadiska objektívnej stránky, či nastala taká

situácia, kedy by sudca mohol byť zaujatý, či obava veriteľa z nedostatku nestrannosti sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Podľa názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky veriteľ O.K. nepreukázal existenciu oprávnených

pochybností o nestrannosti sudcu.

Veriteľ v podanej námietke nekonkretizoval, na základe akých skutočností považuje

prístup namietanej sudkyne k pôsobeniu súčasnej správkyne konkurznej podstaty

za benevolentný. Tiež neuviedol konkrétne konanie sudkyne vo vzťahu k správkyni

konkurznej podstaty alebo vo vzťahu k veci, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o jej

nezaujatosti. Tvrdenie konkurzného veriteľa je všeobecné a nekonkrétne, ktoré nie je

podložené žiadnymi dôkazmi a nemôže byť dôvodom na vylúčenie namietanej sudkyne

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Z obsahu predloženej námietky nie je

zrejmý žiadny pomer k správkyni konkurznej podstaty, ani osobný záujem na veci v zmysle

§ 14 ods. 1 O. s. p., ktorý by mohol ovplyvniť objektivitu namietanej sudkyne.

Z obsahu vznesenej námietky sa javí, že veriteľ namieta postup sudkyne

v predmetnom konkurznom konaní. Tak ako je už z vyššie uvedeného zrejmé, sudcovia sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, nie sú dôvodom na vylúčenie

sudcu v zmysle § 14 ods. 3 O. s. p.

Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že vznesená námietka zaujatosti nie je dôvodná, a preto rozhodol, že namietaná sudkyňa nie je

vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súdu v Bratislave pod sp. zn. 8K 48/97.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. mája 2012

JUDr. Anna Marková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová