5 Ndob 15/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: E.N. - v likvidácii, P.N., IČO: X., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8K 48/97, o námietke
zaujatosti vznesenej voči sudkyni Krajského súdu v Bratislave JUDr. Lýdii Noskovičovej,
takto
r o z h o d o l:
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Lýdia Noskovičová n i e j e
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn. 8K 48/97.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej voči sudkyni JUDr. Lýdii Noskovičovej.
Námietku zaujatosti vzniesol konkurzný veriteľ O.K..K. podaním zo 7. mája 2012 s odkazom
na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd a § 14 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Uviedol, že podľa jeho názoru je prístup namietanej sudkyne k pôsobeniu súčasnej správkyne konkurznej podstaty JUDr. B.V. benevolentný
a koná v jej záujme, nie v záujme ostatných veriteľov. Správca konkurznej podstaty nie je
typickým účastníkom konania, ale má samostatné postavenie, tak voči úpadcovi, ako aj voči
veriteľom. Ďalej uviedol, že podľa názoru veriteľov správkyňa nepostupuje v záujme
veriteľov a namietaná sudkyňa, vzhľadom na jej vzťah k nej, je podľa veriteľa zaujatá.
Sudkyňa JUDr. Lýdia Noskovičová k vznesenej námietke zaujatosti vo vyjadrení
zo 14. mája 2012 uviedla, že nemá žiadny pomer v prejednávanej veci k účastníkom konania,
ich zástupcom a už vôbec nie k správkyni konkurznej podstaty JUDr. B.V., a preto nie je
žiaden dôvod, aby bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v konkurznom konaní
vedenom pod sp. zn. 8K 48/97. Ďalej uviedla, že v danom konaní sa necíti byť zaujatá, a preto
nie sú žiadne pochybnosti z jej strany o nezaujatosti v danej veci. Záverom uviedla,
že v danom konaní vždy rozhodovala podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v súlade
so zákonom, nestranne a objektívne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.)
po preskúmaní námietky zaujatosti dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody
na vylúčenie sudkyne JUDr. Lýdie Noskovičovej z prejednávania a rozhodovania
v predmetnej veci.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého
je obvinený.
Podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.p.“) sudcovia
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15a ods. 1 O. s. p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednávanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh
oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci
pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I.ÚS 73/97). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch
hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť
osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti,
t. j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa
nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Pierfachv. Belgicko
- rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva).
Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je
potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa
vonkajších subjektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej
nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach
strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná
(delcourv. Belgicko - rozsudok ESĽP). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán,
že je nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.
Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca
zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo
zaujatosti v konkrétnej veci.
Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť
nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť
sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností
závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.
Pri skúmaní subjektívnej stránky nestrannosti, z vyjadrenia namietanej sudkyne
vyplýva, že sa necíti byť zaujatá.
Preto súd skúmal nestrannosť aj z hľadiska objektívnej stránky, či nastala taká
situácia, kedy by sudca mohol byť zaujatý, či obava veriteľa z nedostatku nestrannosti sa
zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Podľa názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky veriteľ O.K. nepreukázal existenciu oprávnených
pochybností o nestrannosti sudcu.
Veriteľ v podanej námietke nekonkretizoval, na základe akých skutočností považuje
prístup namietanej sudkyne k pôsobeniu súčasnej správkyne konkurznej podstaty
za benevolentný. Tiež neuviedol konkrétne konanie sudkyne vo vzťahu k správkyni
konkurznej podstaty alebo vo vzťahu k veci, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o jej
nezaujatosti. Tvrdenie konkurzného veriteľa je všeobecné a nekonkrétne, ktoré nie je
podložené žiadnymi dôkazmi a nemôže byť dôvodom na vylúčenie namietanej sudkyne
z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Z obsahu predloženej námietky nie je
zrejmý žiadny pomer k správkyni konkurznej podstaty, ani osobný záujem na veci v zmysle
§ 14 ods. 1 O. s. p., ktorý by mohol ovplyvniť objektivitu namietanej sudkyne.
Z obsahu vznesenej námietky sa javí, že veriteľ namieta postup sudkyne
v predmetnom konkurznom konaní. Tak ako je už z vyššie uvedeného zrejmé, sudcovia sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Okolnosti,
ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, nie sú dôvodom na vylúčenie
sudcu v zmysle § 14 ods. 3 O. s. p.
Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že vznesená námietka zaujatosti nie je dôvodná, a preto rozhodol, že namietaná sudkyňa nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súdu v Bratislave pod sp. zn. 8K 48/97.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. mája 2012
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová