5 Ndob 14/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: N.N.A., s. r. o., C., B., IČO: X., proti budúcemu odporcovi: R.G.W.R., o návrhu na určenie miestnej príslušnosti súdu, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na určenie miestnej príslušnosti súdu
z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e:
Navrhovateľ sa podaním z 10. mája 2012 domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky určil miestne príslušný súd podľa § 11 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) na prejednanie veci navrhovateľa proti budúcemu odporcovi o zaplatenie
1 300 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že budúcemu odporcovi so sídlom v Rakúskej republike
poskytol právne služby, ktoré si objednal. Budúci odporca za dodané právne služby
navrhovateľovi nezaplatil, a preto sa chce navrhovateľ žalobou proti budúcemu odporcovi
domáhať zaplatenia neuhradenej sumy vo výške 1 300 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ má
za to, že právomoc je v danej veci daná v zmysle ust. článku 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001“).
V zmysle uvedeného ustanovenia možno osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať
v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby, pričom ak si účastníci nedohodli inak, miestom zmluvného
plnenia je miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali
poskytnúť. Keďže navrhovateľ ako advokátska kancelária má sídlo na území Slovenskej republiky, činnosť vo forme právnych služieb bola vykonávaná práve v tomto sídle. Sídlo
navrhovateľa je miesto, kde sa reálne služby poskytovali. Ďalej uviedol, že ustanovenia, ktoré
upravujú miestnu príslušnosť § 84 - § 89b O. s. p., nedávajú svojim obsahom navrhovateľovi
možnosť určenia miestnej príslušnosti v jeho konkrétnej veci. Budúci odporca má sídlo mimo
územia Slovenskej republiky, táto spoločnosť nemá na území Slovenskej republiky majetok
a ani zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním jej hospodárskych vecí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhovateľa výzvou doručenou mu 23. mája 2012
vyzval, aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy Najvyššiemu súdu SR predložil zmluvu medzi
navrhovateľom a budúcim odporcom o poskytnutí právnych služieb a tiež dôkaz o právnej
subjektivite a procesnej spôsobilosti budúceho žalovaného. Navrhovateľ na výzvu súdu
nereagoval.
Podľa článku 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001; osoba, ktorá má
sídlo v členskom štáte, môže byť žalovaná v druhom členskom štáte;
a. vo veciach týkajúcich sa zmluvy, na súde do ktorého pôsobnosti spadá miesto
plnenia záväzkov,
b. na účely tohto ustanovenia, ak to nie je inak dohodnuté, je miesto plnenia
záväzkov:
- v prípade predaja tovaru, miesto v členskom štáte, kde bol alebo mal
byť tovar dodaný podľa zmluvy,
- v prípade poskytovania služieb miesto v členskom štáte, kde boli alebo
mali byť služby podľa zmluvy poskytnuté.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia miestne
príslušného súdu na prejednanie žaloby, ktorú chce podať proti budúcemu odporcovi. Budúci
odporca, ktorý má sídlo v Rakúskej republike, nezaplatil navrhovateľovi za dodané právne
služby. Navrhovateľ súdu nepredložil zmluvu medzi navrhovateľom a budúcim odporcom
o poskytnutí právnych služieb, ani iným spôsobom nepreukázal, že právne služby boli
poskytnuté na území Slovenskej republiky v zmysle citovaného ustanovenia článku 5
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001.
Podľa § 11 ods. 3 O. s. p., ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej
republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší
súd Slovenskej republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.
Najvyšší súd SR dospel k záveru, že v danej veci nebola preukázaná právomoc súdov
Slovenskej republiky, preto v zmysle § 11 ods. 3 O.s.p. nie je možné určiť ani miestnu
príslušnosť. Navrhovateľ právomoc súdov Slovenskej republiky odvodzoval od článku 5
ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ktoré upravuje osobitnú súdnu
právomoc. Ide o prípady, kedy možno osobu, ktorá má sídlo v členskom štáte, žalovať
v druhom členskom štáte, resp. neuplatní sa všeobecné ustanovenie o právomoci, uvedené
v článku 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, podľa ktorého osoby so sídlom
v členskom štáte sa žalujú na súde tohto členského štátu. Navrhovateľ tvrdí, že v danom
prípade poskytol budúcemu odporcovi právne služby, pričom právne služby sa poskytovali
v sídle navrhovateľa. Samotné nepodložené tvrdenie navrhovateľa o mieste poskytnutia
právnych služieb nezakladá právomoc súdov Slovenskej republiky. Naviac, ak spoločnosť
N.H.N. má pobočky N., N., N., N.. Navrhovateľ nepredložil Zmluvu o poskytnutí právnych
služieb a ani žiadne iné dôkazy, ktoré by preukázali, že právne služby poskytol budúcemu
odporcovi na území Slovenskej republiky. V prípade, že navrhovateľ poskytoval právne
služby budúcemu odporcovi na obstaranie obchodných záležitostí, prípadne súdnych sporov
v Rakúskej republike, nemožno hovoriť o poskytnutí služieb na území Slovenskej republiky. I
keby všetky výstupy navrhovateľa ako advokátskej kancelárie boli vytvárané v jeho sídle,
keďže ide o jeho pracovisko, nemožno poprieť, že tieto výstupy sledovali určitý cieľ, na
ktorom sa navrhovateľ s budúcim odporcom v rámci Zmluvy o poskytnutí právnych služieb,
prípadne inej zmluvy dohodli. Navrhovateľ nepreukázal, či tento cieľ mal spôsobiť
zamýšľané právne následky na území Slovenskej republiky alebo mimo jeho územia.
Najvyšší súd je toho názoru, že poskytovanie právnych služieb nemožno bez bližšieho
skúmania bez ďalšieho viazať na sídlo advokátskej kancelárie, aj keď advokáti prevažnú
väčšinu právnych služieb poskytujú vo svojich sídlach. Pri určovaní miesta poskytovania
právnych služieb je potrebné skúmať obsah poskytnutej právnej služby a dohodu medzi
advokátom a klientom. Ustanovenie čl. 5 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
umožňuje stranám zmluvy dohodnúť si inak miesto plnenia záväzkov (miesto poskytovania
služby).
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľ nedoplnil svoj návrh v súlade
s výzvou súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na určenie miestnej príslušnosti
v zmysle § 11 ods. 3 O.s.p. zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 31. mája 2012
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová